Uvedenie poštovej známky 175 rokov železníc na Slovensku

Príležitostná poštová pečiatka používaná v Bratislave pri príležitosti slávnostného uvedenia poštovej známky 175 rokov železníc na Slovensku.

Tematický popis a súvislosti:

Myšlienka prvej železnice na Slovensku úzko súvisí so zámerom baróna Rotschilda spojiť železnicou Viedeň a soľné ložiská v poľskej Haliči. Rotschild dostal súhlas na výstavbu hlavnej trate 4. marca 1836 a už o tri dni neskôr, teda 7. marca 1836, podal žiadosť o povolenie výstavby odbočujúcej trate zo stanice Deutsch Wagram cez Marchegg do Bratislavy. Neskôr bol tento zámer zmenený a odbočka do Marcheggu bola nakoniec napojená v stanici Gänserndorf. Takisto ani trasovanie železnice do Bratislavy nebolo spočiatku jednoznačné. Jednak zástupcovia spoločnosti Severná dráha cisára Ferdinanda, ktorá budovala a následne prevádzkovala hlavnú železnicu z Viedne na sever, spočiatku uvažovali, že trať po prekročení Dunaja pri Marcheggu a krajinskej hranice bude pokračovať cez Devínsku Novú Ves a Devín po brehu Dunaja až do centra Bratislavy, na druhú stranu sa o trať do Bratislavy začalo zaujímať aj konzorcium baróna Sinu, ktoré uvažovalo spojenie Viedne a Győru po pravom brehu Dunaja s odbočením do Bratislavy. Konzorcium získalo vo februári 1836 súhlas na začatie stavebných prác a 2. januára 1838 aj koncesiu na predĺženie trate z Győru cez Pešť do Terstu. 17. marca 1837 získalo súhlas na začatie predbežných prác na trati z Marcheggu do Bratislavy aj konzorcium bankára Mórica Ullmana von Szitányi. Situáciu vyriešil až niekoľkoročný odklad spôsobený najmä finančnými problémami zainteresovaných strán. Obrat k lepšiemu nastal až v roku 1844, keď 24. januára boli odsúhlasené stanovy Uhorskej centrálnej železnice a táto potom 16. mája získala koncesiu na výstavbu a prevádzku siete železníc od krajinskej hranice cez Bratislavu, Nové Zámky, Pešť do Debrecína a ďalej smerom na Arad a Oradeu s odbočkami do ďalších miest. Pre trať bol nakoniec zvolený smer Marchegg – Devínska Nová Ves – Lamač – Bratislava, pretože vedenie trate po brehu Dunaja do centra už nebolo možné z dôvodu hustej zastavanosti južnej časti Bratislavy.

Výstavba trate, ktorú zadala Uhorská centrálna železnica skúsenému staviteľovi Felice Tallachinimu, začala jednokoľajným dreveno-kamenným mostom cez Moravu s dĺžkou 474 m, 215 m dlhým zárezom pri Lamači, 17 m vysokým murovaným Červeným mostom s deviatimi oblúkmi a dvojkoľajným tunelom dĺžky 703,6 m. Červený most a aj tunel boli prvými stavbami svojho druhu v Uhorsku. Na trati boli vybudované stanice Devínska Nová Ves, Lamač, Bratislava s 21 strážnymi domčekmi. Stanica Bratislava bola vybudovaná ako hlavová v miestach tzv. Uršulínskych záhrad na severe mesta na násype zo zeminy získanej pri výstavbe tunela. Prvá skúšobná jazda sa uskutočnila v noci 9. augusta 1848 a prvých cestujúcich priviezol 20. augusta 1848 10-vozňový vlak ťahaný parným rušňom Bihar, ktorý je zobrazený na poštovej známke. Prevádzku na trati zabezpečovala Severná dráha cisára Ferdinanda. Už počas výstavby Uhorská centrálna železnica zápasila s finančnými problémami, ktoré vyústili do odpredaja trate. Dňa 7. marca 1850 ju odkúpil rakúsky štát a zaradil do siete Rakúskej juhovýchodnej štátnej železnice.

Autor (zdroj) popisu: Slovenská pošta / POFIS - Ing. Michal Tunega