100. výročie vzniku Československej republiky

Príležitostná poštová známka vydaná pri príležitosti 100. výročia vzniku Československej republiky

Upravený tlačový list:

Pôvodný výtvarný návrh(y):

Tematický popis a súvislosti:

Slováci a Česi, dva blízke slovanské národy, sa od konca 10. storočia vyvíjali v osobitných štátnych útvaroch, avšak celé toto obdobie sa vzájomne kultúrne ovplyvňovali. Od roku 1526 územia nimi obývané boli súčasťou habsburskej monarchie, avšak s rozdielnym štátoprávnym postavením. Slovensko bolo súčasťou Uhorského kráľovstva (od r. 1000), české krajiny tvorili súčasť habsburského dedičstva v rámci Svätej rímskej ríše národa nemeckého. Od konca 18. storočia v habsburskej ríši postupne narastal národnostný útlak nenemeckých a nemaďarských národností, ktorý vyvrcholil po rakúsko-maďarskom vyrovnaní roku 1867. Snaha vymaniť sa spod národnostného útlaku viedla od konca 19. storočia k prehlbovaniu slovensko-českej spolupráce s cieľom národného oslobodenia oboch národov. Táto snaha vyvrcholila počas prvej svetovej vojny, keď Slováci a Česi najskôr v zahraničí a neskôr aj doma začali bojovať za svoje národné oslobodenie. Pod vedením Čecha T. G. Masaryka a Slováka M. R. Štefánika bola v zahraničí vytvorená Česko-slovenská národná rada a zahraničné vojsko (légie), ktoré presvedčili dohodové mocnosti o účelnosti vytvorenia česko-slovenského štátu. Tento štát bol vyhlásený 28. októbra 1918 v Prahe a Slováci sa k nemu pripojili Deklaráciou slovenského národa 30. októbra 1918. Mierové zmluvy z Versailles z roku 1919 a 1920 nový štát uznali pod názvom Československá republika.

Známka je umeleckým stvárnením fotografie slovenského dievčaťa v kroji, ktorú zhotovil folklorista K. Plicka. Symbolizuje nádej, že nový štát sa stane skutočným domovom oboch národov, čo sa nestalo, lebo štát prestal existovať v rokoch 1939 až 1945 a zanikol roku 1993. Bol však významným dejinným úsekom na ceste k súčasnej Slovenskej republike. Na FDC je budova Tatra banky v Martine, kde bola prijatá Deklarácia slovenského národa. Ozdobná obruba Deklarácie zároveň rámuje túto budovu.

Autor (zdroj) popisu: PhDr. Anton Hrnko, CSc.