Príležitostná pečiatka:
Samuel Timon - Zakladateľ kritickej historiografie

Príležitostná poštová pečiatka používaná v Močenku pri príležitosti pripomenutia aktivít zakladateľa kritickej historiografie Samuala Timona.

Tematický popis a súvislosti:

Samuel Timon (* 20. júl 1675, Trenčianska Turná – † 7. apríl 1736, Košice) bol rímskokatolícky duchovný, jezuita, slovenský polyhistor, pedagóg, historik, zakladateľ kritickej historiografie.

Jeho otec Ján Timon bol úradníkom Uhorskej kráľovskej komory, matka Barbora Hrabovská mala zemiansky pôvod. V rodine bol vychovávaný so slovenským povedomím. V rokoch 1683 – 1691 študoval na jezuitskom gymnáziu v Trenčíne. 18. októbra 1693 vstúpil do Spoločnosti Ježišovej (jezuiti), ako novic pôsobil vo Viedni, neskôr vyučoval 1 rok v Skalici. Svoje vzdelanie si doplnil štúdiom v Judenburgu a Budíne. Ešte počas svojich štúdií pôsobil ako pedagóg jezuitského gymnázia. V rokoch 1712 – 1720 prednášal na Trnavskej a od roku 1721 na Košickej univerzite. Nikdy sa nehanbil za svoj pôvod, hrdo sa hlásil za Slováka, za čo sa mu mnohokrát dostalo posmeškov od jeho maďarských spolubratov.

Publikáciami a dielom „Imago antiquæ Hungariæ“ (Obraz starého Uhorska) položil základy kritickej historiografie v Uhorsku, základy prvej koncepcie slovenských národných dejín, ktoré sa vo svojom období stali učebnicou dejepisu a zemepisu v Uhorsku. Ako prvý nazval Cyrila a Metoda slovanskými apoštolmi. V časti o príchode Maďarov do Panónie vytvoril teóriu, že Maďari porazili Moravanov, nie Slovákov, ktorí prijali starých Maďarov ako hostí a spoločne založili a vybudovali Uhorské kráľovstvo. Zaoberal sa etnogenézou Slovákov, poukazoval na ich starobylosť a národnú samostatnosť. Vo svojich spisoch dokazoval, že Slováci obývali územie Uhorska dávno pred príchodom Maďarov. Pripisuje sa mu aj autorstvo najstaršej zachovanej kroniky Košíc, pomenovanej Cassovia vetus ac nova (Košice staré a nové).

Autor (zdroj) popisu: Wikipedia - slobodná encyklopédia