Filatelia a zbieranie poštových známok - www.postoveznamky.sk
Filatelia a zbieranie poštových známok - www.postoveznamky.sk
Filatelia a zbieranie poštových známok - www.postoveznamky.sk
Aktuality

Aktuality

 
 
Filatelia a zbieranie poštových známok - www.postoveznamky.sk
Obchody a inzercia

Obchody a inzercia

 
Album - Michal Zika (Bratislava) BARASA filatelia - Filatelia a numizmatika (Bratislava)
 
IZAKaJA - Exkluzívny priestor pre umenie a zberateľské predmety (Bratislava) ZBERATEĽ NR - Michal Hudec (Nitra)
 
 
Ponuka personalizovaných tlačových listov (PersUTL)
 
Filatelia a zbieranie poštových známok - www.postoveznamky.sk
Odborné sekcie

Odborné sekcie

 
 
Filatelia a zbieranie poštových známok - www.postoveznamky.sk
Filatelistickí partneri

Filatelistickí partneri

 
POFIS - Poštová filatelistická služba EXPONET - Virtuálna medzinárodná filatelistická výstava
Filaso.cz ...alebo filatelisti pre seba ZSF - Zväz slovenských filatelistov
japhila - On-line denník o filatelii a zberateľstve NEWSPHILA - Informačný blog o aktuálnom dianí vo filatelii ...
 
Všetci odborní partneri
 
Filatelia a zbieranie poštových známok - www.postoveznamky.sk
Filatelistická literatúra

Filatelistická literatúra

 
  • Kniha Známky a čaro filatelie
 
Filatelia a zbieranie poštových známok - www.postoveznamky.sk
Filatelistické záujmové združenia

Filatelistické záujmové združenia

 
Slovenská spoločnosť olympijských a športových zberateľov
OLYMPSPORT - Česká asociácia pre olympijskú a športovú filateliu
SCP - The Society for Czechoslovak Philately
SFA - Slovenská filatelistická akadémia Sekcia známkových zemí Ruska pri SČF
 
Všetky filatelistické záujmové združenia
 
Filatelia a zbieranie poštových známok - www.postoveznamky.sk
Filatelistické kluby ZSF a SČF

Filatelistické kluby ZSF a SČF

 
Klub filatelistov 54-17 Poprad
Klub filatelistov 52-22 Levice
KF 00-15 Praha - klub filatelistov - zberateľov špecializovaných odborov  (Česká republika)
Klub filatelistov 02-03 Tábor
 
Všetky filatelistické kluby ZSF a SČF
 
Filatelia a zbieranie poštových známok - www.postoveznamky.sk
Google vyhľadávanie

Google vyhľadávanie

 
 
Filatelia a zbieranie poštových známok - www.postoveznamky.sk
Google preklad

Google preklad

 
 
Filatelia a zbieranie poštových známok - www.postoveznamky.sk
Hlavná stránka Filatelia a zbieranie poštových známok - www.postoveznamky.sk Fórum otázok Filatelia a zbieranie poštových známok - www.postoveznamky.sk Kontakty Filatelia a zbieranie poštových známok - www.postoveznamky.sk       Filatelia a zbieranie poštových známok - www.postoveznamky.sk Angličtina / Angličtina / English / Englisch  
Filatelia a zbieranie poštových známok - www.postoveznamky.sk
Tvorba regionálnej zbierky a exponátu poštovej histórie

Tvorba regionálnej zbierky a exponátu poštovej histórie

Tvorba regionálnej zbierky a exponátu poštovej histórie

Tvorba regionálnej zbierky a exponátu poštovej histórie


Tvorba regionálnej zbierky a exponátu poštovej histórie
  Článok renomovaného zberateľa a autora vynikajúcich súťažných exponátov venovaný regionálnemu pohľadu na tvorbu poštovo-historickej zbierky, resp. výstavného exponátu na príklade Spiša v pomerne veľmi zaujímavom období rokov 1938 – 1948, bohatom na mnohé historické udalosti.
   
  Autor: František Divok
Publikované: 13. 08. 2014 23:46
 


Obsah článku "Tvorba regionálnej zbierky a exponátu poštovej histórie" s priamym prechodom na jednotlivé časti:


Na rozdiel od teritoriálnych, či námetových exponátov sa s regionálne zameranými exponátmi na filatelistických výstavách stretávame len v obmedzenej miere. Aj v oblasti poštovej histórie je oveľa častejšie zameranie sa zberateľov na určitý úsek vývoja poštových služieb toho ktorého štátu, ako prezentovanie poštovníctva úzko vymedzenej časti jeho územia.

Vhodný výber časového úseku vývoja daného regiónu jedným z hlavných predpokladov budovania zbierky a neskôr vytvorenia filatelistického exponátu. Pritom nie sú pre zberateľa kladené žiadne obmedzenia na výber regiónu, či úseku dejín, dôležité sú však s tým súvisiace odborné znalosti zberateľa.

Pri tvorbe poštovo-historického exponátu je rovnako dôležité získanie informácií o poštových materiáloch viažúcich sa k danému regiónu, ako aj získanie hlbokých znalostí o území a jeho samotnej histórii. Na získanie odborných vedomostí potrebuje zberateľ zmapovať existujúce zdroje informácií a využívať ich na štúdium. V prvopočiatkoch zbierania postačia základné informácie populárneho charakteru, ale postupne je potrebné študovať odborné publikácie, časopisy a využívať ďalšie zdroje (webové stránky a pod.), aby zberateľ získal hlbšie vedomosti o prezentovanom regióne a jeho histórii, aj keď ich vždy nebude mať možnosť uplatniť ich v svojom exponáte v plnom rozsahu. Regionálny exponát umožňuje popri sledovaní všeobecných dejov hlbšie rozvinúť a zdôrazniť špecifiká vývoja daného regiónu, čo by nám pri väčšom rozsahu územia priestor klasického päťrámového exponátu nedovolil.

