Príležitostná pečiatka:
100. výročie horolezeckého klubu JAMES

Príležitostná poštová pečiatka používaná na Popradskom Plese s domicilom ŠTRBSKÉ PLESO pri príležitosti inaugurácie poštovej známky 100. výročie horolezeckého klubu JAMES.

Tematický popis a súvislosti:

Slovenský horolezecký spolok JAMES združuje záujemcov o všetky druhy horolezeckých aktivít, od halového lezenia a boulderingu po zdolávanie najvyšších hôr planéty. Podporuje členov, školí a vzdeláva mladých a začínajúcich lezcov a cvičiteľov, zaisťuje lezecké cesty, v spolupráci s ochranármi reguluje lezecké aktivity v jednotlivých oblastiach, vedie členov k ochrane prírody, organizuje spolkové podujatia, vyhodnocuje celkovú činnosť spolku i výsledky súťaží v jednotlivých disciplínach. Vydáva časopis Horolezec a s Klubom slovenských turistov obhospodaruje 4 chaty vo Vysokých Tatrách. SHS JAMES je členom medzinárodných horolezeckých asociácií UIAA, IFSC, EUMA a IFSC Europe.

Spolok založili v roku 1921 traja horolezci zo Spišskej Novej Vsi. Názov zvolili podľa ich obľúbeného broskyňového kompótu „james“ a neskôr písmenám priradili významy: Idealizmus, Alpinizmus, Mortalita (v súčasnosti Moralita), Eugenika (v súčasnosti Entuziazmus) a Solidarita. Do Druhej svetovej vojny sa Slováci na špičkových výkonoch v Tatrách veľmi nepodieľali. Potom začali liezť na Kaukaze a v Alpách. Koncom 60. rokov 20. storočia už predstavovali tatranskú avantgardu a začali sa presadzovať aj v kolíske alpinizmu ťažkými výstupmi na najvyššie hory Európy. Po úspechoch v Tatrách, Alpách, Kaukaze a nórskych horách nasledovali expedície na Pamír a do Hindúkušu.

V roku 1971 vystúpili Jamesáci ako prví občania Východnej Európy na osemtisícku Nanga Parbat a o 13 rokov dosiahli aj strechu sveta Mount Everest. V osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch sa dostali do svetovej špičky v pretekárskom skialpinizme. V posledných rokoch sa zapísali do dejín horolezectva výstupmi v ťažkých vysokých stenách Západných Álp, kirgizských hôr, Karakoramu alebo Patagónie ale aj v pretekárskom lezení.

Autor (zdroj) popisu: Martin Šperka