Známkové územia - Kamerun

Príspevok z oblasti známkových území zameraný na históriu a poštovú službu v tomto africkom štáte - Kamerun.

Kamerun

Kamerun, oficiálne Kamerunská republika, je krajina v strednej Afrike. Na západe a severe susedí s Nigériou, na severovýchode s Čadom, na východe so Stredoafrickou republikou a na juhu s Rovníkovou Guineou, Gabonom a Konžskou republikou. Jeho pobrežie leží v Biafranskom zálive, ktorý je súčasťou Guinejského zálivu a Atlantického oceánu. V súčasnosti má takmer 31 miliónov obyvateľov, ktorí hovoria 250 materinskými jazykmi, okrem národných jazykov angličtiny a francúzštiny. Hlavným mestom krajiny je Yaoundé.

Názov mu dali Portugalci podľa rieky Wouri, ktorú nazývali Rio dos Camarões, čo znamená „Rieka kreviet “. V portugalčine sa stále používa ako názov krajiny Camarões.

Zatiaľ čo iné európske veľmoci získavali kolónie už od 15. storočia, Nemecko sa stalo koloniálnou mocnosťou až v druhej polovici 19. storočia. Prvú nemeckú obchodnú stanicu v oblasti Duala na delte rieky Wouri založila v roku 1868 hamburská obchodná spoločnosť C. Woermann. Hlavný zástupca firmy Johannes Thormählen v roku 1874 spolu s zástupcom spoločnosti v Libérii Wilhelmom Jantzenom založil vlastnú spoločnosť Jantzen & Thormählen. Obe tieto spoločnosti rozšírili svoju činnosť o lodnú dopravu s vlastnými plachetnicami a parníkmi a zaviedli pravidelnú dopravu medzi Hamburgom a Dualou. Tieto a ďalšie spoločnosti získali od miestnych náčelníkov rozsiahle pozemky a začali systematicky obhospodarovať plantáže.

Až do 80. rokov 19. storočia cisársky kancelár Otto von Bismarck dlhú dobu odolával myšlienke koloniálnych podnikov v Afrike. Bolo to spôsobené predovšetkým jeho zameraním na posilnenie nemeckých záujmov v samotnej Európe. Dva kľúčové faktory motivujúce zmenu boli tlak zo strany ekonomických záujmov v Nemecku a obavy zo zmeškania toho, čo sa neskôr nazvalo „Honba za Afrikou“. Pretože z politického hľadiska sa kolónie stali predmetom národnej hrdosti.

V roku 1884 Adolph Woermann, ako hovorca všetkých západoafrických spoločností, požiadal cisárske ministerstvo zahraničných vecí o ochranu zo strany Nemeckej ríše a Bismarck schválil založenie kolónie. Predbežné hranice boli stanovené o rok neskôr na Konžskej konferencii v Berlíne. Konečné hranice boli založené na ďalších zmluvách s Veľkou Britániou a Francúzskom v rokoch 1885 až 1908.

Na frankovanie sa používali bežné nemecké známky a celiny.

Pre svoju kolóniu vydala v apríli 1897 ríšska správa 6 nemeckých známok s pretlačou Kamerun.

SMY (Seiner Majestät Yacht) Hohenzollern bola cisárska jachta používaná od roku 1893 do júla 1914. Cisár Wilhelm II ju používal na reprezentačné účely a štátne návštevy.

Bola postavená v lodenici AG Vulcan Stettin, mala dĺžku 122 metrov a šírku 14 metrov. Pohon zabezpečovali dva parné stroje, ktoré spolu dosiahli výkon 9588 konských síl. Napriek tomu, že bola poháňaná parou, skonštruovaná bola ako škuner a na troch stožiaroch mala plachtovú plochu 436 m².

V júni 1914 sa zúčastnila Kielskej regaty a 25. júna sa na palube konal posledný štátny banket. Po vypuknutí prvej svetovej vojny bola v Kieli koncom júla 1914 vyradená z prevádzky. Motív tejto lode bol použitý na nemeckých koloniálnych pohľadniciach.

V novembri 1900 boli vydané definitívne poštové známky spoločného vzoru s nápisom KAMERUN.

Longji (Londgi) je malá dedinka ležiaca na pobreží v blízkosti mesta Kribi.

Dňa 19. mája 1911 poštmajster pre nedostatok 10 pfenigových zvisle prepolil 20 pfenigovú známku a po vyfrankovaní bola vedľa nej na obálku umiestnená negatívna úradná pečiatka pošty.

Obálky s delenými známkami boli síce prepravované bez námietok, ale úradne pokarhané.

