Autorský umelecký grafický list so známkou k návšteve pápeža Františka na Slovensku

Mimoriadna ponuka - autorský umelecký grafický list so známkou k návšteve pápeža Františka na Slovensku.

14. 09. 2021

Poštová známka:
Technické pamiatky: Solivar v Prešove

Technické pamiatky: Solivar v Prešove
Deň vydania: 11. 06. 2021
Nominálna hodnota: 1,20 €
Rozmery známky: 44,4 x 27.2 mm
Forma tlačového listu: UTL
Počet známok na tlačovom liste: 6
Počet známok v sérii: 1
Tlačiareň: Tiskárna Hradištko, s.r.o., Česká republika
Technika tlače: Ocelotlač z plochej platne v kombinácii s ofsetom
Náklad: 90000

Poštová známka z emisného radu Technické pamiatky s vyobrazením historického skladu soli v Solivare v Prešove.


Textový motív: SOLIVAR V PREŠOVE / SKLAD SOLI

Obrazový motív: Budova skladu soli v Solivare, v pozadí pôdorys areálu Solivaru, erb cechu

Výtvarný návrh známky: Mgr. art. Jozef Česla

Upravený tlačový list:

Poštová známka Technické pamiatky: Solivar v Prešove (Upravený tlačový list)


Pôvodný výtvarný návrh(y):

Poštová známka Technické pamiatky: Solivar v Prešove (Pôvodný výtvarný návrh(y))


Tematický popis a súvislosti:

Solivar v Prešove patrí medzi najvýznamnejšie technické pamiatky na Slovensku. Jedinečnosť a unikátnosť tohto areálu nemá v oblasti technických pamiatok podobného druhu na území Slovenska konkurenta a presahuje hranice Európy. Solivar sa zapísal do dejín nielen kvalitnou soľou, ale i pozoruhodným technickým zariadením, ktoré sa zachovalo dodnes.

Komplex objektov na čerpanie a varenie soli zo soľanky pochádza zo 17. storočia. Celý areál bol v roku 1968 vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku, čím bol povýšený na unikát Slovenska.

Areál historického Solivaru sa rozprestiera na terajšom predmestí metropoly Šariša – mesta Prešov. Tvorí ho niekoľko samostatne stojacích budov s pôvodným technologickým a technickým zariadením. Medzi najvýznamnejšie zachované objekty patrí budova Gápľa postavená nad šachtou Leopold, zásobníky soľanky nazývané Četerne, Varňa (huta) František, Sklad soli (komore) či banská klopačka medzi miestnym obyvateľstvom nazývaná Turňa.

V roku 1571 sa pod vedením Wolfganga Styxa začala raziť prvá a zároveň najstaršia šachta v tomto ložisku, šachta Leopold. Bola vyhĺbená za jeden rok a dosiahla hĺbku 155 m. V roku 1674 bola nad ňou postavená budova Gápľa. Slúžila ako hlavná šachta na odťažbu kamennej soli, soľanky, jaloviny, vetranie a fáranie baníkov. Postupne boli do ložiska hĺbené aj ďalšie šachty.

Rozhodujúci zvrat vo vývoji soľného závodu nastal o polnoci z 21. na 22. februára 1752, keď sa z opustenej štôlne privalila do bane voda a zaplavila všetky horizonty. Dňom 1. júla 1752 sa úradne zakázalo fárať do bane Leopold. Tento dátum sa považuje za prelomový, pretože definitívne ukončil ťažbu kamennej soli.

Zaplavenie baní donútilo vedenie závodu uvažovať o zmene spôsobu získavania soli. Celý areál začal meniť svoju podobu. Stavali sa ďalšie výrobné budovy, menila a zdokonaľovala sa technológia, až sa závod stal „veľkou fabrikou na soľ“.

Dnes už starý solivarský závod soľ neprodukuje. Jeho niekdajšia sláva ožíva v novej podobe jedinečného múzea, ktoré nadväzuje na genius loci staroslávnej Soľnej Bane. Tento unikátny technický komplex s atribútmi jedinečnosti, monumentality a geniality jeho tvorcov je významným artefaktom našich dejín.


Autor (zdroj) popisu: PhDr. Marek Duchoň


Filatelistickí partneri

POFIS - Poštová filatelistická služba
EXPONET - Virtuálna medzinárodná filatelistická výstava
Slovenská spoločnosť olympijských a športových zberateľov
Filaso.cz ...alebo filatelisti pre seba
OLYMPSPORT - Česká asociácia pre olympijskú a športovú filateliu
ZSF - Zväz slovenských filatelistov