V exponáte môžeme rozvíjať okrem všeobecnejších tém týkajúcich sa väčšieho územného celku (Československo, Slovensko) i témy dotýkajúce sa len jednej alebo niekoľkých jeho malých častí - regiónov. Tvorbu poštovo-historického exponátu si môžeme ukázať na príklade Spiša v pomerne veľmi zaujímavom období rokov 1938 – 1948, bohatom na mnohé historické udalosti.

V našom prípade dokumentujeme jednak všeobecné udalosti – mobilizácia v roku 1938, Homolov puč, vznik samostatnej Slovenskej republiky, úprava pečiatok I. typu, zmeny vlakových kurzov, činnosť poštovní, kontrola zásielok, zásielky poľnej pošty z východného frontu, perzekúcia Židov, obdobie SNP, obnova československej poštovej správy po prechode frontu, ako aj udalosti osobitne sa týkajúce len regiónu Spiša, prípadne i niektorých poniektorých ďalších regiónov – strata územia po Viedenskej arbitráži, útok slovenskej armády na Poľsko, zábor obcí pričlenených predtým k Poľsku, či zavádzanie dvojjazyčných podacích nálepiek. Časový úsek exponátu bol vybraný s ohľadom na udalosti, ktoré predchádzali vzniku samostatného Slovenska, jeho existenciu a zánik, obnovu Československa a možnosťou prezentácie dopadu týchto dejov na ľudí žijúcich na Spiši.


Na začiatok článku

Mobilizácia 1938


Pripojenie Rakúska k Nemecku, stupňovanie požiadavok sudetských Nemcov, sústreďovanie nemeckých vojsk na hraniciach a demonštrácie za obranu republiky viedli k demisii vlády Milana Hodžu 22. septembra 1938. V nasledujúci deň vyhlásila vláda generála Jana Syrového o 22,00 hod. všeobecnú mobilizáciu. K vojenským útvarom bolo povolaných 1 250 000 mužov. Osem dní po vyhlásení mobilizácie začala fungovať poľná pošta. Na Spiši bola zriadená poľná pošta 11 v Margecanoch (1. 10.- 6. 12.) a poľná pošta 57 v Poprade (1. 10.- 15. 11.). Súčasne v Poprade pracovala triediareň poľnej pošty 4, ktorá triedila aj zásielky od poľných pôšt dislokovaných na východnom Slovensku a Podkarpatskej Rusi. Zásielky boli kontrolované cenzúrou. Po podpise Mníchovskej dohody a následnej Viedenskej arbitráži boli útvary postupne koncom novembra demobilizované a poľné pošty rušené. Demobilizácia bola ukončená 15. 12. 1938. Činnosť poľných pôšt môžeme filatelisticky dokladovať úradnými i súkromnými zásielkami. Časté sú najmä lístky poľnej pošty, ale aj listy z civilných poštových úradov adresované na poľné pošty. Zriedkavejšie sú doporučené zásielky, ale najvzácnejšie sú zásielky od útvaru na zabrané územie a do cudziny.


Tvorba regionálnej zbierky a exponátu poštovej histórie
 
Obr. 1: Lístok poľnej pošty odoslaný príslušníkom I. odd. delostreleckého pluku 111 4. novembra 1938 prostredníctvom poľnej pošty 46 s krycím menom RÁZUS do Košíc, odkiaľ bol 17. 11. 1938 vrátený. Pomocná dvojriadková gumová pečiatka „OBSAZENÉ ÚZEMÍ / TERRITOIRE OCCUPÉ“. TPP č.4 lístok 18. 11. 1938 zadržala pre zrušenie poľnej pošty, čo vyznačila riadkovou pečiatkou: „Poľná pošta zrušená“.


V exponátoch z iných regiónov Slovenska je možné dokladovať činnosť ďalších poľných pôšt v tomto období – PP 9 (Galanta, Hlohovec), PP 10 (Banská Bystrica), PP 12 (Užhorod, Perečin), PP 21 (Nové Mesto nad Váhom, Trnava, Senec), PP 22 (Krupina), PP 23 (Mýtna, Lovinobaňa), PP 24 (Mukačevo, Svaljava), PP 27 (Sereď, Levice, Nová Baňa), PP 28 (Ružomberok), PP 29 (Užhorod, Michalovce), PP 32 (Veľká Maňa), PP 33 (Bertotovce), PP 34 (Žilina, Michalovce), PP 39 (Banská Bystrica), PP 40 (Košice, Kysak, Margecany), PP 45 (Piesťany, Nové Mesto nad Váhom), PP 46 (Malacky, Vranov nad Topľou), PP 47 (Vráble, Topoľčany), PP 51 (Levice, Mestečko pri Leopoldove, Trnava), PP 58 (Leopoldov), PP 59 (Kremnica) a triediareň poľnej pošty 3 vo Vrútkach. Zberne poľných pôšt pôsobili v Košiciach, Trenčíne a Vrútkach.


Na začiatok článku

Územné zmeny roku 1938


Mníchovský diktát, po ktorom Nemecko okupovalo 10. 10. 1938 Petržalku a Devín, sa ešte Spiša priamo nedotkol. Ináč však tomu bolo po Viedenskej arbitráži, keď Maďarsko zabralo značnú časť južného Slovenska a južná časť Spiša sa stala časťou štátnej hranice okypteného Československa. Slovensko prišlo o 10 307 km2 územia s 279 obcami a 854 217 obyvateľmi. Zábormi na Orave a Spiši si svoj kus zo Slovenska odtrhlo aj Poľsko, ktoré 27. 11. 1938 obsadilo časť územia Kysúc, Oravy a Spiša, čím Slovensko prišlo o 226 km˛ územia s 4 280 obyvateľmi. Na Spiši bola Poľskom anektovaná oblasť Javoriny v Tatrách a obce Lesnica a Medzibrodie v Pieninách. Poľská pošta okamžite prevzala poštové úrady na zabranom území a zásielky označovala vlastnými dennými pečiatkami a propagačnými kašetmi. Poštové zásielky dopravované na zabrané územia sa stali zásielkami do blízkej cudziny.


Tvorba regionálnej zbierky a exponátu poštovej histórie
 
Mapka 1: Teritoriálne zmeny Slovenska v rokoch 1938 - 1945.

