Poštová známka:
Významné osobnosti Slovenského národného divadla

Príležitostná poštová známka venovaná významných osobnostiam Slovenského národného divadla.

Pôvodný výtvarný návrh(y):

Tematický popis a súvislosti:

Začiatok profesionálnej éry našej divadelnej kultúry sa datuje otvorením Slovenského národného divadla v marci 1920. I keď sa v porovnaní s okolitými národmi nemôžeme chváliť dlhou tradíciou, za tých viac než sto rokov slovenské divadelníctvo dobehlo zameškané, dosiahlo zásadné méty i medzinárodné úspechy. Veľkú zásluhu na tom majú aj herci: v každom historickom období tu pôsobili výrazné osobnosti, ktorých umenie znateľne zviditeľňovalo mladé slovenské scény. Jednou z najsilnejších generácií bola skupina hercov a herečiek, ktorí nastúpili do činohry Slovenského národného divadla na prelome 30. a 40. rokov ako absolventi Hudobnej a dramatickej akadémie pre Slovensko (od roku 1941 Štátne konzervatórium), vtedy jedinej slovenskej školy na výučbu herectva.

František Dibarbora (1916 – 1987) disponoval jedinečným komediálnym talentom prirodzene sa pohybujúcim v bohatom spektre tohto žánru, od hrubozrnnej grotesky až po salónny konverzačný humor, no v neskoršom veku poukázal aj na tragickú tvár svojho herectva.

Karol L. Zachar (1918 – 2003), ktorý sa vďaka suchému chrapľavému hlasu a zrelému výzoru zafixoval ako predstaviteľ stareckých rolí, sa od polovice štyridsiatich rokov etabloval ako výtvarník, no najmä ako špecifický režisér ďalšie tri desaťročia zásadne formujúci profil povojnového slovenského divadelníctva.

Melodický hlas a graciózny výraz Mikuláša Hubu (1919 – 1986) predurčil pre roly kladných hrdinov veršovaných klasických drám, ochotných pre ideály položiť aj vlastný život.

Podobne aj u Viliama Záborského (1920 – 1982) bol hlas dominujúcim výrazovým prostriedkom, jeho typom sa stali muži silného gesta – charizmatickí rezonéri, intelektuáli či aristokrati, ale postupom rokov aj ich presné opaky – ľudia živočíšnej podstaty.

Talent Františka Zvaríka (1921 – 2008) sa presadil ako v činohre, kde ho režiséri videli najmä v úlohách bonvivánov užívajúcich si dary života, ako aj v opere, kde vďaka dramatickému basu vytvoril zásadné kreácie klasického repertoáru. Zemitý naturel Júliusa Pántika (1922 – 2002) inklinoval najmä k úlohám dobrosrdečných altruistov, autoritatívnych rebelantov a ľudových mudrcov zo slovenskej i svetovej klasiky.

Šesť umelcov, šesť talentov, šesť farieb bohato kolorovaného slovenského herectva.

Autor (zdroj) popisu: Slovenská pošta / POFIS - Karol Mišovič