Nationwide Collectors Bourse in Kosice (Slovakia)

Invitation to the Nationwide collectors bourse in Kosice (Slovakia).

21. 08. 2022

Philatelic book literature:
Štefan Kollár: Dejiny grafického dizajnu známkovej tvorby a Slovensko (History of Graphic Design of postage stamp production and Slovakia) (the review)

Štefan Kollár: Dejiny grafického dizajnu známkovej tvorby a Slovensko (History of Graphic Design of postage stamp production and Slovakia) (the review)
Author: Mgr. Ján Mička
Source: www.postoveznamky.sk
Published: 10. 06. 2011 19:51

Angličtina / English

Use translation by Google Translate (no guarantee).

Recenzia knižnej publikácie Štefana Kollára - Dejiny grafického dizajnu známkovej tvorby a Slovensko.


Štefan Kollár: Dejiny grafického dizajnu známkovej tvorby a Slovensko, vydal KF 52 19 ZSF pri Posádkovom klube, Trenčín 2011. Grafická úprava, technická redakcia, tlač: 5. kartoreprodukčná základňa Nemšová.

Zberateľom sa dostáva do rúk publikácia tematicky zameraná na dizajn poštových známok autorom označená ako monografia. Ide o ojedinelé dielo, po ktorom filatelisti radi siahnu, pretože také na Slovensku dosiaľ nebolo vydané, a so zameraním, akému sa autor venuje, sa doteraz mohli stretnúť iba útržkovite. Navyše, dielo je príťažlivé aj farebnými reprodukciami na kvalitnom kriedovom papieri a jeho formát A5, 140 str. aj realizovaná cena 10 eur ho tak predurčuje mnohým ako prístupné čítanie.

Štefan Kollár - Dejiny grafického dizajnu

Po historickom úvode zameranom na dejiny pošty a poštovníctva sa v 4  kapitolách autor postupne venuje vzniku prvej známky sveta v 19. storočí v Anglicku, ktoré nadviazalo na vydávanie kolkov vo Francúzsku a v anglosaských oblastiach v 17. st. Prvotnou funkciou poštovej známky bolo označiť zaplatenie poštovného ešte pred prepravou zásielky, čo je revolučným prínosom R. Hilla. Dizajn prvej známky sveta – portrét kráľovnej Viktórie – ovplyvnil nadlho dizajn známok ďalších krajín, ktoré nasledovali anglický príklad. Prvé poštové známky v Rakúsko – Uhorsku v r. 1850 tiež zobrazovali symbol ríše – orlicu s korunou a ďalšie vydania z rokov 1871 a 1874 portrét panovníka Františka Jozefa. Ďalšie známky Maďarskej kráľovskej pošty z r. 1874 niesli symbol pošty – poštovú trúbku a listovú obálku, doplnenú ratolesťou a svätoštefanskou korunou, pričom ich dizajn bol použitý aj pri veľkej sérii rakúskych známok s portrétmi panovníkov, vrátane cisárovnej Márie Terézie.

Aj prvé československé známky pokračovali v tomto dizajnovom trende. Muchove Hradčany zobrazovali symbol našej štátnosti, sídlo českých kráľov – Hradčany. Prvý raz sa na nich objavuje aspoň časťou rozdeleného nápisu pojem slovenská. Tak sa priamo nadväzuje na slovenské reálie, hoci len v pojmovej časti, ktoré sa o niekoľko rokov zobrazením hradu Orava objavili aj na známke. Ovplyvnenie dizajnom prvých známok sa prejavuje aj v ďalších emisiách "prvej republiky", lebo zobrazujú najmä prezidenta T. G. Masaryka, štátny znak, alegóriu Oslobodenej republiky, symbol pošty s listovou obálkou (Bendova Holubica) a iné. Dobre a zaujímavo pre čitateľa sú spracované okolnosti tvorby prvých československých známok. Do výberového konania boli pozvaní umelci Jaroslav Benda, Vratislav Hugo Brunner, Vojtěch Hynajs, František Kupka, František Kysela, Alfons Mucha a Jakub Obrovský. Konkurzu sa nezúčastnili všetci z nich. Spolu bolo predložených 8 návrhov. Ako filatelisti vedia z histórie našich známok, realizované boli návrhy Bendove, Brunnera, Obrovského a Muchu. V publikácii sú uverejnené aj nerealizované návrhy prvých známok.

