Miscellaneous:
When blue is blue

Use translation by Google Translate (no guarantee).

Scientific treatise on ...

Keď modrá je modrá

Abstrakt

S farebnými odtieňmi pri známkach sa stretávame pomaly denne. No odlišné odtiene nemusia hneď súvisieť s použitím inej farby pri tlači. Predkladaný článok sa zaoberá Protektorátnou 5h modrou známkou a jej farbou v závislosti od tlačovej dosky.

Prvé oficiálne známky Protektorátu Čechy a Morava boli vydané z emisie lipových listov. Dňa 30. augusta 1939 bolo vydaných päť známok v rôznych nominálnych hodnotách, ako aj farbách (modrá 5h, hnedá 10h, červená 20h, zelená 25h a fialová 30h známka). Pričom v roku 1940 boli vydané ešte dve známky (oranžová 40h a zelená 50h) a v roku 1941 posledná (hnedá 30h), ktorá uzatvárala sériu ôsmich známok tlačených technikou hĺbkotlače (neotypiou). Pri prezeraní a skúmaní materiálu všímavému oku neuniknú rôzne odtiene farieb pre jednotlivé nominálne hodnoty. V tomto článku by som sa rád venoval modrej 5h známke (Pofis č.20).

Jednotlivé farebné odtiene je možné pozorovať u známkového materiálu tlačeného rôznymi tlačovými doskami. Pričom pri známkach tlačených rovnakými tlačovými doskami nie je voľným okom možné zbadať farebné rozdiely. Úvaha nad tým, akým spôsobom boli tieto známky tlačené, mi vnukla nápad, pozrieť sa na ne zblízka. Pomocou digitálneho fotomikroskopu bolo možné docieliť požadované priblíženie, ktoré za pomoci bežných približovacích vymožeností nie je možné dosiahnuť.

Na obrázku 1 je možné pozorovať vyobrazenie lipových listov na známkach patriacich k tlačovej doske 2 (vľavo) a 4 (vpravo) pri dvestonásobnom priblížení. Na základe tohto vyobrazenia známky je možné pozorovať, že známky boli tlačené na ručnom papieri. Vďaka tomu je možné vidieť, ako sa farba natlačila/nenatlačila na jednotlivé miesta na papieri, aká je textúra farby či usporiadanie vlákien papiera. Nanesené množstvo farby na papier sa dá vysvetliť aj spôsobom, akým boli známky tlačené. Je potrebné si uvedomiť, že každá jedna tlačová doska je unikátom a spôsob výroby jednotlivých dosiek už sám o sebe spôsobil, že každá doska bude iná. Vďaka tomu sa dá predpokladať, že každá doska nanesie „z hĺbky“ iné množstvo farby. A preto samotný lipový list už pri prvom pohľade na známku môže pôsobiť voľným okom svetlejšie, prípadne tmavšie.

Obr. 1: Množstvo natlačenej farby na lipovom liste pre tlačovú dosku 2 (vľavo) a tlačovú dosku 4 (vpravo)

Podobný trend môžeme pozorovať aj v rohoch známky pod lipovými listami (obr.2), kde vidíme miesta s väčším množstvom nanesenej farby, ako aj miesta s menším množstvom nanesenej farby.

Obr. 2: Množstvo nanesenej farby v rohu známky pod lipovým listom pre tlačovú dosku 2 (vľavo) a tlačovú dosku 4 (vpravo)

Obr. 3: 3D sken rohov pod lipovými listami pre tlačovú dosku 2 (hore) a pre tlačovú dosku 4 (dole)

Výsledok z digitálneho fotomikroskopu v kombinácii s 3D skenom potvrdil moju hypotézu, že svetlosť prípadne tmavosť známok je rozdielna pre jednotlivé tlačové dosky v závislosti od množstva nanesenej farby na známkach. No stále je tu otázka, na ktorú má každý človek aj automaticky odpoveď. Začal by som tou odpoveďou: „Veď pri namiešavaní farby v tlačiarni namiešali vždy iný odtieň farby!“ A teraz tá podstatná otázka: „Jedná sa naozaj stále o tú istú farbu, ten istý pigment alebo je to zakaždým inak namiešaná farba?“ Pri hľadaní odpovede na túto otázku som si zvolil na analýzu „ramanovú spektroskopiu“. Tradičná analytická analýza by si vyžadovala kompletnú deštrukciu väčšieho množstva známok, pričom výsledok by nemusel byť jasný.

