Známkové územia a teritoriálna filatelia:
Známkové územia - Rád Maltézskych rytierov

Príspevok z oblasti známkových území zameraný na históriu a poštovú službu Rádu Maltézskych rytierov - suverénneho neštátneho subjektu medzinárodného práva so sídlom v Ríme.

Rád Maltézskych rytierov

Oficiálny názov v taliančine je „Sovrano militare ordine ospedaliero di San Giovanni di Gerusalemme di Rodi e di Malta (SMOM)“, v preklade „Zvrchovaný vojenský špitálsky rád svätého Jána z Jeruzalemu, Rodosu a Malty“.

Rád je suverénny neštátny subjekt medzinárodného práva, udržuje diplomatické vzťahy so 112 štátmi (vrátane Svätej stolice) a má oficiálne vzťahy s ďalšími piatimi štátmi a s Európskou úniou. Má štatút pozorovateľa na Valnom zhromaždení OSN, vydáva vlastné mince a poštové známky a má vlastnú značku áut.

Štátnym zriadením je voliteľná monarchia, štátnym sviatkom je 24. jún, narodenie svätého Jána Krstiteľa - patróna rádu a úradným jazykom je taliančina.

Jeho vlajka je obdĺžniková s červeným základom, na ktorej je biely latinský kríž a znakom rádu je biely osemramenný kríž v červenom poli, známy tiež ako maltézsky kríž.

Rád vlastní dve sídla v Ríme, budovu Palazzo Malta na ulici Via dei Condotti, v ktorej sa nachádza hlavné sídlo a taktiež Magistral Villa, nachádzajúca sa na kopci Aventine.

Turistickou atrakciou vily je monumentálny bohato zdobený portál od sochára Giovanni Battista Piranesi na severnej strane malebného námestia Piazza dei Cavalieri di Malta, ale predovšetkým jeho vstupná brána s kľúčovou dierkou, cez ktorú je možné vidieť kupolu Baziliky svätého Petra na konci záhradnej uličky orámovanej cyprusmi.

Mimo sídiel v Ríme vlastní rád od reštitúcie v roku 1998 aj pevnosť St. Angelo na Malte.

Z histórie rádu

Založenie rádu sa datuje približne do roku 1048. V tom čase získali obchodníci zo starobylej námornej republiky Amalfi právo od egyptského kalifa vybudovať v Jeruzaleme kostol a nemocnicu, kde by sa starali o pútnikov, bez ohľadu na rasu a vierovyznanie.

Mapa z obdobia prvej krížovej výpravy v rokoch 1095-99.

Po založení Jeruzalemského kráľovstva v roku 1099 pribudla rádu úloha zabezpečiť vojenskú obranu chorých a pútnikov, ako aj ochranu svojich nemocníc a najdôležitejších ciest kráľovstva. Rád v týchto časoch začal používať osemramenný biely kríž, ktorý zostal jeho symbolom až do súčasnosti.

Pápež Paschal II. uznal založenie rádu svojou bulou 15. februára 1113, vzal ho pod ochranu cirkvi a udelil mu právo voliť si svojho predstaveného bez vonkajšieho zasahovania svetskej alebo duchovnej moci.

Keď po obliehaní Akkonu v roku 1291 padla posledná kresťanská pevnosť v Svätej zemi, rád sa najprv usadil na Cypre, potom sa rytieri v roku 1310 preskupili na ostrove Rhodos. Odtiaľ si obrana kresťanského sveta vyžadovala organizáciu námorných síl, preto vybudovali silnú flotilu a plavili sa po východnom Stredomorí a bojovali v bitkách za kresťanstvo vrátane križiackych výprav v Sýrii a Egypte.

Výskyt rádu v Európe okolo roku 1300.

Po tvrdých bojoch v roku 1523 proti flotile a armáde sultána Sulejmana „Nádherného“ a po šesťmesačnom obliehaní, boli rytieri donútení kapitulovať a s vojenskými poctami opustili Rodos.

Po strate Rodosu zostal rád niekoľko rokov bez vlastného územia. No už v roku 1530 mu udelil cisár Karol V. ako léno ostrov Malta. Musel sa však zaviazať, že sa nebude vojensky angažovať v prípade sporov medzi kresťanskými štátmi a že si zachová neutralitu.

