Poštová známka:
Osobnosti: Anton Bernolák (1762 – 1813)

Deň vydania: 03. 10. 2012

Nominálna hodnota: 1,10 €

Rozmery známky: 44,4 x 30,5 mm

Forma tlačového listu: HA

Počet známok na tlačovom liste: 1

Počet známok v sérii: 1

Tlačiareň: Poštovní tiskárna cenin, a.s., Praha, Česká republika

Technika tlače: Ocelotlač z plochej platne v kombinácii s ofsetom

Náklad: 50000

Poštová známka z emisného radu Osobnosti venovaná 250. výročiu narodenia rímskokatolíckeho kňaza, jazykovedca a organizátora slovenského kultúrneho a spoločenského života Antona Bernoláka.

Textový motív: ANTON BERNOLAK / 1762 - 1813

Obrazový motív: Známka: portrét A. Bernoláka s otvorenou knihou, symbolizujúcou nový začiatok slovenského jazyka po jeho kodifikácii; Hárček: najvýznamnejšie diela A. Bernoláka a miesta spojené s jeho účinkovaním (rodný dom, bratislavský Generálny seminár, fara v Nových Zámkoch a i.); FDC: rodný dom A. Bernoláka.

Hárčeková úprava:

Pôvodný výtvarný návrh(y):

Poštová známka Osobnosti: Anton Bernolák (1762 – 1813) (Pôvodný výtvarný návrh(y))

Autor výtvarného návrhu známky: akad. mal. Marián Čapka
Rytec známky: František Horniak

Súvisiace materiály:

Príležitostná poštová pečiatka
Inaugurácia poštovej známky Anton Bernolák (Trnava)
Príležitostná poštová pečiatka
Inaugurácia poštovej známky Anton Bernolák (Námestovo)
Príležitostná poštová pečiatka
Uvedenie poštovej známky Anton Bernolák (Nové Zámky)

Tematický popis a súvislosti:

Anton Bernolák bol popredný predstaviteľ slovenského národného hnutia na prelome 18. a 19. st., rímskokatolícky kňaz, jazykovedec a organizátor slovenského kultúrneho a spoločenského života. Po ňom je pomenovaná celá generácia slovenských národných dejateľov, ktorí si osvojili ním kodifikovanú slovenčinu a ideu slovenskej národnej osobitosti. Narodil sa 3. októbra 1762 v dnes zaniknutej oravskej dedine Slanica v rodine drobného zemana. Po gymnaziálnych štúdiách v Ružomberku študoval teológiu na rôznych miestach. Teologické štúdia zakončil roku 1787 na bratislavskom Generálnom seminári, založenom Jozefom II. na výchovu vlasteneckých a osvieteneckých kňazov. Ako stúpenec tereziánskych a jozefínskych reforiem sa aktívne zapojil do ich presadzovania. Súčasťou tejto práce bola i jeho kodifikácia spisovného slovenského jazyka na báze západoslovenských nárečí vydaním Filozoficko-kritickej rozpravy o slovenských písmenách (1787), Slovenskej gramatiky (1790) a Etymológie slovenských slov (1791). Ako organizátor sa zaslúžil o vznik Slovenského učeného tovarišstva (1792), prvej celonárodnej kultúrnej a vedeckej organizácie. Jeho najväčšou a dodnes v mnohých smeroch neprekonanou prácou je päťzväzkový Slowár Slovenskí, Česko-Latinsko-Nemecko-Uherskí, ktorý však vyšiel až po jeho smrti v rokoch 1825 – 1827. Jeho prvé uzákonenie spisovnej slovenčiny sa ujalo len v kruhoch katolíckych vzdelancov a jeho norma sa nestala celonárodným jazykom. Napriek tomu v bernolákovčine vznikli významné osvetové i literárne diela, ktoré významne obohatili slovenskú kultúru. Od roku 1797 pôsobil ako farár v Nových Zámkoch, kde 15. januára 1813 zomrel.

Autor (zdroj) popisu: PhDr. Anton Hrnko, CSc.

Poslať komentár