Tvorba regionálnej zbierky a exponátu poštovej histórie
 
Obr. 2: Náhly list odoslaný 7. 11. 1938 z Prahy do Košíc bol 15. 11. 1938 zadržaný v Spišskej Novej Vsi a presmerovaný do Prešova. Napokon bol predsa doručený na zabrané územie v Košiciach 20. 11. 1938. Nedostatočne vyplatený list nebol zaťažený doplatným i keď za náhly list do blízkej cudziny malo byť uhradené 7 Kč.

Tvorba regionálnej zbierky a exponátu poštovej histórie
 
Mapka 2: Zmeny hranice na Spiši v rokoch 1918 - 1939.


V iných regionálnych exponátoch môžeme filatelisticky dokumentovať zábor Petržalky (Engerau) a Devína (Theben) Nemeckom, časti Kysúc a Oravy Poľskom i južného Slovenska Maďarskom.


Tvorba regionálnej zbierky a exponátu poštovej histórie
 
Obr. 3: Nedostatočne vyplatený list odoslaný z Javoriny 27. 11. 1938 do Krakovskej Belej v deň obsadenia poľskou armádou. Vyplatený známkou 5 gr. (Mi č. 315) a 10 gr. známkou (Mi č. 332). Podacia pečiatka „JAWORZYNA SPISKA“ chybne vyrytá, správne malo byť JAWORZYNA SPISZKA. Poplatok za list 1. hmotnostnéhop stupňa mal byť 25 gr. Zaťažené doplatným 20 gr. známkou (Mi č. 86). Pečiatka pošty BIALA KRAKOWSKA 1 s dátumom 29. 11. 1938. Propagačná gumová pečiatka „Turistický chodník v Javorine sa vrátil do Poľska“ červenej farby.

Na začiatok článku

Homolov puč


Česko-slovenská vláda v zúfalej snahe zachovať celistvosť zvyšku Československa sa rozhodla zakročiť voči radikálnym politickým silám na Slovensku a rozhodla sa riešiť situáciu vojensky. Veliteľ VII. zboru v Banskej Bystrici, divízny generál Bedřich Homola vyhlásil v noci z 8. na 9. marca 1939 na Slovensku stanné právo. Bola zavedená kontrola zásielok. Prezident Emil Hácha odvolal 10. marca 1939 Dr. Jozefa Tisu a na post predsedu autonómnej vlády vymenoval Karola Sidora.

Doložiť túto situáciu je pre veľmi krátke obdobie trvania takmer nemožné. Napriek tomu sú známe dve celistvosti kontrolované v tomto období cenzúrou. Prvá je doložená z pošty Zvolen 2 a druhá zo Spišskej Novej Vsi.


Tvorba regionálnej zbierky a exponátu poštovej histórie
 
Obr. 4: Náhly list zaslaný doporučene 9. 3. 1939 z Budapešti do Spišskej Novej Vsi, kde bol kontrolovaný cenzorom o čom svedčí gumová riadková pečiatka „CENZUROVANÉ“ s podpisom cenzora. Obálka uzavretá lepidlom a opečiatkovaná dennou pečiatkou pošty s dátumom 11. 3. 1939. Vyplatené 162 f (32 f list 1. hmotnostného stupňa + 50 f doporučenostný a 80 f expresný príplatok). Jedna známka 50 f (Mi č. 499) strhnutá cenzorom pri otváraní zásielky.

Na začiatok článku

Vznik Slovenskej republiky


Slovenská republika vznikla 14. marca 1939 odtrhnutím autonómnej slovenskej krajiny od okypteného Československa rozhodnutím autonómneho snemu. Vytvorenie samostatného slovenského štátu môžeme filatelisticky doložiť okrem zásielok so známkami a celinami nového štátneho útvaru aj úpravou československých pečiatok I. typu odstránením písmena „Č“, alebo všetkých troch písmen „Č.S.P.“ z dolnej časti medzikružia. V niektorých prípadoch nebola bodka, resp. bodky odstránené, v iných boli písmená „Č“ a „P“ odstránené a písmeno „S“ prepilované na ozdobu (KROMPACHY ŽELEZIAREŇ). V Starom Smokovci bolo z pečiatky s rozlišovacím písmenom „c“ najskôr v júli 1939 odstránené písmeno „Č“ a neskôr v roku 1940 i písmená „S.P.“. Rozpad Československa dokumentuje od 1. 4. 1939 tiež zmena poštových taríf, keď pre zásielky do Čiech a Moravy platí sadzba pre blízku cudzinu. Strata území si vynútila aj reorganizáciu činnosti vlakových pôšt. Bolo zavedené dvojmiestne číslovanie vlakových kurzov. Nové pečiatky s priemerom 30 mm sa objavujú od apríla 1940, dovtedy sú používané pečiatky prevzaté od československej poštovej správy. Cez Spiš prechádzali vlakové poštové spoje č. 1 Bratislava - Prešov, č. 2 Bratislava - Spišská Nová Ves, č. 16 Prešov - Žilina, č. 37 Zvolen - Margecany, č. 46 Prešov - Žilina, č. 61 Poprad - Podolínec a č. 62 Poprad - Podolínec. Zásielky prepravované na lokálnych tratiach úhrnnou prepravou železničnou používali naďalej pečiatky prevzaté od československej poštovej správy. Zo Spiša sú doložené doklady s pečiatkami ŠTRBSKÉ PLESO - POPRAD a TATR. LOMNICA - POPRAD.


Tvorba regionálnej zbierky a exponátu poštovej histórie
 
Obr. 5: Poštový lístok CDV 8 prepravený 15. 6. 1941 z Krompách do Levoče vlakovou poštou č.16 Žilina – Prešov.


Slovenská pošta od československej poštovej správy prevzala na Spiši 15 poštovní, ktoré používali gumovú pečiatku s rámčekom, okrem troch, ktoré mali kovovú pečiatku s dátumovou vložkou – Dobšinská Ľadová Jaskyňa, Vyšné Hágy a Vyšné Ružbachy. Otvorené boli nové poštovne Gánovce (16. 10. 1943), Harichovce (1. 11. 1942), Hnilec (1. 8. 1943), Nová Ľubovňa (1. 5. 1942) a na pričlenenom území Vyšné Lapše (1. 1. 1941), ktorým bola pridelená gumová riadková pečiatka bez rámčeka.

