Cultural heritage of Slovakia: Church of the Nativity of Our Lady in Cierny Brod

Postage stamp from the Cultural heritage of Slovakia series devoted to the Church of the Nativity of Our Lady in Cierny Brod

Autor výtvarného návrhu známky: Peter Augustovič
Grafická úprava: Peter Augustovič, Peter Biľak

• Obálka prvého dňa (FDC)
  k známke Kostol narodenia Panny Márie v Čiernom Brode
• Poštový lístok
  Architektúra predrománskeho a románskeho obdobia
  s prítlačou k uvedeniu poštovej známky Kostol narodenia Panny Márie v Čiernom Brode
• Príležitostná pečiatka
  Uvedenie známky Kostol narodenia Panny Márie v Čiernom Brode

Uvedenie známky

• Kostol narodenia Panny Márie v Čiernom Brode

Thematic description and context:

Osobitnú skupinu románskych pamiatok na území Slovenska tvoria tehlové stavby, rozšírené najmä v južných oblastiach. Patrí k nim aj Kostol Panny Márie v Čiernom Brode (časť Hegy), postavený v rozmedzí 20. až 30. rokov 13. storočia. Jednoloďová stavba s východným polygonálnym presbytériom bola viackrát prestavovaná a pôvodnú podobu jej prinavrátili až stavebné obnovy v 20. storočí. Vonkajší plášť lode členia lizény ukončené poloblúkmi tak, že po celom obvode vytvárajú hustý rad slepých arkád. Na južnej a západnej strane lode sa zachovali dva takmer identické portály, polkruhovo ukončené a s pravouhlým rámovaním. Nad západným portálom, v stredovej osi priečelia je umiestnené kruhové okno. Ostatné okenné otvory majú úzku pozdĺžnu formu so zošikmenými špaletami a polkruhovým ukončením. Tak ako je to pre skupinu tehlovej architektúry charakteristické, pri stavbe kostola v Čiernom Brode poslúžila tehla nielen ako stavebný materiál na vybudovanie obvodových stien, ale aj ako štýlotvorný prostriedok, z ktorého boli vyskladané dekoratívne architektonické články. Je pravdepodobné, že pôvodne sa omietnuté a farebne upravené časti fasád striedali s neomietnutými, čo v ešte väčšej miere dalo vyniknúť výtvarným kvalitám červeného tehlového materiálu. Pôvod takejto architektúry siaha ešte do predrománskeho obdobia, do oblasti Raveny a Lombardie, odkiaľ sa v priebehu storočí jej princípy rozšírili i do ďalších kútov Európy. S kostolom v Čiernom Brode sa spája tiež doklad románskeho kameňosochárstva. Je to kamenná, reliéfne zdobená platňa, druhotne zamurovaná v západnej fasáde. Zdobí ju motív troch krížov, symbolizujúci Golgotu. Platňa mohla slúžiť ako náhrobná doska, pravdepodobnejšie však je, že tvorila oltárne antependium – čelnú stenu oltárneho stola.

Author (source) of the description: Mgr. Bibiana Pomfyová, PhD.