Poštová známka:
950. výročie založenia opátstva v Hronskom Beňadiku

Príležitostná poštová známka vydaná pri príležitosti 950. výročia založenia opátstva v Hronskom Beňadiku.

Upravený tlačový list:

Pôvodný výtvarný návrh(y):

Tematický popis a súvislosti:

Kláštor založil v roku 1075 alebo možno už krátko pred ním uhorský kráľ Gejza I. Jadrom kláštora bol opátsky kostol a mníšske budovy okolo rajského dvora na jeho južnej strane. Pôvodný románsky kostol z obdobia založenia kláštora mal podobu pomerne rozmernej trojloďovej stavby s tromi polkruhovo ukončenými apsidami na východnej strane a dvojicou veží na západnej strane. Pôdorys tohto kostola poznáme iba z archeologických vykopávok, ktoré sa tu uskutočnili v 80. rokoch 19. storočia počas obnovy stojaceho gotického kostola. Ten bol postavený na mieste románskeho predchodcu v 14. storočia. Dodnes si zachoval pomerne ucelenú vrcholne gotickú podobu, a to i napriek mladším úpravám, z ktorých posledná zásadnejšia sa uskutočnila v neogotickom duchu po požiari v roku 1881.

Gotický kostol do istej miery opakuje pôdorys pôvodného chrámu – aj on je trojloďovou stavbou s tromi východnými sanktuáriami a dvomi západnými vežami. V nadzemnej štruktúre je usporiadaný ako trojloďová hala, to znamená, že všetky jeho lode majú rovnakú výšku. Na západnej strane dopĺňa jeho dispozíciu empora. Prvky architektonického tvaroslovia – polygonálne formy sanktuárií, krížové rebrové klenby, medziloďové piliere, prípory na obvodových stenách, kameňosochárska výzdoba – čerpajú z repertoáru vrcholnej gotiky stredoeurópskeho priestoru. Do kostola vedie bohato zdobený hlavný portál osadený v stredovej osi západného priečelia. Sochárska výzdoba portálu sa nezachovala v úplnosti. Sochy Krista a evanjelistov pod baldachýnmi pochádzajú z 19. storočia. Pôvodné sú však reliéfy, ktoré zobrazujú o. i. hlavy prorokov na horizontálnom preklade alebo symboly štyroch evanjelistov na sedlových konzolách nadpražia. Okrem samotného kostola patrí k najcennejším stredovekým častiam kláštora napríklad kaplnka nad sakristiou, ktorá sa stala miestom úschovy vzácnej relikvie Kristovej krvi (tú daroval kláštoru kráľ Matej Korvín v roku 1483). Kláštorný život zanikol v Hronskom Beňadiku v 16. storočia, potom bol areál prestavaný na protitureckú pevnosť.

Autor (zdroj) popisu: Slovenská pošta / POFIS - Mgr. Bibiana Pomfyová, PhD.