V roku 1911 vypukla Agadirská kríza kvôli otázke francúzskeho vplyvu v Maroku. Francúzsko a Nemecko sa 9. júla 1911 dohodli na rokovaniach a 4. novembra podpísali dohodu. Výmenou za uznanie francúzskych práv na Maroko postúpilo Nemecku rozsiahle územia Francúzskej rovníkovej Afriky. Celkovo sa kolónia rozrástla z 465 000 km2 na 760 000 km2, nové územia boli nazvané Neukamerun.

V známkovej tvorbe sa zmena neprejavila, používali sa bežné kamerunské známky.

V roku 1914 bola vypracovaná séria návrhov erbov a vlajok pre nemecké kolónie.

Prvá svetová vojna však vypukla skôr, ako boli návrhy realizované a symboly sa nikdy v skutočnosti nepoužili.

Dňa 28. júla 1914 vypukla prvá svetová vojna a na začiatku vtrhli do Kamerunu francúzske a britské koloniálne vojská, úplne ho obsadili a rozdelili ho na dva regióny. Briti sa viac zaujímali o iné oblasti Afriky, Francúzi tak získali väčšiu časť Kamerunu.

Britská správa vydala v roku 1915 na zadržaných známkach nemeckého Kamerunu pretlače s písmenami „C. E. F.“ (Cameroons Expeditionary Forces) spolu s nominálnou hodnotou v britskej mene.

Na frankovanie sa používali tieto známky, neskôr v kombinácii so známkami Lagosu, Severnej a Južnej Nigérie alebo zjednotenej Nigérie.

Francúzska správa vydala 10. novembra 1915 pretlače na známkach Gabonu s textom „Corps Expéditionnaire Franco-Anglais CAMEROUN“.

V januári 1916 boli vydané pretlače na známkach Stredného a Francúzskeho Konga s textom „Occupation Francaise du Cameroun“, neskôr na známkach Stredného Konga s textom „CAMEROUN Occupation Francaise“.

Po porážke Nemecka rozdelila Versaillská zmluva v roku 1920 územie na dva mandáty Spoločnosti národov pod správou Spojeného kráľovstva a Francúzska.

Britský mandát bol spravovaný ako dve oblasti, Severný Kamerun a Južný Kamerun.

Francúzsky mandát bol známy ako Kamerun a zahŕňal väčšinu bývalého nemeckého územia.

Po druhej svetovej vojne sa každé z mandátnych území stalo zvereneckým územím OSN.

Británia ponúkla nemecké plantáže najvyššej ponuke s úmyslom zaplatiť výťažok na účet reparácií za prvú svetovú vojnu. Len málo investorov však bolo ochotných nakupovať na londýnskych burzách, tak nakoniec predala väčšinu plantáží späť ich pôvodným nemeckým majiteľom a otvorila africké námorné prístavy pre nemecký obchod.

Briti spravovali svoje územie zo susednej Nigérie a na frankovanie zásielok používali jej známky.

Po prvej svetovej vojne nebol francúzsky Kamerun integrovaný do Francúzskej rovníkovej Afriky (AEF), ale stal sa z neho "Commissariat de la République autonome". Výnimku tvorilo územie Neukamerunu, ktoré bolo začlenené do AEF.

Francúzsko zaviedlo asimilačnú politiku, vyučovalo francúzštinu na celom území, zavádzalo francúzske právo a zlúčilo ekonomiku Kamerunu s ekonomikou Francúzska.

Francúzska správa vydala 15. júla 1921 pretlače na známkach Stredného Konga s textom „CAMEROUN“ a v ďalšom období vydávala definitívne známky s rovnakým textom.

V období druhej svetovej vojny sa francúzsky Kamerun pridal v roku 1940 k hnutiu France Libre (Slobodné Francúzsko). Vojská pod vedením generála Philippa Leclerca sa vylodili v Douale, ktorú 27. augusta dobyli a potom sa presunuli do Yaoundé, kde sa guvernér Vichystického Francúzska Richard Brunot vzdal civilnej správy.

V roku 1941 boli vydané výplatné a v roku 1942 letecké známky s textom „FRANCE LIBRE CAMEROUN“.

Predchádzajúce emisie zostávajú v platnosti a ďalšie vydania majú opäť len „CAMEROUN“.

Kolaborantská vláda vo Vichy vydala v rokoch 1941 a 1944 známky s nápisom „CAMEROUN“, avšak tieto sa v Kamerune nikdy nepoužívali.

Po druhej svetovej vojne sa francúzsky Kamerun stal zvereneckým územím OSN a 27. októbra 1946 sa podľa francúzskej ústavy stal „pridruženým územím“, členom Francúzskej únie, ktorá zahŕňala na jednej strane Francúzsku republiku a na druhej strane územia a štáty, ktoré sú s ňou pridružené.

