Prednáška (KF 00-15): 140 rokov od zavedenia odpovedných korešpondenčných lístkov a niektoré ďalšie poštovo-historické výročia Rakúska-Uhorska

Odborná prednáška v rámci pravidelného cyklu prednášok, ktoré poriada KF 00-15 zberateľov špecializovaných odborov v Prahe (Česká republika)

04. 11. 2021

Philipp Eduard Anton (von) Lenard - fyzik, laureát Nobelovej ceny za fyziku

Philipp Eduard Anton (von) Lenard - fyzik, laureát Nobelovej ceny za fyziku
Autor: Vojtech Jankovič
Publikované: 07. 01. 2019 00:55

Prehľad slovacík - známok a filatelistických materiálov iných krajín, ktoré majú súvis s bratislavským rodákom Filipom Lenardom (Philipp Eduard Anton (von) Lenard)



Filip Lenard alebo nem. Philipp Eduard Anton (von) Lenard

(* 7. jún 1862, Bratislava – † 20. máj 1947, Messelhausen, Nemecko)

Nemecký fyzik, nositeľ Nobelovej ceny. Pochádzal z rodiny obchodníka s vínom, ktorá sa prisťahovala do Bratislavy z Tirolska. Chodil do cirkevnej školy pri katedrále Sv. Martina a na reálne gymnázium na Grösslingovej ulici v Bratislave. Po maturite (1880) študoval fyziku na univerzitách v Budapešti, Viedni, Berlíne a Heidelbergu, kde aj získal doktorát z filozofie u profesora G. Quickeho (1886). Na svojej alma mater pôsobil do roku 1888. Potom prešiel do Bonnu k Hertzovi a v roku 1892 sa tu habilitoval. Mimoriadnu profesúru získal na univerzite vo Vroclave (1894), Aachene (1895) a Heidelbergu (1896). Na univerzite Christiana Alberta v Kieli zasa získal titul riadneho profesora fyziky (1898). Posledné obdobie svojej vedeckej i pedagogickej kariéry strávil na univerzite v Heidelbergu (1907– 1931), kde bol tiež riaditeľom Rádiologického ústavu. Bol členom Berlínskej akadémie vied.

V čase štúdií na gymnáziu v Bratislave skúmal spolu so svojím profesorom fyziky Virgilom Klattom (1850– 1935) fosforescenciu. Neskôr sa Filip Lenard zaoberal hlavne fotoelektrickým javom a katódovými lúčmi. Medzi prvými skúmal prechod katódových lúčov cez tenké kovové doštičky. Na tento účel skonštruoval špeciálnu katódovú trubicu s malým otvorom (tzv. Lenardovo okienko), čo umožnilo nielen preskúmať vlastnosti katódových lúčov, ale tiež odseparovať elektróny a stanoviť ich hmotnosť. Za práce o katódových lúčoch dostal v roku 1905 Nobelovu cenu, ktorá sa začala udeľovať v roku 1901. Jedno zo svojich „okienok“ Ph. Lenard zapožičal aj W. C. Röntgenovi, čím nepriamo prispel k objavu lúčov X (Röntgenového žiarenia), ktorý mal prakticky na dosah ruky.

Počas spolupráce s H. Hertzom sa začal zaoberať fotoelektrickým javom. Dokázal, že pri vonkajšom fotoefekte sa uvoľňujú elektróny (1899) a stanovil zákonitosti fotoelektrického javu (1902): energia vyletujúcich fotoelektrónov nezávisí od intenzity dopadajúceho svetla a je priamo úmerná jeho frekvencii. Tieto fakty boli v rozpore s klasickou fyzikou a vysvetlil ich až Albert Einstein na základe svojej hypotézy, že svetlo musíme pokladať za prúd kvánt energie.

Na prelome storočí, hlavne po Thomsonovom objave elektrónu (1897), mnohí vedci hľadali odpoveď na otázku, aká je štruktúra atómu. Tejto otázke sa nevyhol ani Filip Lenard. Na základe svojich pokusov s katódovými a ultrafialovými lúčmi, ako aj skúmania fotoelektrického javu, vytvoril takzvanú dynamidovú teóriu atómu. Podľa nej atóm pozostáva z nerozlíšiteľných čiastočiek–dynamidov. Počet dynamidov v atóme je úmerný jeho atómovej váhe a každý elektricky neutrálny dynamid obsahuje elektróny i ekvivalentný pozitívny náboj, ktoré tvoria spolu dynamicky stabilnú konfiguráciu (ako napríklad v dipóle).

Prejavom uznania zásluh Filip Lenarda boli mnohé ocenenia a vyznamenania, ktoré dostal od najrozmanitejších inštitúcií. Nezabudlo naňho ani jeho rodné mesto. Stal sa čestným občanom Bratislavy a pri príležitosti jeho 80. narodenín mu v roku 1942 Prírodovedecká fakulta Slovenskej univerzity (dnešná UK) udelila čestný doktorát z fyziky.

Filip Lenard je rozpornou osobnosťou svetovej fyziky. Na jednej strane patril medzi najväčších experimentálnych fyzikov a podstatne prispel k rozvoju svetovej vedy. Na druhej strane aktívne bojoval proti teórii relativity a neskôr aj proti jej tvorcovi Einsteinovi, spochybňoval Röntgenove zásluhy o objav lúčov X.

Už na začiatku dvadsiatych rokov patril medzi prvých propagátorov myšlienok nacionálneho socializmu v Nemecku. Napísal aj štvorzväzkové dielo Nemecká fyzika, v ktorej rozdelil fyziku na plodnú árijskú, predovšetkým nemeckú, a neplodnú, špekulatívnu židovskú fyziku. Angažoval sa tiež ako člen NSDAP.


Rumunsko (ROMANIA)


2005 - Philipp E. A. von Lenard - Nobelova cena za fyziku 1905


Relevantné atribúty: Príležitostná pečiatka - portrét Filipa Lenarda, text: Philipp E. A. von Lenard.

Slovaciká - Rumunsko - Laureáti Nobelovej ceny 1905 - Filip Lenard

Slovaciká - Rumunsko - Laureáti Nobelovej ceny 1905 - Filip Lenard



Švédsko (SVERIGE)


1965 - Laureáti Nobelovej ceny 1905


Relevantné atribúty: portrét Filipa Lenarda, text: LENARD.

Slovaciká - Švédsko - Laureáti Nobelovej ceny 1905 - Filip Lenard





Autor: Vojtech Jankovič

Filatelistickí partneri

POFIS - Poštová filatelistická služba
EXPONET - Virtuálna medzinárodná filatelistická výstava
Slovenská spoločnosť olympijských a športových zberateľov
Filaso.cz ...alebo filatelisti pre seba
OLYMPSPORT - Česká asociácia pre olympijskú a športovú filateliu
ZSF - Zväz slovenských filatelistov