Niektoré slovenské pošty používali na znehodnocovanie známok aj pečiatkovacie stroje s propagačným textom. Na Spiši to boli pošty v Kežmarku, v Poprade, v Starom Smokovci a Tatranskej Lomnici.


Tvorba regionálnej zbierky a exponátu poštovej histórie
 
Obr. 6: Pohľadnicu odoslanú 23. 12. 1943 z poštovne v Gánovciach, len 2 mesiace po jej otvorení, prevzala na prepravu do Stráží vlaková pošta č.46 Prešov – Žilina.

Tvorba regionálnej zbierky a exponátu poštovej histórie
 
Obr. 7: Pohľadnica odoslaná 12. 6. 1942 z Tatranskej Lomnice do Berlína s odtlačkom pečiatkovacieho stroja typu „rotoražec“.


Výplatný stroj typu Francotyp pred 14. marcom 1939 používala na Spiši len drevospracujúca firma I. PH. Glesinger. Dohliadacím poštovým úradom bola pošta POPRAD 2. Použitie tohto výplatného stroja je známe aj po vzniku Slovenského štátu v roku 1939. Úradovňa Robotníckej sociálnej poisťovne v Spišskej Novej Vsi používala výplatný stroj už od roku 1941. Od roku 1942 používala výplatný stroj ďalšia drevospracujúca firma C. A. Scholtz Matejovce a závod na výrobu textilných vlákien vo Svite. Použitie výplatného stroja úradovňou Robotníckej sociálnej poisťovne v Kežmarku je známe až z roku 1944. Tieto výplatné stroje boli používané aj po obnove československej poštovej správy. Výplatné stroje iného typu, ako Francotyp, neboli v období druhej svetovej vojny používané.


Tvorba regionálnej zbierky a exponátu poštovej histórie
 
Obr. 8: Korešpondenčný lístok odoslaný 4. 5. 1943 zo Svitu do Liptovského Hrádku s odtlačkom výplatného stroja firmy Baťa s textom propagujúcim výrobu textilných vlákien.


Československá pošta od roku 1937 používala osobitné autobusy, ktoré slúžili pri rôznych podujatiach ako autopošta. Jeden z nich, pridelený Riaditeľstvu pôšt a telegrafov v Bratislave, po vzniku Slovenskej republiky využívala slovenská pošta počas zájazdov na náboženské slávnosti a športové podujatia po celom Slovensku. Z územia Spiša sú však známe len dva podujatia, na ktorých boli použité pečiatky autopošty. V dňoch 1. - 2. júla 1939 bola používaná pečiatka počas tradičnej Levočskej púte na Mariánsku horu. Zájazd autopošty na Levočskú púť sa zopakoval 1. - 2. júla 1940. Okrem toho bola autopošta aj 6. augusta 1939 v Tatranskej Lomnici počas národopisných slávností.


Tvorba regionálnej zbierky a exponátu poštovej histórie
 
Obr. 9: Pohľadnica odoslaná 5. 8. 1939 z Tatranskej Lomnice do Protektorátu prostredníctvom autopošty počas národopisných slávností.


Na západnom Slovensku je možné filatelisticky dokumentovať existenciu „ochrannej zóny“ (Schutzzone) obsadenej a spravovanej Nemeckom. Na východnom Slovensku je možné filatelisticky doložiť obsadenie časti územia Maďarskom počas „Malej vojny“ v dňoch 23. - 26. marca 1939.


Na začiatok článku

Útok na Poľsko


Nemecko využilo strategickú polohu Slovenska a po dohode so slovenskom vládou pripravilo útok na Poľsko aj z jeho územia. Veliteľom poľsko-slovenskej pohraničnej oblasti bol 23. 8. 1939 menovaný plk. Malár. Nasledujúci deň boli všetky jednotky uvedené do stavu vojnovej pohotovosti a začali presun na sever. Strážnu službu na maďarských hraniciach prevzali členovia Hlinkovej gardy. V dňoch 26. až 30. augusta bolo mobilizovaných 51 306 mužov ôsmich ročníkov zálohy. V Spišskej Novej Vsi bolo zriadené vrchné veliteľstvo slovenskej poľnej armády. Jej úlohou bolo kryť pravé krídlo nemeckej 14. armády generála von Lista, útočiacej na Poľsko cez Kysuce a Oravu, a zabrániť preniknutiu poľských jednotiek na Slovensko. Slovenská armádna skupina BERNOLÁK (stanovište veliteľa Spišská Nová Ves) bola rozmiestnená nasledovne:

1. divízia JÁNOŠÍK (veliteľ plk. Anton PULANICH) v priestore Spišská Nová Ves - Prešov


Tvorba regionálnej zbierky a exponátu poštovej histórie
 
Obr. 10: Pohľadnica odoslaná 1. 8. 1940 z Levoče počas púte na Mariánsku horu do Rožnova.


2. divízia ŠKULTÉTY (veliteľ gen. Alexander ČUNDERLÍK) v priestore Brezno nad Hronom - Poprad

3. divízia RÁZUS (veliteľ plk. Augustín MALÁR) na hraniciach východne od Vysokých Tatier

Na obranu južných hraníc Poľska bola vyslaná armádna skupina KARPATY, ktorá pozostávala z veľkej časti z peších útvarov 5. a 10. zboru, bez obrnených jednotiek a mala len veľmi málo delostrelectva. Bez vypovedania vojny začala slovenská pechota útočiť 1. 9. 1939 o 05.00 hod. a bez odporu obsadila pôvodné slovenské dediny Javorina a Podspády. 1. divízia obsadila Zakopané a postúpila do hĺbky 30 km v smere na Nowy Targ, pričom do 5. septembra obsadila celé územie zabrané Poľskom v roku 1920. 3. divízia s nemeckým XVIII. horským zborom zaútočila v smere Jaslo - Krosno - Sanok. Po bojoch s poľskými jednotkami mestá Krosno a Sanok dobyla 15. septembra. Od 17. septembra do 1. októbra 1939 boli jednotky postupne demobilizované a tým poľské ťaženie skončilo. Jednotky armády sa zúčastnili veľkej prehliadky v Zakopanom a slovenským a nemeckým vojakom boli v Poprade, Spišskej Novej Vsi a ďalších slovenských mestách udelené slovenské vyznamenania. Nemecko súhlasilo s prinavrátením inkorporovaného územia Oravy a Spiša, čo potvrdilo 21. 11. 1939 medzištátnou zmluvou. Tieto udalosti môžeme filatelisticky dokumentovať zásielkami poľnej pošty odoslanými počas poľského ťaženia a zásielkami z pričleneného územia. Ústredňa poľnej pošty sídlila v Turčianskom Svätom Martine a zberňa poľnej pošty v Ružomberku.