Vydávanie známok pokračuje s nezmeneným názvom „CAMEROUN“.

V roku 1948 bola založená Únia ľudu Kamerunu (Union des populations du Cameroun - UPC), ktorá požadovala nezávislosť a zjednotenie Kamerunu. Toto čiastočne militantné hnutie bolo následne Francúzmi zakázané, potlačované a nasledovalo obdobie ozbrojených konfliktov a násilných represií proti nemu.

V roku 1956 Francúzsko udelilo Kamerunu vnútornú autonómiu na čele so Zákonodarným zhromaždením Kamerunu (ALCAM). Dekrétom z 16. apríla 1957 francúzska vláda povýšila Francúzsky Kamerun na štát (dovtedy bol len „pridružené územie“) a 10. mája mu udelilo autonómiu s vlastnou vládou.

Na prvé výročie autonómie bola 10. mája 1958 vydaná príležitostná známka.

Po eliminácii UPC sa francúzska vláda rozhodla udeliť kontrolovanú nezávislosť a odovzdať moc osobám, ktoré boli v súlade s jej záujmami. Kamerunské zákonodarné zhromaždenie prijalo 12. júna 1958 prvé uznesenie, ktorým sa potvrdzuje možnosť štátu Kamerun získať nezávislosť na konci poručníckeho obdobia a 24. októbra 1958 prijala druhú rezolúciu, v ktorej vyjadruje najmä vôľu kamerunského ľudu dosiahnuť úplnú nezávislosť.

Tá bola vyhlásená 1. januára 1960, štát prijal názov Kamerunská republika a stal prvou z osemnástich afrických kolónií, ktoré získali nezávislosť.

V ten deň boli vydané dve definitívne známky s nápisom „CAMEROUN“.

Keď francúzsky Kamerun získal nezávislosť 1. januára 1960, britský Kamerun bol stále pod správou Nigérie. Tá mala získať nezávislosť neskôr v tom istom roku, čo vyvolalo otázku, čo robiť s britským územím. Ako kolonizátori Nigérie si Briti želali, aby sa obe krajiny zjednotili. Po diskusii, ktorá prebiehala od roku 1959, bol schválený plebiscit pod záštitou OSN, ktorý sa konal 11. februára 1961.

Severná časť s väčšinovou moslimskou populáciou sa rozhodla pre spojenie s Nigériou a južná kresťanská oblasť hlasovala za pripojenie ku Kamerunu. Pre nezávislosť britského Kamerunu nebola v plebiscite ponúknutá žiadna možnosť.

Britská správa vydala 1. októbra 1960 pretlače na známkach Nigérie s textom "CAMEROONS U. K. T. T." - United Kingdom Trusteeship Territory.

Nigéria vyhlásila nezávislosť 1. októbra 1960 a severná časť britského Kamerunu sa k nej pripojila 1. júna 1961, zatiaľ čo južná časť sa 1. októbra toho roku stala Západným Kamerunom, ako súčasť Kamerunskej federatívnej republiky.

Platnosť predchádzajúcej pretlačovej emisie skončila 31. mája 1961 v severnej časti a 30. septembra 1961 v južnej.

Kamerunská federatívna republika sa skladala z dvoch štátov, Východného a Západného Kamerunu, pričom každý mal vlastný zákonodarný zbor, vládu a premiéra. Takisto mali rozdielny menový systém, vo Východnom bol v obehu Stredoafrický CFA frank (Communautés françaises d'Afrique - Francúzske africké spoločenstvá). V Západnom to bola Britská západoafrická libra a bolo nutné vyriešiť okrem iného aj otázku poštových služieb.

Z toho dôvodu boli 1. októbra 1961 v deň vzniku federácie pretlačené výplatné a letecké známky Kamerunu textom "REPUBLIQUE FEDERALE" spolu s pretlačou meny.

Pretlače boli robené v Buea a Paríži a na štyroch známkach existujú dva druhy pretlače, ktoré sa líšia veľkosťou a hrúbkou písma.

Kamerunská federatívna republika bola federálnym štátom, ktorý vznikol 1. októbra 1961 zlúčením Kamerunskej republiky (predtým francúzskeho Kamerunu) a Južného Kamerunu (súčasť bývalého britského Kamerunu).

Úradnými jazykmi sú francúzština a angličtina, hlavnými mestami bolo Yaoundé pre Východný Kamerun a Buea pre Západný. Kresťanstvo je majoritným náboženstvom, pričom významné menšiny praktizujú islam a tradičné vierovyznania.

Po zjednotení tvorili frankofónni Kamerunci približne 80% federálnej populácie, kým anglofónni len menšinu, približne 20%.