Za účelom zistenia pigmentu použitého na tlač známok som si vybral skupinu piatich rohových 4-blokov, ku ktorým som vedel priradiť, akou tlačovou doskou boli tlačené. Boli to TD2, TD4, TD6, TD8 a TD10. Prvou podmienkou výberu bola rozmanitosť odtieňu modrej farby (obr. 4 a 5). Druhou podmienkou bolo, aby tlačové dosky neboli spolu použité v jednom čase na tlač známok. Na hĺbkotlač známok bola použitá tlačová forma B2 s dvoma symetrickými tlačovými doskami, každá obsahovala 100 (10x10) známkových polí. Jediným ťahom stroja sa tak vytvoril tlačový hárok s dvoma skupinami po 100 známok, ktoré boli od seba oddelené zvislým pásom nepotlačeného medziaršia, ktorý mal šírku jedného známkového poľa. Cez stred medziaršia sa mal urobiť rez pri delení tlačového hárku na dva prepážkové hárky. Časť tlačových hárkov nebola rozrezaná a do predaja boli dodané vcelku. Na základe zachovaných 200 kusových tlačových hárkov vieme, že spolu boli tlačené kombinácie TD1-2, TD5-6 a TD7-8.

Obr. 4: Rohové štvorbloky pre tlačové dosky 6 vľavo a 8 vpravo

Obr. 5: Rohové štvorbloky pre tlačové dosky 2 vľavo a 4 v strede a 10 vpravo

Samotné meranie pomocou ramanovej spektroskopie bolo uskutočnené v prípade všetkých vzoriek na rovnakom mieste a to pri písmene „Č“ nadpisu ČECHY A MORAVA z dôvodu rovnomernej distribúcie a množstva farby. Výsledkom meraní sú ramanové spektrá (obr.6). Sú to pásy, na základe ktorých vieme identifikovať príslušný pigment alebo pigmenty, z ktorých sa v našom prípade skladá modrá farba. Každá látka (pigment) má svoje jedinečné polohy pásov, na základe ktorých sa dá daný pigment charakterizovať. Na základe obrázku 6 je možné tvrdiť, že v prípade všetkých piatich meraných vzoriek sa jedná stále o tú istú farbu, o ten istý pigment. Posledným krokom zostávalo už len určiť, aký pigment bol pri tlači známok použitý. Vzhľadom na aké-také základné chemické vzdelanie, mi ako jediný možný pigment v čase tlače prišiel iba pigment „pruská modrá“. Jedná sa o pigment chemického zloženia Fe4[Fe(CN)6]3, ktorý je vo vode málo rozpustný. Na základe myšlienky, že by mohlo ísť o tento pigment, bolo potrebné nájsť už len ramanové spektrum pruskej modrej a namerané spektrá porovnať so „štandardom“. Ako je možné vidieť aj na obrázku 7, tak sa naozaj jedná o pigment „pruskej modrej“.

Obr. 6: Ramanové spektrá pre TD2, TD4, TD6, TD8 a TD10

Obr. 7: Ramanove spektrum nanočastíc pruskej modrej

Samozrejme, samotné meranie ramanových spektier sa môže javiť ako jednoduchá záležitosť. No nie je tomu tak. Podmienky merania je potrebné správne nastaviť, aby nedošlo k prepáleniu samotných známok laserom (obr. 8).

Obr.8: Prepálené známkové pole laserom

Na tomto mieste je možné vrátiť sa späť k položenej otázke: „Jedná sa naozaj stále o tú istú farbu, ten istý pigment alebo je to zakaždým inak namiešaná farba?“ Odpoveď na túto otázku, na základe už vyššie spomenutých faktov, môže byt jednoduchšia (jednoznačná - menej uspokojivá) alebo zložitejšia (rozsiahlejšia - uspokojivá). Začal by som tou jednoduchšou. Je to stále tá istá farba, ten istý pigment! Tá zložitejšia, rozsiahlejšia odpoveď, by bola podobná. Áno, jedná sa vo všetkých prípadoch o tú istú farbu, o ten istý pigment. Pri pohľade na známku je rozdielnosť vo svetlosti či tmavosti súhrn viacerých faktorov pri tlači. Aj keď sa stále jedná o ten istý pigment, samotná farba mohla byť namiešaná hustejšia alebo redšia. Samotné tlačové dosky, z ktorých sa tlačilo z hĺbky, mohli mať na sebe nanesené väčšie alebo menšie (hlbšie/plytšie) množstvo farby. Miera navlhčenia samotného papiera, má vplyv na to, aké množstvo farby bolo pri tlači na papier nanesené a ako sa dané známky budú javiť pri pohľade naň voľným okom. A samozrejme, belosť, hrúbka papiera a farba lepu na zadnej strane dotvárajú farebný finálny vnem známok.

Literatúra

© ...