Na osoh čitateľa prekračuje text publikácie deklarovaný zámer so vzťahom k Slovensku, ktorému sa najviac venuje kapitola o známkovej tvorbe v medzivojnovom období. Autor uvádza emisie Hrady, krajiny, mestá, Jubilejné k 10. výročiu ČSR, Tatry, Levoča, ďalej Nitra, Banská Bystrica, Strečno, Košice a Celoštátna výstava poštových známok Bratislava 1937. Osobitne sa zmieňuje o známkach s portrétom M. R. Štefánika. Tu si dovolím poznamenať, že je trošku na škodu veci, že známkovej tvorbe a dizajnu známok Slovenskej republiky 1939 – 1945 nie je venovaná samostatná kapitola, ale tieto známky sú zaradené v kapitole s pokračovaním známok 1. ČSR.

Logicky sa začína pretlačovou sériou československých známok Slovenský štát 1939 a známkami Andreja Hlinku. Grafický dizajn slovenských známok sa zameriava na racionálnejší pohľad funkcie úžitkového umenia. Okrem písma dopĺňajú obraz známky často štátny znak, pri niektorých emisiách s priesvitkou, erby miest, symbol pošty a iné.

Tretia kapitola sa venuje povojnovej známkovej tvorbe po obnovení ČSR vydaním Londýnskych známok, Moskovského a Košického vydania. Uvádza všetkých slovenských autorov československých známok. Publikácia prináša obrazy väčšiny navrhovaných emisií od Jozefa Baláža, počnúc emisiou k výročiu TANAPu. Pokračuje tvorbou Ivana Schurmanna, pri ktorom zdôrazňuje jeho dôsledné rešpektovanie koncepcie konštruktivizmu moderny s dôrazom na vyváženosť kompozície s elegantným transponovaním figurálnych motívov do obrazu známky. Ako ďalšie ukážky tvorby medzivojnovej generácie umelcov sú uvedené diela Vincenta Hložníka, Ernesta Zmetáka, Albína Brunovského, Igora Rumanského a ďalších. Osobitné miesto v emisnej činnosti Slovenskej pošty má Martin Činovský nielen ako prvý slovenský rytec známok, ale aj ako autor návrhov mnohých známok, neraz vysoko hodnotených vo svetovom meradle.

Škoda, že rozsahom skôr skromnejšia publikácia sa nemohla podrobnejšie venovať ďalším osobnostiam slovenskej známkovej tvorby, ktoré by si to bezpochyby zaslúžili – spomeniem bez poradia významnosti aspoň Dušana Kállaya, Rudolfa Cigánika, Františka Horniaka, Igora Bencu, Karola Felixa a ďalších, ktoré dizajnu slovenských známok po roku 1993 vtisli výraznú pečať.

Posledná kapitola sa zameriava na známkovú tvorbu samostatného Slovenska od r. 1993 vrátane personalizovaných známok, spoločných vydaní, známkových zošitkov, FDC, analogických pohľadníc, poštových hárčekov a pod.

Pri vzniku prvej známky sveta autor vychádza aj z dejín zavedenia známok a predchodcov Rowlanda Hilla, najmä pokusov Škóta Jamesa Chalmersa a Slovinca Laurenca Košira. Tu treba povedať, že pri reprodukciách prvých známok (a viackrát aj inde) nie je dodržaný ich pomer výšky k šírke, takže obraz a tvar známok je neraz skreslený. Zberatelia isto nebudú súhlasiť napr. s tvarom zobrazovaných známok emisie 1. ČSR k 20. výr. bojov čsl. légií, ktorých známkový obraz aj kupóny sú „na výšku“ (s. 41). Ale to sa týka viacerých zobrazení.