Pre federáciu boli od januára 1962 vydávané známky s francúzskym textom "REPUBLIQUE FEDERALE DU CAMEROUN". Prvé známky boli vydané 1. januára a zobrazovali prezidenta Ahmadou Ahidjo a jeho nového premiéra John Ngu Foncha v tradičnom oblečení. Tieto známky boli po niekoľkých dňoch stiahnuté z obehu, pretože tradičná pokrývka hlavy premiéra viedla k tomu, že si ho ľudia mýlili so ženou. Napriek tomu sa veľmi zriedkavo objavili na súkromnej a firemnej korešpondencii (s výnimkou FDC).

Pre použitie v Západnom Kamerune boli 1. januára 1962 tieto známky vydané s pretlačou meny.

Platnosť známok s pretlačou meny pre Západný Kamerun skončila 30. apríla 1962, staršie kamerunské známky však zostávajú v platnosti.

Vydávanie známok vo federácii pokračuje s nezmeneným názvom "REPUBLIQUE FEDERALE DU CAMEROUN".

Od decembra 1968 sú vydávané známky s dvojjazyčným textom "REPUBLIQUE FEDERALE DU CAMEROUN / FEDERAL REPUBLIC OF CAMEROON".

Prezident Ahidjo oznámil 6. mája 1972 svoje rozhodnutie transformovať Federatívnu republiku na unitárny štát za predpokladu, že túto myšlienku podporí referendum. To sa konalo 20. mája 1972, za zjednotenie hlasovalo 99,99%, nová ústava vstúpila do platnosti 2. júna a obnovila Kamerun ako jednotný štát.

Západný Kamerun bol nahradený dvoma regiónmi, Severozápadným a Juhozápadným.

Od júla 1972 sú vydávané známky s dvojjazyčným textom „REPUBLIQUE UNIE DU CAMEROUN / UNITED REPUBLIC OF CAMEROON“.

Štátny znak a vlajka boli zmenené 20. mája 1975, pričom dve hviezdy boli odstránené a nahradené veľkou centrálnou hviezdou ako symbolom národnej jednoty.

V roku 1984 Ahidjov nástupca Paul Biya zmenil názov zo Zjednotenej republiky Kamerun na Republiku Kamerun, čiže na rovnaký názov, aký mal frankofónny Kamerun pred rokovaniami o federácii.

Od marca 1984 sú vydávané známky s dvojjazyčným textom „REPUBLIQUE DU CAMEROUN / REPUBLIC OF CAMEROON“.

Ambazonia (Federatívna republika Ambazonia alebo Štát Ambazonia) je politický subjekt vyhlásený anglofónnymi separatistami usilujúcimi sa o nezávislosť od Kamerunu. Separatisti tvrdia, že by mala pozostávať zo Severozápadného a Juhozápadného regiónu Kamerunu.

Od roku 2017 sa ambazonskí povstalci zapojili do ozbrojeného konfliktu s kamerunskou armádou v takzvanej anglofónnej kríze a pokúsili sa nastoliť exilové vlády, pričom podporné milície prevzali kontrolu nad časťami nárokovaného územia.

Do roku 1961 bolo územie týchto regiónov južnou časťou britského zvereneckého územia, Britského Kamerunu, zatiaľ čo zvyšok Kamerunu bol francúzskym zvereneckým územím. Po získaní nezávislosti sa rozhodli voliči v južnej časti pripojiť ku Kamerunu ako zakladajúci štát federálnej republiky.

Postupom času sa moc ústrednej vlády, v ktorej dominovali frankofónni obyvatelia, rozširovala na úkor autonómie regiónu. Mnohí obyvatelia sa identifikujú ako anglofónni a nesúhlasia s tým, čo vnímajú ako diskrimináciu a snahy kamerunskej vlády o odstránenie anglofónnych právnych, administratívnych, vzdelávacích a kultúrnych inštitúcií.

Do roku 2026 existenciu Ambazonie neuznala žiadna krajina.

Termín Ambazonia je odvodený od slova Ambozes, miestneho názvu zálivu pri ústí rieky Wouri, v angličtine známeho ako Ambas Bay.

Na internete sa dajú nájsť „známky“ s nápisom „REPUBLIC OF AMBAZONIA“, ktoré však nemajú nič spoločné s poštovou prevádzkou a sú vydávané len kvôli finančnému zisku.

Zdroje:

© Wikipedia.org

© Scott Standard Postage Stamp Catalogue. Scott Publishing Co., 2017 (2016 printing).

© Michel Deutschland-Spezial Katalog 2015, Schwaneberger Verlag.

© Michel Übersee-Katalog, Westafrika 2011, Schwaneberger Verlag.