XXXII. Letné olympijské hry Tokio 2020 - Štafetový beh

Príležitostná poštová známka vydaná pri príležitosti konania XXXII. Letných olympijských hier Tokio 2020 s námetom štafetového behu (atletika).

15. 04. 2020

Poštová známka:
Technické pamiatky: Historické mlyny – veterný mlyn v Holíči

Technické pamiatky: Historické mlyny – veterný mlyn v Holíči
Deň vydania: 26. 04. 2013
Nominálna hodnota: T2 50g 
Rozmery známky: 26,5 x 44,1 mm
Forma tlačového listu: TL
Počet známok na tlačovom liste: 50
Počet známok v sérii: 1
Tlačiareň: Poštovní tiskárna cenin, a.s., Praha, Česká republika
Technika tlače: Rotačná oceľotlač v kombinácii s hĺbkotlačou
Náklad: 1000000

Poštová známka z emisného radu Technické pamiatky: Historické mlyny s námetom veterného mlyna v Holíči.


Textový motív: VETERNÝ MLYN V HOLÍČI

Obrazový motív: Veterný mlyn v Holíči.

Výtvarný návrh známky: Mgr. art. Ľubomír Žálec

Rytina známky: Mgr. art. Ľubomír Žálec

Pôvodný výtvarný návrh(y):

Poštová známka Technické pamiatky: Historické mlyny – veterný mlyn v Holíči (Pôvodný výtvarný návrh(y))


Tematický popis a súvislosti:

Človek od nepamäti žil v súlade s prírodou ktorá mu poskytovala obživu vrátane obilovín. K ich úprave sa naučil využívať prírodné sily vody a vetra. Využívanie energie vetra na území Slovenska bolo v jeho rovinatých oblastiach, ktoré navyše neboli dostatočne zavodnené, akými sú Záhorie a Východoslovenská nížina. Mlynov využívajúcich energiu vody bolo v 19. storočí na Slovensku vyše 5 tisíc, veterných mlynov bolo niečo vyše 20. Jedným z týchto mlynov ktorý sa čiastočne zachoval až do súčasnosti, je veterný mlyn holandského typu v Holíči. Stojí na návrší v juhovýchodnej časti mesta, na okraji lesa nad tereziánskou sýpkou. Mlyn bol postavený v 80. rokoch 19. storočia a v prevádzke bol do roku 1926. Staviteľom technológie mlyna bol stolársky majster František Sláma z Jevíčka.

Kamenná valcová stavba, mierne sa zužujúca smerom hore, mala pôvodne otočnú kupolu, čo je pre mlyny holandského typu charakteristické. Z nej vyúsťoval hlavný hriadeľ mlyna s veterným kolesom – vrtuľou. Natáčaním kupole spolu s veterným kolesom do smeru vetra sa získaval väčší výkon zariadenia mlyna. Natáčanie bolo čiastočne samočinné, ale pri väčších zmenách smeru a rýchlosti vetra bolo potrebné kupolu nasmerovať pomocou páky (navinutého lana alebo reťaze) na hriadeli pastorka a zaistiť. Energia vetra sa prenášala dubovým palcovým kolesom, ktoré bolo vytvorené zo segmentov v troch vrstvách, na malé hnané koleso-pastorok znásobujúce otáčky potrebné pre mletie múky. Otáčky vodorovného hriadeľa sa presmerovali na zvislý hriadeľ poháňajúci mlecie kamene. Technologické zariadenie mlyna pozostávalo z kamenného zloženia, t.j. vrchný rotujúci kameň (bežec) a spodný stojací kameň (ležiak) s otvorom pre výpad meliva do pytľov. V ňom sa vodorovným kmitavým pohybom odvodeným od „hasačerta“ oddeľovala múka od otrúb.

Mlyn v Holíči po skončení svojej činnosti postupne chátral, kým ho neprevzalo do správy miestne poľovnícke združenie. Otočná kupola bola nahradená plechovou strechou, štylizovaná vrtuľa je osadená do obvodového muriva stavby, teda nie je možné jej natáčanie podľa smeru vetra.


Autor (zdroj) popisu: Alexander Urminský


Filatelistickí partneri

POFIS - Poštová filatelistická služba
EXPONET - Virtuálna medzinárodná filatelistická výstava
Slovenská spoločnosť olympijských a športových zberateľov
Filaso.cz ...alebo filatelisti pre seba
OLYMPSPORT - Česká asociácia pre olympijskú a športovú filateliu
ZSF - Zväz slovenských filatelistov