Tvorba regionálnej zbierky a exponátu poštovej histórie
 
Obr. 11: Náhly list zaslaný 8. 10. 1940 doporučene z Fridmanu do Levoče. Doporučná nálepka typu S 12.


Zásielky od útvarov 1. divízie prepravovala poľná pošta 12, 2. divízii bola pridelená poľná pošta 8 a 3. divízii poľná pošta 41. Veliteľstvo poľnej armády (Bernolák) malo k dispozícii poľnú poštu 16. Pridelenie poľnej pošty 27 nie je zatiaľ upresnené, pravdepodobne to bola rýchla skupina Kalinčiak pôsobiaca na východnom Slovensku. Tieto poľné pošty používali poštové pečiatky československej armády používané počas mobilizácie v roku 1938. Slovenská poštová správa prevzala pošty na Spiši vo Fridmane, Jurgove a Nedeci, na Orave pošty Dolnej Lipnici, Hornej Zubrici, Jablonke a Podvlku. Poštám boli pridelené provizórne gumové kruhové pečiatky bez dátumu, ktoré boli v roku 1940 nahradené kovovými pečiatkami II. typu.


Na začiatok článku

Kontrola zásielok


Na ochranu hospodárskych záujmov Slovenska boli uskutočnené opatrenia na zabránenie vývozu slovenskej meny zavedením devízovej kontroly. Jej výkon upravovali Prevádzacie pokyny pre poštové úrady k vládnemu nariadeniu zo dňa 17. 5. 1939 č. 102 Sl.z. o doplnení devízových predpisov (uverejnené pod č. 96 v Úradných zprávach Ministerstva dopravy a verejných prác č. 21/39 z 24. 6. 1939). Vývoz platidiel bez povolenia Slovenskej národnej banky bol zakázaný.

Zásielky do cudziny museli byť predložené otvorené na kontrolu pri poštovej priehradke. Poštový úradník mal kontrolu potvrdiť poznámkou „preskúmané“, svojím podpisom a odtlačkom dennej pečiatky. Zalepené listové zásielky boli úradne otvorené a po kontrole uzavreté buď obyčajnou lepiacou páskou a opečiatkované riadkovou pečiatkou „Devízová kontrola“, alebo zalepené trojjazyčnou zúbkovanou nálepkou rozmeru 43 x 26 mm s textom „Úradne otvorené / pri devízovej kontrole“ v slovenčine, nemčine a francúzštine. V súvislosti s útokom na Poľsko bola zavedená aj cenzúra všetkých zásielok do cudziny. Kontrolované zásielky boli označené cenzorskými pečiatkami typu „CENZOR XX“, alebo C XXX, a uzavreté páskou s nápisom „Otvorené cenzúrou“, alebo len „Cenzurované“ viacerých rozmerov a typov.


Tvorba regionálnej zbierky a exponátu poštovej histórie
 
Obr. 12: Doporučený list podaný na prepravu dňa 28. 5. 1940 v Starej Ľubovni do Maďarskom zabraných Levíc. Vrátený späť devízovou kontrolu s rukopisnou poznámkou: “Zpäť neprípustné!“ Vzadu prelepené dojjazyčnou slovensko-francúzskou nálepkou „Úradne otvorené devízovou kontrolou. Ouvert d´officepour le contrôle des Devises.“ rozmeru 103 x 40 mm. Modrá pečiatka „Devízová kontrola“ rozmeru 80 x 10 mm a rukopisná skratka „Záv.“ (závadné) modrou ceruzou. Tento typ nálepky devízovej kontroly literatúra doposiaľ neuvádza.

Na začiatok článku

Osídlenie Spiša nemeckým obyvateľstvom


Na pozvanie uhorských kráľov prichádzajú nemeckí baníci a remeselníci už od 12. storočia. Usádzali sa predovšetkým v oblastiach bohatých na nerastné suroviny a vďaka mnohým výsadám sa ich enklávy úspešne rozvíjali. Najhustejšie nemecké osídlenie na Spiši bolo v oblasti Kežmarku, Levoče a Podolínca, ako aj v doline Hnilca. Medzištátna nemecko – slovenská zmluva im aj v období 2. svetovej vojny zaručovala nadštandardné výhody oproti iným menšinám žijúcim na Slovensku. Okrem iného mali obce s viac ako 20 % zastúpením Nemcov oficiálne dvojjazyčné slovenskonemecké názvy. Prejavilo sa to aj v poštovom styku, keď v roku 1942 sa začali na poštách používať dvojjazyčné podacie nálepky. V Gelnici, Podolínci, Smolníckej Hute, Spišskej Belej a Vondrišli to boli doporučenostné nálepky, z Kežmarku je známe použitie dvojjazyčných nálepiek na balíkových sprievodkách. Mimo Spiša sú dvojjazyčné slovensko-nemecké nálepky známe z Handlovej, Nižného Medzeva, Prievozu, Veľkého Poľa a viacerých pôšt v Bratislave.

Nemecké osídlenie môžeme dokumentovať aj poštovými zásielkami vrátenými s poznámkou: „adresát t. č. v Nemeckej armáde“, alebo zásielkami podanými k preprave na sklonku vojny či po prechode frontu, ktoré sa vrátili s poznámkou doručovateľa: „Evakuoval s Nemcami“, alebo „adresát sa vystehoval s Nemcamy“.


