P. J. Šafárik - 200. výročie vydania diela Dejiny slovanského jazyka a literatúry všetkých nárečí

Príležitostná poštová známka venovaná 200. výročiu vydania diela P. J. Šafárika - Dejiny slovanského jazyka a literatúry všetkých nárečí.

Upravený tlačový list:

Pôvodný výtvarný návrh(y):

Tematický popis a súvislosti:

Dejiny slovanského jazyka a literatúry všetkých nárečí (1826), ktorých autorom je významný spisovateľ a slavista Pavol Jozef Šafárik (1795 – 1861), patria k priekopníckym dielam európskej slavistiky.

Táto kniha vznikla počas Šafárikovho pobytu v Novom Sade a vyšla s podporou Martina Hamuljaka (1789 – 1859) v Budíne v nemeckom jazyku. Komparatívnou metódou je tu spracovaný vývin jazykov a literatúr slovanských národov od najstarších čias až po vtedajšiu prítomnosť. Autor pri koncipovaní diela vychádzal z teórií nemeckého filozofa Johanna Gottfrieda Herdera (1744 – 1803), ktorý prikladal veľký význam myšlienkam o jazykovej a národnej rozmanitosti.

Vzniku knihy predchádzal rozsiahly archívny výskum, štúdium prameňov a vedeckej literatúry k slovanskej problematike. Kniha sa člení na rozsiahly úvod a dve časti. V prvej sa autor venuje jazykom a literatúram juhovýchodných Slovanov a v druhej jazykom a literatúram severozápadných Slovanov. Do druhej časti začlenil ako samostatnú kapitolu osobitné Dejiny jazyka a literatúry Slovákov, čím slovenčinu postavil na roveň s ostatnými slovanskými jazykmi. Slovákov charakterizuje ako „dôstojných potomkov karpatských a podunajských Praslovanov,“ ktorí si „zasluhujú v mnohom ohľade bližšiu pozornosť“. V tejto kapitole načrtol historický prehľad slovenských dejín, venuje sa aj geografickému rozšíreniu Slovákov v Uhorsku a ich konfesionálnej štruktúre. Osobitné podkapitoly venuje charakteristike slovenského jazyka a dejinám slovenskej literatúry od počiatkov až po vtedajšiu súčasnosť. Slovenskú literatúru reflektuje ako autonómny celok a vyčleňuje ju zo širšieho česko-slovenského i slovanského celku ako samostatnú entitu. Šafárik bol prvým slavistom, ktorý vnímal slovanské jazyky a literatúry ako vnútorne diferencovaný celok.

Týmto dielom P. J. Šafárik položil nielen základy ďalšieho systematického a porovnávacieho skúmania slovanských jazykov a literatúr, ale svojimi myšlienkami o spätosti charakteru národa s literatúrou a jazykom ako atribútmi samostatného kultúrneho a spoločenského života výrazne stimuloval národné povedomie a predznamenal uvažovanie o dejinách jazyka a literatúry v nasledujúcich obdobiach.

Hlavné myšlienky a obsah diela:

Syntéza a diferenciácia: Šafárik spája staršie koncepcie jednotného Slovanstva s novými poznatkami o špecifických znakoch jednotlivých národných literatúr.

Úvod a prehľad: Úvodná časť poskytuje celkový obraz o dejinách, mravoch a kultúrnych formách života Slovanov.

Juhovýchodní Slovania: Dielo sa podrobne venuje dejinám starého slovanského cirkevného jazyka.

Význam: Dielo je dôležité pre pochopenie vývoja slovanských jazykov a literatúr, je prístupné aj v elektronickej podobe, napríklad na Zlatý fond SME.

Autor (zdroj) popisu: Slovenská pošta / POFIS - Prof. PhDr. Miloslav Vojtech, PhD.