Odtlačok výplatného stroja (DEKVS) - príležitostný:
DEKVS (98177): BRATISLAVA 16 - 90 rokov Univerzity Komenského v Bratislave

Modrý odtlačok výplatného stroja DEKVS (98177): BRATISLAVA 16 - 90 rokov Univerzity Komenského v Bratislave.

Firemný diaľkovo elektronicky kreditovaný výplatný stroj (DEKVS) - príležitostný

» Názov pošty: BRATISLAVA 16

» PSČ: 810 06

» Licenčné číslo: 98177

» Poradové číslo podávanej zásielky: #000020289

» Výplatná hodnota: €000.00

» Dátum podania: 11. 06. 2009

» Kód produktu: NOT VALID

» Identifikovaná doba používania: ... - 11. 06. 2009 - ...

Tematický popis a súvislosti:

Univerzita Komenského v Bratislave bola založená zákonom Národného zhromaždenia v Prahe dňa 27. júna 1919, ktorý nadobudol účinnosť 11. júla 1919 – ako prvá univerzita na Slovensku, umožňujúca štúdium v slovenčine. Vznikla na základoch pôvodnej Alžbetínskej univerzity (*), pričom prvou fakultou bola Lekárska fakulta (založená v roku 1919) a nasledovali Právnická a Filozofická fakulta v roku 1921, Prírodovedecká fakulta až v roku 1940, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky vznikla v roku 1980 oddelením od Prírodovedeckej fakulty. Dnes má Univerzita Komenského 13 fakúlt a je najväčšou a najvýznamnejšou univerzitou na Slovensku.

K významným osobnostiam, ktoré na UK pôsobili alebo z nej vyšli, patrí prof. Vladimír Hajko, fyzik a popularizátor vedy; prof. Ján Letz, významný filozof; prof. Jozef Gruska, informatik svetového mena, ktorý pôsobil na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky a neskôr na Masarykovej univerzite v Brne – je uznávaný priekopník kvantovej informatiky, držiteľ viacerých medzinárodných ocenení: napríklad IEEE Computer Pioneer Award v roku 1996, ďalej medaila Bolzano od Českej akadémie vied v roku 2003/2004 a strieborná medaila IFIP.

Z ďalších významných mien možno uviesť prof. Štefana Lubyho (fyzika pevných látok, bývalého predsedu SAV), prof. Ľubomíra Feldeka (filológia a prekladateľstvo), prof. Jozefa Mistríka (jazykoveda), prof. Evu Sirackú (onkológia), prof. Emíliu Sičákovú-Beblavú (verejná politiku), prof. Pavla Povinca, fyzika, vedúceho Centra pre jadrové a urýchľovacie technológie (CENTA) a laureáta ocenenia Hevesy Medal 2017, Milana Sýkoru, chemika, ktorý pôsobil v USA v Los Alamos National Laboratory a potom v Slovensku založil výskum pokročilých materiálov, či prof. Jána Vilčeka, imunológa, ktorý sa preslávil v USA spoluobjavom lieku infliximab (Remicade).

Univerzita je centrom vedy, vzdelávania a kultúry, a jej vedeckí pracovníci získali viacero medzinárodných ocenení vrátane cien UNESCO, Fulbrightových štipendií či európskych grantov ERC. Pri 90. výročí, t. j. v roku 2009, bola už etablovanou inštitúciou s bohatou históriou — týmto výročím odkazuje na svoju storočnú tradíciu pedagogiky, vedy a kultúry.

----------

(*) Alžbetínska univerzita v Bratislave (Erzsébet Tudományegyetem) bola založená v roku 1912 zákonom Uhorského snemu (č. XXXVI/1912) ako štátna uhorská univerzita so sídlom v Bratislave (vtedy Pozsony). Niesla meno kráľovnej Alžbety Bavorskej, manželky cisára Františka Jozefa I., známej ako Sisi. Univerzita mala štyri fakulty – právnickú, lekársku, filozofickú a teologickú. Jej cieľom bolo posilniť maďarský vysokoškolský systém na západnom Slovensku (vtedy Hornom Uhorsku). Prvé prednášky sa začali v akademickom roku 1914/1915, no kvôli prvej svetovej vojne a následnému rozpadu monarchie sa univerzita nikdy úplne nerozvinula. Po vzniku Československej republiky (1918) stratila univerzita svoje postavenie a väčšina maďarských profesorov odišla do Pécsu (v dnešnom Maďarsku), kde Alžbetínska univerzita pokračovala ako Pécsi Tudományegyetem – teda dnešná Univerzita v Pécsi sa oficiálne považuje za jej právnu a duchovnú pokračovateľku.

Autor (zdroj) popisu: Vojtech Jankovič