Tvorba regionálnej zbierky a exponátu poštovej histórie
 
Obr. 13a: Doporučený list odoslaný 21. 6. 1944 z Gelnice do Bratislavy. Dvojjazyčná doporučná nálepka typu S 12.

Tvorba regionálnej zbierky a exponátu poštovej histórie
 
Obr. 13b: Doporučený list odoslaný 19. 9. 1942 z Vondrišla do Bratislavy. Dvojjazyčná doporučná nálepka typu S 12.

Na začiatok článku

Perzekúcia židovského obyvateľstva


V septembri 1941 prijala Tukova vláda nariadenie O právnom postavení židov, ktoré ich zbavilo zvyškov spoločenských a ľudských práv na Slovensku. Nasledovalo 57 transportov do koncentračných táborov na území dnešného Poľska. Prvý vlak s tisíckou mladých žien odišiel 25. marca 1942 z Popradu, aj keď Spiš nepatril k oblastiam s najvyšším zastúpením židovského obyvateľstva. Zo Slovenska bolo vyvezených takmer 58 tisíc Židov. Doklady o tom nachádzame na poštových zásielkach, ktoré pošta nedokázala doručiť adresátom. Dokumentujú to poznámky doručovateľov ako: „ Deportovaný (á)“, „Odtransportovaný“, „Adresátku zobrali neznámo kam“ a podobne. Až cynicky vyznieva poznámka doručovateľa: „Adresátka odcestovala do Tábora ako Židovka“. Zásielky od deportovaných osôb z koncentračných táborov na Slovensko sa takmer nevyskytujú, lebo mnohokrát vlastne nebolo ani komu písať, keď do koncentrákov boli odvlečené celé rodiny.

V jeseni 1941 boli pre Židov, ktorí po zhabaní majetku alebo vyradení zo zamestnania ostali bez práce, zriadené pracovné tábory v Novákoch, Seredi a Vyhniach. Za Židov, ktorí pracovali mimo táborov, museli ich zamestnávatelia odvádzať povinné poplatky Ministerstvu vnútra, kde bol pre tento účel vytvorený osobitný účet.


Tvorba regionálnej zbierky a exponátu poštovej histórie
 
Obr. 14: Doporučený list zaslaný necelý mesiac po začiatku deportácií Rozálii Goldscheinovej 20. 4. 1942 do Podolínca vrátený s poznámkou: „adresátku zobrali neznámo kam“.

Tvorba regionálnej zbierky a exponátu poštovej histórie
 
Obr. 15: Doporučený list podaný 8. 7. 1942 v Starej Ľubovni zaslaný v mieste. Vrátený s poznámkou doručovateľa: „Adresátka odcestovala do Tábora ako Židovka“. Manžel adresátky Izidor Hecht vlastnil obchod so železom, ktorý arizoval Karol Wengritzký.
Doporučná nálepka typu S 12. Pečiatka pošty STARÁ ĽUBOVŇA I. typu s rozlišovacím písmenom „a“ upravená odstránením písmena „Č“, bodka ostala nevylomená.

Tvorba regionálnej zbierky a exponátu poštovej histórie
 
Obr. 16: Dva odstrižky vplatných poštových poukážok, ktorými boli uhradené Ministerstvu odvody za pracovnú povinnosť Židov. Rukopisná poznámka odosielateľa: „za žida E. Kaufmanna“.

Na začiatok článku

Tábory pre nemecké deti na Slovensku - Kinderlandverschickung


Nálety spojeneckého letectva na nemecké územie priamo ohrozovali bezpečnosť obyvateľstva. Preto od októbra 1940 boli vo Východnom Prusku, v Hornom Slizsku, v niektorých častiach okupovaného Poľska, v Protektoráte Čechy a Morava i na Slovensku zriaďované tábory pre deti z ohrozených oblastí Nemecka, ktoré slúžili aj na výchovu detí v duchu nacistickej ideológie. Do roku 1945 bolo v týchto táboroch, mnohokrát aj napriek nesúhlasu rodičov, umiestnených viac ako 2,5 milióna detí. Tábory boli zriaďované v hoteloch, penziónoch, chatách a rekreačných zariadeniach. Učiteľom pri zabezpečovaní chodu tábora pomáhali príslušníci Hitlerjugendu. Zásielky z týchto táborov boli označované skratkou KLV - Lager, za ktorou nasledovala skratka krajiny a osobitne pridelené číslo. Napríklad zásielky z okupovaného Poľska boli označované KLV - Lager GG, z Čiech a Moravy zase KLV - Lager Pro a zo Slovenska KLV - Lager Slo. Na Spiši boli tieto tábory umiestnené predovšetkým v tatranských osadách a kúpeľoch - v Čiernej Hore pri Vondrišli (dnes Nálepkovo), Levočských kúpeľoch, vo Vyšných Ružbachoch a inde.


Tvorba regionálnej zbierky a exponátu poštovej histórie
 
Obr. 17: List z tábora v Levočských kúpeľoch č. 165 odoslaný 23. 6. 1943 do Nemecka s pomocnou pečiatkou v nemčine KLV-Lager Slo/165 Bad Leutschau kontrolovaný nemeckou cenzúrou OKW.

Tvorba regionálnej zbierky a exponátu poštovej histórie
 
Obr. 18: Lístok nemeckej poľnej pošty z tábora č. 90 odoslaný 30. 6. 1944 do Rakúska s pečiatkou v nemčine KLV-LAGER BAD RAUSCHENBACH POST: PUDLEIN SLOWAKEI.

