Známkové územia - Ruská pošta v Levante (III.)

Príspevok z oblasti známkových území zameraný na vydanie poštových známok Cárskeho Ruska v Levante (III. časť - mestá JAFFA, SMYRNE, METELIN, RIZEH, BEJRÚT a DARDANELY).

Na oslavu 50. výročia založenia spoločnosti ROPiT bolo 10. mája 1909 vydaných deväť nominálnych hodnôt s vodorovnou čiernou menovou pretlačou v para alebo piastroch. Po ich niekoľkomesačnom užívaní bolo rozhodnuté dodatočne vydať ďalšie príležitostné emisie pre 12 hlavných poštových úradov: Bejrút, Dardanely, Jaffa, Jeruzalem, Kerasunde, Konštantínopol, Metelin, Mont Athos, Rizeh, Salonique, Smyrne a Trebizonde.

  Mapa Osmanskej ríše z roku 1878.

Pôvodné známky boli pretlačené názvom každého úradu latinkou čiernej farby. Veľkosť písma troch najvyšších hodnôt je približne dvojnásobnej veľkosti ako na kopejkových známkach. Existuje niekoľko menších variácií väčšiny pretlačí v podobe nedotlače písmen, ich deformácie alebo zámeny za iné písmeno. Takisto sa vyskytujú pretlače s prevráteným písmenom, či celým nápisom.

Jednotlivé emisie boli postupne vydávané takto:

• august 1909 - Konštantínopol a Jeruzalem
• november 1909 - Mont Athos a Salonique
• 27. decembra 1909 - Trebizonde a Kerasunde
• 20. február 1910 - Jaffa a Smyrne
• 30. august 1910 - Metelin a Rizeh
• 9. decembra 1910 - Bejrút a Dardanely

Na pečiatkovanie známok boli používané dvojkruhové pečiatky, v hornej časti medzikružia bol nápis Р.О.П.и.Т. a v dolnej zase názov príslušného poštového úradu. Na nápisy v pečiatkach bola použitá výlučne azbuka. V kruhu v strede bol dátum, jeho horná časť určovala deň, v strede bol rok rozdelený pomlčkou a naspodu mesiac, označený rímskou číslicou.

V Jeruzaleme sa okrem toho používala podobná, avšak iba jednokruhová pečiatka.

V Konštantínopole bola taktiež používaná jednokruhová pečiatka, ktorá však mala v hornom polkruhu nápis КОНСТАНТИНОПОЛЬ, v dolnom zasa ПОЧТОВАЯ КОНТОРА pod nápisom Р.О.П.и.Т. a v strede dátum.

Neskôr bola na poštách používaná podobná dvojkruhová pečiatka, avšak oproti predchádzajúcim mala dátum v jednom riadku a mesiac bol napísaný azbukou v ruštine alebo arabskou číslicou.

• KONŠTANTÍNOPOL (II. časť)
• JERUZALEM (II. časť)
• MONT ATHOS (II. časť)
• SALONIQUE (II. časť)
• TREBIZONDE (II. časť)
• KERASUNDE (II. časť)
• JAFFA
• SMYRNE
• METELIN
• RIZEH
• BEJRÚT
• DARDANELY

JAFFA

Jaffa (Yafo) je starobylé prístavné mesto v Izraeli, ktoré leží na východnom pobreží Stredozemného mora asi 60 km severozápadne od Jeruzalema.

Patrí medzi najstaršie prístavy na svete a po stáročia slúžil ako hlavný vstupný bod do tejto oblasti. Dnes je súčasťou mesta Tel Aviv, s ktorým sa spojilo v roku 1950.

  Mapa časti Osmanskej ríše z roku 1859.

  Mapa Jaffy z roku 1912.

  Pohľadnice z mesta Jaffa.

Dňa 20. februára 1910 bolo vydaných deväť známok s nápisom „Jaffa“. Na tri najvyššie hodnoty bol použitý iný typ písma, začiatočné písmeno J presahuje nižšie, ako pri ostatných pretlačiach.

Dňa 22. septembra 1910 bola urobená dotlač, žltá známka s najnižším nominálom 5 para bola pretlačená rovnakým nápisom, ale použitá bola modrá farba. Vyskytujú sa dva odtiene, tmavomodrá a bledomodrá.

Existujú tri varianty nápisov, na začiatočné písmeno „J“ šiestych najmenších hodnôt boli použité rôzne veľkosti:

  úzke začiatočné „J“

  normálne začiatočné „J“

  široké začiatočné „J“

  dvojitá pretlač

  Doporučený list poslaný 4. marca 1910 do Koetzschenbrod.

  List poslaný 15. novembra 1910 do Eindhovenu.

Späť na prehľad


***

SMYRNE

Smyrna (Izmir) je mesto v západnom Turecku ležiace na pobreží Egejského mora v historickom kraji Iónia. Je tretie najväčšie turecké mesto a má po Istanbule druhý najväčší prístav Turecka.

Mesto bolo založené už v 3. tisícročí pred naším letopočtom Lelegami, koncom 2. tisícročia sa tam začali usadzovať Gréci. Po podmanení Osmanskou ríšou sa začalo rozmáhať a postupne sa z neho stalo dôležité prístavné mesto. V 19. storočí patrila Smyrna medzi najvýznamnejšie mestá Osmanskej ríše a zároveň bola významným strediskom gréckej kultúry. Po skončení prvej svetovej vojny miestne obyvateľstvo reagovalo na oslobodenie Grécka a grécka vláda chcela územie ovládnuť. To sa podarilo v roku 1919, keď armáda triumfálne vstúpila do Smyrny. Avšak v roku 1922 boli Gréci porazení generálom Mustafom Kemalom Attaturkom, ktorý s armádou následne zaútočil na Smyrnu, mesto dobil a zapálil. Grécke obyvateľstvo bolo vysťahované a tradičná kultúra Smyrny sa skončila. Attaturk sa neskôr stal prvým prezidentom Tureckej republiky, Smyrna sa nanovo postavila, dostala oficiálne meno Izmir a mesto bolo osídlené tureckými obyvateľmi.

  Mapa Smyrny z roku 1901.

  Mapa Smyrny z roku 1914.

  Pohľadnice z mesta Smyrna.

Dňa 20. februára 1910 bolo vydaných deväť známok s nápisom „Smyrne“.

Dňa 22. septembra 1910 bola urobená dotlač, žltá známka s najnižším nominálom 5 para bola pretlačená rovnakým nápisom, ale použitá bola modrá farba. Vyskytujú sa dva odtiene, tmavomodrá a bledomodrá.

Na niektorých známkach bol na pretlač použitý iný typ písmena „y“:

Na ďalších známkach bol na pretlač použitý iný typ písmena „r“, nožička písmena je na spodu rozšírená a horný oblúčik má iný tvar: