Malá škola filokartie (9): Blahoprajné pohľadnice

9. pokračovanie seriálu článkov o zbieraní pohľadníc s názvom Malá škola filokartie od Alexandra Urminského - Blahoprajné pohľadnice.

7. Blahoprajné pohľadnice

Blahoprajné alebo gratulačné pohľadnice boli v úvodných častiach definované ako najrozšírenejšia podskupina žánrových pohľadníc. Môžeme povedať, že v súčasnosti sú tieto pohľadnice najpoužívanejšie a slúžia k prejaveniu určitého vzťahu pisateľa k adresátovi. Používajú sa pri všeobecne akceptovaných príležitostiach ale aj pri osobných individuálnych. Ku všeobecne akceptovaným príležitostiam patria u nás a v prevažnej časti Európy náboženské sviatky a príchod nového roka.

  Nesignovaný vianočný pozdrav - Zimná krajina s mlynom, okolo r. 1940.

Vianočné pohľadnice zobrazujú symboly týchto sviatkov v širokom diapazóne. Od narodenia Božieho syna (Jezuliatka), príchod Troch kráľov, tichú zimnú krajinu, často v noci po symbole pokoja, vianočného stromčeka, rodinnej idyly a hojnosti – vianočné darčeky a veľa ďalších námetov.

  Vianoční koledníci na pohľadnici podľa knihy K. Ondreičku.

Niektorí autori datujú vznik vianočných pohľadníc do roku 1709, kedy Talian Nicolo Mellini z Perugie poslal kartičky s básničkami svojim príbuzným.Verím, že ak by sa pátralo aj v iných krajinách, tiež by sa takéto pohľadnice objavili. Napríklad viacerí slovenskí maliari v 2. polovici 19. storočia kreslili malé obrázky k Vianociam pre svoje deti a príbuzných. My však vychádzame zo všeobecne prijímaného faktu, že predchádzajúce pohľadnice dali vzniknúť poštovému lístku, aby ten ako otvorená poštová zásielka umožnil ich masívny rozvoj.

Vianočné pohľadnice sú pravdepodobne najčastejšie vydávaným námetom pohľadníc. Venovali sa im azda všetci vydavatelia a výrobcovia. Zaujali aj viacerých umelcov. Z území Slovenska a Česka možno spomenúť J. Hálu, K. Ondrejičku, K. Plichu, M. F. Kvěchovú, J. Ladu, J. Trnku a iných.

  Vydal B. Kočí. M. F. Kvěchová: Našim detem, 1920.

Pohľadnice zobrazujú rad výjavov z Vianočnej legendy pretavenej do zvykov a používania týchto sviatkov v rôznych regiónoch. Súčasťou tejto legendy je aj príchod Troch kráľov, aby vzdali poklonu novorodenému v Betleheme.

Obdobie reálneho socializmu sa prezentovalo odťažitými formami zobrazovania cirkevných sviatkov, čo sa prejavilo aj v námetoch pohľadníc v 50. a 60. rokoch, čomu neskôr venujem jednu kapitolu.

Téme Vianoc bola venovaná aj 9 kusová séria celinových pohľadníc CPHU 8 z roku 1951 s obrazmi J. Hálu a M. Trnovskej a 16 kusová CPH 40 z roku 1950 s obrazmi Ľ. Fullu, J. Ilečka, Š. Cpina, F. Hložníka a J. Makovického.

K obdobiu Vianoc sa viažu aj pohľadnice sv. Mikuláša, na ktorých je vyobrazený aj anjel a neodmysliteľný čert.

U kresťanov západnej liturgie sa Vianoce a Nový rok začali stále častejšie spájať s novým rokom na spoločnej pohľadnici. K dovtedajším symbolom pribudli ďalšie; hodiny odbíjajúce polnoc, kominári ako symbol šťastia (tepla), podkovy, muchotrávky, prasiatka, rohy hojnosti a iné, aby dodávali nádej a optimizmus do ďalšieho roka.

  Novoročná pohľadnica zo Švédska: Symboly Nového roka, 1948.

Podľa záujmu na zberateľskom trhu a na výstavách pohľadníc možno konštatovať, že z témy Vianoc a nového roka sa zbierajú predovšetkým jasličky a betlehemy. Ďalej traja králi, kominári a čerti a mimoriadny záujem je o prasiatka.Používajú sa asi všetky tlačové techniky počínajúc litografiou a končiac fotografiou. Súčasné vianočné a novoročné pohľadnice sú tlačené ofsetom, ktorého tlačové dosky nazývajú litografiou. Na novoročných sa už skoro bez výnimky objavuje PF (z franc. Pour Félicité).

  Novoročný pozdrav s kominárikom a prasiatkom z prelomu 19. a 20. storočia, odoslaný v roku 1907 (svetlotlač).