150th anniversary of the death of Karol Kuzmány

Commemorative postmark used in Mocenok on the occassion of the 150th anniversary of the death and the 210th anniversary of the birth of Karol Kuzmány - a significant Slovak Evangelical pastor, writer, reporter and co-founder of the Matica Slovenska.

Thematic description and context:

Karol Kuzmány (* 16. november 1806, Brezno – † 14. august 1866, Štubnianske Teplice) bol významný slovenský evanjelický kňaz, spisovateľ, novinár a estetik, priekopník slovenskej prekladovej literatúry, spoluzakladateľ a v rokoch 1863 – 1866 podpredseda Matice slovenskej.

Vzdelanie začal získavať v rodisku, na gymnaziálnych štúdiách v Dobšinej a v Gemeri (1817 – 1822) si osvojil aj znalosť latinčiny, gréčtiny a maďarčiny. V roku 1822 prišiel do Bratislavy na lýceum, a jeho pobyt tu ho posilnil v národnom povedomí a rozšíril jeho znalosti o minulosti a prítomnosti slovanských národov. Už tu bol ovplyvnený učením Jána Kollára o slovanskej vzájomnosti. Ako vychovávateľ v rodine Jána Prónaya v novohradskom Romháni sa naučil po francúzsky. Tieto znalosti využil aj v Hronke, kde sa častejšie odvolával na francúzsku literatúru.

V roku 1828 odišiel na univerzitu do nemeckej Jeny, kde vtedy študovalo veľa Slovákov. Tu mal na neho najväčší vplyv profesor filozofie Jakub Fridrich Fries, ktorého názory nachádzame aj v Kuzmányho neskorších estetických štúdiách (O kráse), ako aj profesor histórie Heinrich Luden. Ako väčšina štúrovcov aj on prijal Heglove filozofické názory a odmietal kantovskú filozofiu.

Po návrate z Nemecka sa stal profesorom kežmarského gymnázia (1829 – 1830) a vedúcim spolku slovenských študentov. V rokoch 1830 – 1832 pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. Po roku 1832 pôsobil ako farár v Banskej Bystrici, kde začal aj roku 1836 vydávať Hronku. Okrem iného mala tiež čeliť rozkolísanosti v oblasti spisovného jazyka a upevňovať pozície spisovnej češtiny aj na Slovensku. Preto sa aj Kuzmány vzdal spolupráce s vydavateľmi literárneho almanachu Zora, ktorý prinášal príspevky v bernolákovskej slovenčine, hoci sám prispel do jej prvého zväzku. Kuzmány Hronku, ktorá vychádzala tri razy do roka, začal vydávať bez akýchkoľvek redaktorských skúseností.

V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, od roku 1860 ako patentálny superintendant - sprvu sídlil v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine.

Kuzmányho literárna tvorba členená na prózu, poéziu i literárnu estetiku, ako aj na vydávanie literárneho časopisu, spadá do rokov jeho mladosti. Písal reflexívne a vlastenecké básne, napísal spoločenský román v listoch pod názvom Ladislav, idylický epos Běla a estetickú rozpravu O kráse. Svojim literárnym časopisom Hronka rozvíjal aj kultúrny život stredného Slovenska, ktorý upadol po zániku „Učenej spoločnosti banského okolia“. V dobe neoabsolutizmu, keď okrem iného zastával aj funkciu univerzitného profesora teológie a neskôr superintendanta (biskupa) autonómnej evanjelickej cirkvi, ako aj v šesťdesiatych rokoch, keď bol podpredsedom Matice slovenskej, písal už menej, dokonca sa aj úplne odmlčal. V období bachovského absolutizmu pôvodca návrhu na usporiadanie evanjelickej cirkvi v Uhorsku. Tiež napísal odborné práce o cirkevnom práve v nemeckom jazyku. Venoval sa aj prekladaniu zo svetovej literatúry.

Karol Kuzmány patrí nesporne k najvýznamnejším slovenským osobnostiam 19. storočia. Bol znalec literatúry, talentovaný básnik, estetik i schopný organizátor a novinár. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.

Na doplnenie text od vzácneho človeka Miloša Kovačku, ktorý pri príležitosti používania pečiatky v Močenku zverejnil na svojom Facebookovom profile:

"Jen v čisté nádobě může zachován býti nápoj čistý, jen skrze čisté sklo může svítiti čisté světlo."

Milý Vojto Jankovič, srdečne pozdravujem všetkých milých filatelistov, osobitne tých, ktorí sa postarali o edíciu príležitostnej pečiatky Karola Kuzmányho, ktorou sa dnes pečatia listy podané v Močenku. Je skvelé, že Močenok, ktorý je známy ako Gorazdov Močenok, vyšiel filatelistickej myšlienke v ústrety. Karol Kuzmány si to pri 150. výročí jeho úmrtia zaslúži. Veď ide o slovenského velikána biskupa ~ superintendenta, 1. podpredsedu Matice slovenskej, muža, ktorý mal mimoriadny zástoj v budovaní duchovnosti a v obrane slovenských vecí v 19. storočí.
Slovenským filatelistom touto cestou vpisujem do pamätníka jedinečný Kuzmányho text z jeho rozlúčkovej kázne na počesť P. J. Šafárika:
"Rozum bez srdce, srdce bez svědomí, svědomí bez bázně Boží, bázeň Boží bez víry, víra bez Krista, nikdy... nedají národům spravedlnosti a pořádku, bezpečnosti a pokoje a jen toto spolu jest svoboda. Jen v čisté nádobě může zachován býti nápoj čistý, jen skrze čisté sklo může svítiti čisté světlo. Posvěť srdce, dojdeš moudrostí, žádnou moudrostí srdce neposvětíš. Nejprve přišel zákon Mojžíšův, potom přišla milost v Ježíši Kristu. Kdože tedy dovede toho, dát národu svobody? – Jen duch národu, národnost úpřimně věřícího národu a majícího v té víře svázané svědomí skrze svatost bázně Boží, a v tom svědomí srdce posvěcené šlechetností, a v tom srdci rozum osvícený pravdou, jen ten duch národa, ta národnost dovede toho. A když toho ducha není, cože tehdáž? Tehda usilovati se všemožně o vzdělání a zrůst toho ducha a míti se trpělivě. Celé století nemůže napraviti to, co jeden rok netrpělivých převratů a prostopášneho odbojnictva pokazí."

Author (source) of the description: <a href="http://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka" target="mimo">Wikipédia, slobodná encyklopédia</a>