V roku 1565 Turci napadli Maltu a obliehanie trvalo tri mesiace, ktorému sa rytieri napokon ubránili. Po tomto víťazstve bolo založené nové mesto s prístavom, ktoré dostalo názov La Valetta. Na ostrove boli postavené mnohé paláce a kostoly, ako aj nový rozsiahly pevnostný systém.

O dve storočia neskôr, v roku 1798, Napoleon obsadil Maltu kvôli jej strategickej polohe. Pretože rádový zákon zakazoval rytierom povstať so zbraňou proti iným kresťanom, rytieri boli donútený opustiť ostrov. Po tom, čo rád našiel dočasné útočisko v Mesine, neskôr v Catanii a Ferrare, usídlil sa v roku 1834 definitívne v Ríme. Od druhej polovice 19. storočia sa hlavným poslaním znovu stala špitálnicka, nemocničná a charitatívna činnosť, ktorá pretrváva dodnes.

Sťahovanie rádu naprieč Európou.

Poštové známky

Na základe dekrétu veľmajstra bola 20. mája 1966 zriadená moderná poštová správa rádu, známa ako Poste Magistrali a v Palazzo Malta a Magistral Villa v Ríme boli zriadené poštové úrady.

Poštové schránky v ústredí v Ríme.

Prvé známky vydali 15. novembra 1966 s nápisom SOVRANO MILITARE ORDINE DI MALTA / POSTE MAGISTRALI a mali nominálnu hodnotu v Scudi, Tari a Grani, čo sa zhruba rovnalo mene Malty pred jej vstupom do eurozóny, 1 Scudo = 12 Tari = 240 Grani.

Od 1. januára 2005 sú známky v eurách.

Prvé známky tlačila anglická tlačiareň De La Rue, ale v súčasnosti sa využívajú rôzne maltské a talianske tlačiarne.

FDC a analogické pohľadnce vydané spolu s prvými známkami rádu.

Okrem poštových známok rád vydáva obálky prvého dňa (FDC), analogické pohľadnice (Cartes Maximum), hárčeky, malé tlačové listy, aerogramy a poštové lístky s natlačenou známkou. Každý rok je jedna známka venovaná patrónovi rádu sv. Jánovi Krstiteľovi a jedna Vianociam.

Číslovaný hárček vydaný k Vianociam 1989.

Ukážka dvoch vydaných aerogramov.

Nepoužitý príležitostný poštový lístok s natlačenou známkou k 100-tému výročiu vynálezu rádia s portrétom talianskeho vynálezcu a podnikateľa Guglielma Marchesa Marconiho (1874 - 1937).

Riadne poštou prepravený príležitostný poštový lístok s natlačenou známkou s príležitostnou pečiatkou k 500-stému výročiu narodenia talianskeho neskororenesančného architekta Andreu Pallacia (1508 - 1580).

Riadne poštou prepravený príležitostný poštový lístok s natlačenou dofrankovaný príležitostnou známkou šikovne poslaný ako poste restante do Budapešti (Maďarsko), odkiaľ po nevyzdvihnutí poslaný späť(?) na adresu odosielateľa do Villars-sur-Glane (Švajčiarsko).

Známky sa vydávajú z poštových a charitatívnych dôvodov.

Príležitostná známka k 50. výročiu Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO).

Napriek viac ako 50 bilaterálnym poštovým dohodám sa zvyčajne klasifikujú ako „Cinderella“ (Popoluška), keďže nemajú poštovú platnosť na celom svete, pretože rád nie je členom Svetovej poštovej únie. Väčšina poštových zmlúv je uzavretá s krajinami, v ktorých rád vykonáva charitatívnu činnosť.

List poslaný 7. 10. 1985 z Ríma do Montevidea v Uruguaji.

List poslaný 26. 2. 1987 z Ríma do Dakaru v Senegale,
na zadnej strane obálky príchodzia pečiatka z Dakaru.

Doporučený list poslaný 16. 11. 1998 z Ríma do Tegucigalpa v Hondurase, na zadnej strane obálky príchodzia pečiatka.