Na začiatok článku

Slovenské národné povstanie


Blížiaci sa front vyvolal v lete 1944 zvýšenú aktivitu partizánskych skupín. Nemecké vojsko preto v snahe zabezpečiť si zázemie začalo 29. augusta obsadzovať územie Slovenska, čo prinútilo Vojenské ústredie predčasne vyhlásiť rozkaz na ozbrojený odpor. Na Spiši došlo k prvým bojom v priestore Kežmarku a Popradu. Kežmarskí Nemci zablokovali kežmarskú posádku, ktorú po príchode útočného pluku 1. tankovej armády 1. septembra odzbrojili. Neočakávaný útok z Poľska otvoril Nemcom cestu na západ i na juh. Povstalci boli nútení ustúpiť ku Svitu a Kvetnici. 2. septembra podnikli Nemci útok južným smerom a dostali sa až k Telgártu. Povstalecké vojsko prišlo o veľký muničný sklad v Kvetnici. Prápor SS Schäfer sa 4. septembra prebojoval k Važcu. Boje sa vrátili na Spiš až keď sa kpt. gšt. J. Stanek, veliteľ obranného úseku pri Telgárte, 21. septembra rozhodol zaútočiť na nepriateľa. Jednotky kpt. A. Takáča sa večer 24. septembra dostali k Podlesku a jednotky kpt. P. Kováča k Dobšinskej Ľadovej Jaskyni. Nemci organizovali obranu na čiare Kravany – Štiavnik – Betlanovce – Hrabušice – Spišské Tomášovce. Povstalci sa úspešne bránili jednotkám armádnej skupiny Heinrici útočiacim od Popradu, ale po dobytí Červenej Skaly a Telgártu 21. októbra útočnou skupinou 18. SS divízie Horst Wessel, museli svoje postavenie opustiť. Počas povstania sa preprava poštových zásielok na povstalecké územie a z neho neuskutočňovala. Môžeme to dokumentovať celistvosťami s odtlačkom pečiatky alebo poznámkami poštových úradníkov s textom: „Zpäť. Doprava zastavená“.


Tvorba regionálnej zbierky a exponátu poštovej histórie
 
Obr. 19: Doporučený úradný list odoslaný 25. 8. 1944 zo Starej Ľubovne do Dobšinej. Po vypuknutí povstania vrátený 6. 10. 1944 späť z Podolínca. Prilepený lístok s textom: „Zpäť St. Ľubovňa / Doprava zastavená“. Pečiatka pošty Stará Ľubovňa I. typu s rozlišovacím písmenom „a“ upravená vylomením písmena „Č“. Pečiatka pošty Podolínec I. typu s rozlišovacím písmenom „b“ upravená vylomením všetkých troch písmen „Č.S.P.“ aj s bodkami. Doporučná nálepka typu S 12.

Na začiatok článku

Obnova Československa


Oslobodzovanie Spiša 1. gardovou armádou 4. ukrajinského frontu začalo prelomením nemeckej obrany armádnej skupiny Heinrici na Branisku v bojoch 22. – 25. januára 1945. Umožnil to obchvat 1. čs. samostatnej brigády a práporu samopalníkov 1. čs. tankovej brigády zo severu cez Vyšný Slavkov. 1. čs. armádny zbor so sovietskymi jednotkami 24. streleckej divízie postupovali na západ a 27. januára oslobodili Levoču a Kežmarok. Ďalšie jednotky 18. armády obsadili Spišskú Novú Ves, Spišský Štvrtok, Spišskú Starú Ves a Poprad. 28. januára 3. čs. samostatná brigáda postúpila cez Vrbov, Tatranskú Lomnicu, Starý Smokovec do Tatranskej Polianky.


Tvorba regionálnej zbierky a exponátu poštovej histórie
 
Obr. 20: Cenzurovaný firemný list odoslaný 28. 3. 1945 z Podolínca do Ružomberku. Pôvodní židovskí majitelia predišli arizácii podniku jeho transformáciou na účastinnú spoločnosť.


29. januára 1945 sa front posunul na územie Liptova. 6. februára 1945 vyhlásila Slovenská národná rada na oslobodenom území mobilizáciu do 1. čs. armádneho zboru. V Levoči sa formovala 4. čs. brigáda, ale pre pomalé budovanie (26. februára mala len 2258 ľudí) bola nasadzovaná na front len po práporoch. Tienistou stránkou tohto obdobia je odvlečenie mnohých obyvateľov Spiša do gulagov a vysídlenie Karpatských Nemcov.

Prípravu na prechod frontu môžeme dokumentovať aj zásielkami vrátenými s poznámkou: „Adresát je pri zákopoch nevedno kedy sa vráti“. Aj počas prechodu frontu bola preprava poštových zásielok zastavená. Obnova československej poštovej správy bola sťažená nedostatkom poštových cenín a formulárov. V mnohých prípadoch bolo vybavenie pôšt evakuované, alebo zničené. Toto obdobie môžeme dokumentovať zásielkami vyplatenými v hotovosti, alebo frankovanými známkami Košického vydania.

Po zásahu Sovietskeho zväzu bolo Československo prinútené vrátiť 2. 7. 1945 obsadené územie na Hornej Orave a severnom Spiši späť Poľsku.


Tvorba regionálnej zbierky a exponátu poštovej histórie
 
Obr. 21: List odoslaný 25. 5. 1946 z Levoče do Nižných Lapší vyplatený služobnou známkou SL 5 s výplatnou hodnotou 2,40, vrátený pre nedostatočnú úhradu poštového poplatku. Prilepený lístok slovenskej poštovej správy upozorňujúci na doplatenie chýbajúceho výplatného 1,60 za list do cudziny, nakoľko obec bola odovzdaná Poľsku spolu s ďalšími obcami Oravy a Spiša, ktoré pripadli Poľsku v roku 1920.

Tvorba regionálnej zbierky a exponátu poštovej histórie
 
Obr. 22: Súkromný list odoslaný 9. 7. 1945 z Vondrišla do Turčianskeho Svätého Martina s provizórnou dvojriadkou pečiatkou pošty a dátumovkou.s ručne nakreslenou R-nálepkou.

Tvorba regionálnej zbierky a exponátu poštovej histórie
 
Obr. 23: Doporučený list odoslaný 26. 9. 1945 zo Spišskej Belej Československému červenému krížu v Prahe. Doklad pátrania po nezvestných členoch rodiny.

