Poštová známka:
200. výročie korunovácie Karolíny Augusty Bavorskej v Bratislave

Príležitostná poštová známka vydaná pri príležitosti 200. výročia korunovácie Karolíny Augusty Bavorskej v Bratislave.

Pôvodný výtvarný návrh(y):

Tematický popis a súvislosti:

Karolína Augusta Bavorská (1792 – 1873) z dynastie Wittelsbachovcov bola dcérou bavorského kráľa Maximiliána I. Jozefa (1756 – 1825) a jeho prvej manželky Augusty Vilhelmíny Hesensko-Darmstadtskej (1765 – 1796). V roku 1816 sa vydala za ovdoveného rakúskeho cisára, uhorského a českého kráľa Františka I. (II.) Habsbursko-Lotrinského (1768 – 1835) a stala sa jeho štvrtou manželkou. Hoci sa politicky výraznejšie neangažovala, mala nezanedbateľný vplyv predovšetkým vďaka charitatívnej činnosti, podpore spoločenských a cirkevných inštitúcií či umenia v habsburskej monarchii.

Dňa 25. septembra 1825 bola korunovaná za uhorskú kráľovnú v Bratislave, tradičnom mieste korunovácií uhorských panovníkov a panovníčok v období medzi rokmi 1563 – 1830. Uhorská kráľovská koruna, známa aj ako koruna sv. Štefana, ktorá bola v prípade kráľovnej – manželky počas slávnostnej omše držaná cez jej pravé rameno, bola do Bratislavy privezená z Budína už 9. septembra 1825. Cisárovná so sprievodom pricestovala do mesta o niekoľko dní neskôr, 17. septembra. Trasa viedla aj po pontónovom moste, nedávno vybudovanom cez rieku Dunaj v priestore dnešného Námestia Ľudovíta Štúra. Ráno v deň korunovácie sa okázalý sprievod s cisárom a cisárovnou v uhorských šatách vydal z Primaciálneho paláca a pokračoval mestom, prešiel aj cez Hlavné námestie a Námestie Milosrdných bratov, až k Dómu sv. Martina, kde sa konala samotná ceremónia.

Pri tejto príležitosti vznikol predtým zmienený most, nazývaný tiež Karolínin most, ktorý je hlavným motívom FDC. Konštrukcia, ktorá pozostávala z tridsiatich dvoch lodiek, sa v zimných mesiacoch musela kompletne rozobrať. Jej stredná časť sa dala otvárať, aby mohli preplávať lode. Uprostred sa nachádzala malá drevená kaplnka so sochou sv. Jána Nepomuckého. Na jednom z brehov pri vstupe na most bola na pravej strane umiestnená budova tzv. kotevnej stráže. Táto stavba predstavovala dôležitý prvok v rámci rozvoja infraštruktúry Bratislavy v 19. storočí. Dlho bola totiž jediným dopravným spojením s južným brehom Dunaja. Napokon ju nahradil pevný Most Františka Jozefa (dnes Starý most), ktorý bol postavený medzi rokmi 1890 – 1891 pri Šafárikovom námestí.

Autor (zdroj) popisu: Slovenská pošta / POFIS - Mgr. Martina Vyskupová, PhD.