List poslaný 23. 3. 2005 z Ríma do Turína,
použitá známka už s nominálnou hodnotou v euro.

Pohľadnica poslaná 10. 9. 2021 z Ríma do Boleráza.

Misia na Slovensku

Diplomatické vzťahy Maltézskeho rádu so Slovenskou republikou začali po rozdelení bývalého Československa. Odvtedy majú navzájom vymenovaných veľvyslancov a udržujú živé diplomatické kontakty.

Veľvyslanectvo Maltézskeho rádu v SR sídli v historickom centre Bratislavy, na ulici Kapitulská 9, v blízkosti katedrály sv. Martina. Rád má v Slovenskej republike akreditovanú päťčlennú diplomatickú misiu na čele s veľvyslancom.

Dňa 15. 10. 1999 bola podpísaná dohoda medzi poštovými správami Slovenskej republiky a Rádom Maltézskych rytierov o doprave a doručovaní listových zásielok na území Slovenska.

Rád vydal 26. 4. 2000 leteckú známku "Poštová dohoda so Slovenskou republikou“. Známku s nominálnou hodnotou 10 Scudi vytlačila ofsetom talianska tlačiareň Istituto Poligrafico e Zecca dello Stato Italiano v Ríme.

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vydalo na pamiatku výročia podpísania dohody dňa 13. 10. 2000 príležitostnú poštovú známku "Poštová dohoda so Zvrchovaným rádom Maltézskych rytierov" s nominálnou hodnotou 10 Sk. Na známke je zobrazený erb rádu a vytlačila ju Poštovní tiskárna cenin Praha, a.s., technikou rotačnej oceľotlače v kombinácii s hĺbkotlačou na tlačových listoch po 50 známkach.

História rádu v Čechách

Rád bol pozvaný do Čiech kniežaťom Vladislavom II., ktorý sa spolu s vojskom nemeckého kráľa Konráda II. zúčastnil druhej krížovej výpravy, pričom sa zoznámil s činnosťou rádu. Niekedy v rokoch 1156-59 dostali v Prahe darom územie južne od biskupského dvora na predmostí vtedajšieho Juditinho mosta. Centrom rádu sa stal chrám „Matky Boží pod řetězem“. Postupom času boli zriaďované aj ďalšie sídla, z ktorých najvýznamnejšie boli Strakonice, Horažďovice, Manětín či Český Dub. Od roku 1626 bol najvyššiemu predstavenému rádu priznaný titul veľkopriora.

Keď komunisti v roku 1950 činnosť rádu potlačili, knieža Karol zo Schwarzenbergu sa zaslúžil o prežitie veľkopriorstva v exile. K jeho obnove v Prahe došlo 20. 4. 1990, v predvečer návštevy pápeža Jána Pavla II.

Veľvyslanectvo rádu sídli v historickom centre Prahy na Malej Strane, na ulici Lázeňská 2.

Dňa 9. 12. 1996 vydal rád leteckú známku "Poštová dohoda s Českou republikou“. Známku s nominálnou hodnotou 10 Scudi vytlačila ofsetom talianska tlačiareň Istituto Poligrafico e Zecca dello Stato Italiano v Ríme.

Česká republika vydala dňa 6. 3. 2019 príležitostnú poštovú známku "Suverenní řád Maltézských rytířů" s nominálnou hodnotou 45 Kč. Na známke je zobrazená vstupná brána s dvomi vežami kostola Panny Márie pod reťazou a bola vytlačená plnofarebným ofsetom.

Dňa 11. 3. 2002 vydal rád príležitostný tlačový list "Poštové dohody IV.“ s vyobrazením známok štátov, s ktorými rád uzavrel zmluvy v období 23. 9. 1992 až 15. 10. 1999. Známky s nominálnou hodnotou 4 Scudi vytlačila ofsetom talianska tlačiareň Istituto Poligrafico e Zecca dello Stato Italiano v Ríme.

Zdroje:

© Wikipedia.org

© Maltézsky rád - Slovensko

© Řád Maltézských rytířů – České velkopřevorství

© Internet