Na začiatok článku

Možné rozšírenie o tematický pohľad


Množstvo udalostí v krátkom časovom období nám poskytuje dostatok možností pre spracovanie a rozvinutie témy aj na pomerne malom území Spiša. V tematickom exponáte by sme mohli využiť ešte mnohé ďalšie filatelistické materiály dokladujúce osudy Spišiakov počas II. svetovej vojny. Jedným z nich je napríklad obyčajná žltozelená trojcentová známka USA vydaná 11. júla 1945 (Scott č. 929), zobrazujúca vztyčovanie americkej zástavy na tichomorskom ostrove Iwo Jima. Predlohou známky sa stala slávna fotografia reportéra Associated Press Joea Rosenthala urobená počas oslobodzovania strategicky dôležitého ostrova. Čo má spoločné vztyčovanie zástavy na vrcholku ostrova vzdialeného tisícky kilometrov so Spišom? Šiestim americkým vojakom námornej pechoty (Marine Corps), ktorí ju vztýčili 23. februára 1945 na hore Suribachi, velil seržant Michal Strenk (Michael Strank), rodák (10. 11. 1919) z Jarabiny pri Starej Ľubovni, ktorý krátko na to 1. marca 1945 zahynul. V marci 1943 mu bolo udelené za boje v Russelovom súostroví najvyššie vyznamenanie - Purpurové srdce. Ostrov s tromi letiskami sa podarilo dobyť až po krvavých bojoch a veľkých stratách 16. marca 1945. Fotografia, za ktorú autor dostal Pulitzerovu cenu, sa stala predlohou aj pre bronzové súsošie vo Washingtone (od sochára Felixa von Weldona) neďaleko Arlingtonského národného cintorína, kde je pochovaný aj Michal Strenk. Motív sa dostal na známku USA v hodnote 32 centov opäť v roku 1995 (Scott č. A2295) v rámci UTL venovaného 50. výročiu skončenia II. svetovej vojny. Ďalším príkladom filatelistickej dokumentácie v námetovom regionálnom exponáte sledovaného obdobia by mohol byť osud kpt. Jána Nálepku, rodáka zo Smižian (známka 4 Kčs z roku 1984, Pofis č. 2646). Nálepka sa zúčastnil aj na bojoch proti Maďarsku a Poľsku. Ako poručík pechoty so svojou jednotkou zabránil 2. 9. 1939 poľským jednotkám dobyť obec Čertižné. Z poštovo-historického hľadiska je však filatelistické zobrazenie týchto udalostí veľmi obtiažne.


Na začiatok článku

LITERATÚRA
  • BACHRATÝ MIROSLAV, 1990: Kontrola poštových zásielok v období Slovenskej republiky 1939 - 1945. Slovenský postilión I. zv., p. 4 - 30.
  • BACHRATÝ MIROSLAV, 1991: Kontrola poštových zásielok v období Slovenskej republiky 1939 - 1945. Slovenský postilión II. zv., p. 32 - 38.
  • BACHRATÝ MIROSLAV, 1990: Cenzúra na Slovensku 10. 3. 1939. Filatelie 21/1991, p. 652.
  • FÖLDES ONDREJ, 2007: Slovensko 1939 - 1945, špecializovaný katalóg známok a celín, 128 pp.
  • GEBAUER PETER, TEKEĽ JOZEF, 2005: České a Slovenské poštovne (1900 - 1958), 680 pp.
  • HAŽLINSKÝ FERDINAND, 1991: Poštové poplatky za listové zásielky z územia Slovenska zabraného Maďarskom v období po 5. s11. s1938. Slovenský postilión II. zv., p. 39 - 48.
  • CHMELÁR VLADIMÍR, 1989: Cenzúra 1945. Filatelie 14/1989, p. 437.
  • MARENČÍK JÁN, 2008: Katalóg odtlačkov výplatných strojov Slovensko 1939 - 1945, 51 pp.
  • NEUMAN JIŘÍ, 1991: Okupace československého pohraničí Polskem v roce 1938. Filatelistické sešity 1989 - 1991, p. 186 - 214.
  • OBERT JOZEF, 1989: Zmeny hraníc Slovenska a Podkarpatskej Rusi 1918 - 1947. Poštový odraz. Filatelistické state 27, 165 pp.
  • PÁLKA JURAJ, 2006: Provizórne pečiatky na Slovensku v rokoch 1945 - 1946. Poštová história, súbor prednášok, p. 31 - 57.
  • PALKOSKA VRATISLAV, 1988: Vojenská cenzura civilních zásilek 1938. Filatelie 20/1988, p. 628 - 629.
  • PALKOSKA VRATISLAV, 1990: Polní pošta čs. armády v roce 1938. Filatelistické sešity 1989 - 1991, p. 58 - 69.
  • TEKEĽ JOZEF, 1990: Poľná poštová služba Slovenskej armády 1939. Slovenský postilión I. zv., p. 51 - 60.
  • TEKEĽ JOZEF, 1991: Výroba pečiatok pre poštovne na Slovensku po roku 1939. Slovenský postilión II. zv., p. 17 - 31.
  • TĚŠITEL ALOIS, TEKEĽ JOZEF, 1991: Vlakové poštové spoje v Československu 1938 - 1945. Filatelistické state 32, 140 pp.
  • VOSTATEK MIROSLAV, 1987: Československá polní pošta 1938. Filatelie 19/1987. p. 560 - 562.
  • VOSTATEK MIROSLAV, 1991: Organizace čs. polní pošty 1938. Filatelie 18/1991. p. 541 - 544.

Na začiatok článku


Poslať komentár





Autor: František Divok

Publikované: 13. 08. 2014 23:46
 
Tvorba regionálnej zbierky a exponátu poštovej histórie
Tvorba regionálnej zbierky a exponátu poštovej histórie
Citáty na každý deň

Citáty na každý deň

Citáty na každý deň

Proti každému zdôvodneniu, prečo je to nemožné, svedčia výsledky stoviek ľudí, ktorí mali rovnaké podmienky a uspeli.

(Jack Canfield)

Citáty na každý deň
Filatelia a zbieranie poštových známok - www.postoveznamky.sk
 
 
Copyright (c) 2007-2019 FilaNotes Všetky práva vyhradené.