Insitné umenie z Kovačice vo Vojvodine (Spoločné vydanie so Srbskom)

Príležitostná poštová známka venovaná insitnému umenie z Kovačice vo Vojvodine s vyobrazením maľby Zuzany Chalupovej (1925 - 2001) - Ideme do práce. vydaná ako spoločné vydanie so Srbskom.

25. 10. 2024

Poštová známka:
Kostolík sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici (Spoločné vydanie s Arménskom)

Kostolík sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici (Spoločné vydanie s Arménskom)
Deň vydania: 28. 02. 2023
Nominálna hodnota: 1,00 €
Forma tlačového listu: UTL
Počet známok na tlačovom liste: 20
Počet známok v sérii: 2
Tlačiareň: Tiskárna Hradištko, s.r.o., Česká republika
Technika tlače: Ofset v kombinácii so serigrafiou
Náklad: 100000

Príležitostná poštová známka Kostolík sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici vydaná ako spoločné vydanie s Arménskom.


Textový motív: KOSTOLÍK SV. JURAJA / V NITRIANSKEJ BLATNICI

Obrazový motív: Vonkajší pohľad na Kostolík sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici,

Upravený tlačový list:

Poštová známka Kostolík sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici (Spoločné vydanie s Arménskom) (Upravený tlačový list)


Pôvodný výtvarný návrh(y):

Poštová známka Kostolík sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici (Spoločné vydanie s Arménskom) (Pôvodný výtvarný návrh(y))


Tematický popis a súvislosti:

Spoločné vydanie poštovej známky s Arménskom, realizované pri príležitosti 30. výročia nadviazania diplomatických vzťahov, prezentuje najvýznamnejšie kresťanské pamiatky 9. storočia, ktoré konfesionálne spájajú naše geograficky vzdialené krajiny. Kostolík sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici sa nachádza na zaniknutej ranostredovekej lokalite „Jurko“ na úpätí hory Marhát v Považskom Inovci. Obec sa uvádza prvýkrát v roku 1185 ako „predium Sarfew“, majetok Stojslava. Rotunda stojaca hlboko v lese za obcou bola dlho považovaná za renesančnú kaplnku z roku 1541. Až archeologický výskum vedený A. Ruttkayom v 70. rokoch 20. storočia dokázal, že základy stavby majú ranostredoveký pôvod a podľa nálezov z prikostolného cintorína bola prvá fáza stavby datovaná do 11. storočia. Výskum tiež dokázal, že veža, nachádzajúca sa v súčasnosti na západnej strane rotundy, bola pristavaná dodatočne, podobne ako na južnej strane situovaná pustovňa.

Rozmery stavby totožné s veľkomoravskou rotundou objavenou na veľmožskom dvorci v Ducovom pri Piešťanoch boli indíciami k hypotetickým diskusiám o veľkomoravskom pôvode stavby. Autenticita ranostredovekého muriva rotundy až do výšky 6 m spolu s pôvodným predrománskym oknom, ktoré objavil reštaurátorský výskum pod vedením Jozefa Doricu v roku 2010, ešte viac zreálnili kontúry veľkomoravského pôvodu rotundy. Prvé exaktné datovanie rotundy do rokov 991 – 1052 realizoval chronometrickou metódou C14 Peter Barta v roku 2015. Úplne odlišné výsledky datovania prinieslo o niekoľko rokov neskôr konzorcium rádiouhlíkových laboratórií pod vedením prof. Pavla Povinca tvorené viacerými vedecko-výskumnými inštitúciami z Bratislavy, Tucsonu a Athens (USA), Zürichu, Viedne, Debrecína a Prahy. Všetky analyzovali vzorky dreva, uhlíkov a malty z muriva stavby a nezávisle od seba sa zhodli, že kostol bol postavený v rokoch 830±40. To znamená, že v súčasnosti ide o najstarší zachovaný kostol na území Slovenska, ktorý bol postavený v 9. storočí, teda počas existencie Veľkomoravskej ríše.


Autor (zdroj) popisu: Mgr. Martin Vančo, PhD.


Filatelistickí partneri

POFIS - Poštová filatelistická služba
EXPONET - Virtuálna medzinárodná filatelistická výstava
Slovenská spoločnosť olympijských a športových zberateľov
Filaso.cz ...alebo filatelisti pre seba
OLYMPSPORT - Česká asociácia pre olympijskú a športovú filateliu
ZSF - Zväz slovenských filatelistov