Napriek tomu, že v tiráži sa uvádza aj jazyková redakcia, pozornosti redaktorky ušli mnohé gramatické chyby, vrátane „hrúbok“, za ktoré žiaci v školských diktátoch dostávajú nedostatočnú... (Príklady: ...po tridsiatych rokoch, ...zo siedmych pozvaných, s. 25, 29 atď.) Bežných „preklepov“ je tiež dosť (českslovenskej známky, s. 35,Topolčany , s. 105,, pripopmínala, s. 12 a iné. Ak sa v diele uvádza, že recenziu (zrejme odbornú) vykonali dvaja mienkotvorní slovenskí filatelisti, nemuseli sa v knižke vyskytnúť také chyby, aké sú napr. pri všeobecne známych menách, napr. tvorca špecializovanej príručky rakúskych známok je na mnohých miestach uvádzaný ako ERCHENBAUER (!), každý asi vie, že náš generál Milan Rastislav Štefánik nebol Rastilav (s. 43), že emisia Hlinkova mládež, na s. 48, nie je s dĺžňom Hlinková..., viac chýb je pri zámene základných a radových čísloviek (200. rokov, s. 73, 50. rokov s. 75 ai.). Podobne sú chybne uvedené mená viacerých autorov slovenských známok, niektoré dokonca v 2 – 3 variantoch. A možno sa nájdu aj čitatelia, ktorým bude prekážať použitie pojmov vodoznak (s. 12), dvojradová pretlač (s. 45) alebo tvrdenie, že prvá známka emisie Umenie Jar oráča od Kostku je v štvorbloku (s. 89). Podobne asi nebolo správne uvádzať, že honoráre za čsl. známky boli v rokoch 1918 a 1919 v Kčs (s. 29), keďže skôr a dlhšie sa používalo ako označenie meny K a Kč.

S niektorými tvrdeniami autora možno polemizovať. Nie každý bude súhlasiť s tým, že známky emisie PČ 1919 vznikli z neschopnosti nového štátu pri zavedení vlastných cenín, ak už bola na svete emisia Muchovych Hradčian od 18. decembra 1918 alebo, že Slovenská pošta vydala 18. januára 1939 pri otvorení snemu Slovenskej krajiny v rámci emisie mestá známku Bratislava. Zrejme ide o nevhodnú formuláciu, pretože známka bola vydaná československou poštovou správou v emisii Krajiny, hrady, mestá ešte v r. 1936 a Slovenská pošta na ňu dala zhotoviť oranžovú prítlač s dátumom 18. januára 1939. Alebo na s. 46 pri obrázku 5 pretlačových známok Slovenský štát 1939 sa tvrdí, že boli platné v Slovenskej republike v r. 1938 (vtedy ešte republika nejestvovala...). Na s. 64 je obrázok obálky s textom, že je z obdobia po menovej reforme, evidentne je to však celistvosť práve z obdobia menovej reformy, ako o tom svedčia vylepené známky a čitateľný dátum na poštovej pečiatke.

Čitateľov publikácie a záujemcov o poštovú históriu našich (československých) známok nepochybne zaujmú dobre spracované časti, ktoré sa týkajú výberových konaní, resp. výtvarných súťaží prvých známok. Z našej novšej histórie (slovenských známok) sú zaujímavé prehľady emisií slovenských známok autorov Jozefa Baláža, Ernesta Zmetáka, Vicenta Hložníka, Ivana Schurmanna, Martina Činovského, ďalej prehľad spoločných emisií a slovenských známok ocenených vo svetových súťažiach a iné. Zahraničným čitateľom priblíži publikáciu anglické a nemecké resumé.

Záujemcom o hlbšie poznanie našich známok a rozšírenie poznatkov o nich - napriek niektorým popisovaným problematickým veciam - možno publikáciu odporúčať. Knižka je obohatením inak dosť slabého slovenského filatelistického trhu a počet výtlačkov (100!) je preto naozaj nepostačujúci.





Author: Ján Mička

Specialized sections

Philatelic partners

POFIS - Postal philatelic service
EXPONET - Virtual international philatelic exhibition
Slovak Society of Olympic and Sports Collectors
Filaso.cz ...or philatelists for themselves
OLYMPSPORT - Czech Association for Olympic and Sport Philately
ZSF - Union of Slovak Philatelists