Slovenská cesta židovského kultúrneho dedičstva: Synagóga v Trenčíne

Príležitostná poštová známka z emisného radu Krásy našej vlasti venovaná synagóge v Trenčíne.

Upravený tlačový list:

Pôvodný výtvarný návrh(y):

Tematický popis a súvislosti:

Synagóga v Trenčíne patrí k najvýznamnejším stavbám synagogálnej architektúry na Slovensku. Je svedectvom prítomnosti židovskej komunity a centrom kultúrneho života mesta. Po úspešnej obnove interiéru bola 9. novembra 2025 opätovne vysvätená, čím sa vrátila k pôvodnému účelu ako dom židovských bohoslužieb, pričom zároveň slúži ako „Priestor pre dialóg a porozumenie“ a je prístupná návštevníkom.

Pôvod trenčianskej komunity siaha do 17. storočia. Prvou synagógou bola pravdepodobne drevená stavba, ktorú v roku 1790 zničil požiar. Nahradila ju murovaná stavba, ktorá však začiatkom 20. storočia už nevyhovovala potrebám rastúcej obce. Židovská komunita v Trenčíne patrila medzi významné obchodné a kultúrne centrá regiónu a jej členovia sa aktívne podieľali na hospodárskom i spoločenskom živote mesta. Výstavba novej synagógy tak predstavovala nielen náboženskú potrebu, ale aj symbol spoločenského postavenia a identity miestnej židovskej obce.

V roku 1912 navrhol novú synagógu berlínsky architekt Richard Scheibner, rodák z Piešťan (1880), v spolupráci s Hugom Pálom. Scheibnerova tvorba, ktorá spájala secesnú eleganciu s modernými konštrukčnými princípmi a orientálnymi inšpiráciami, zahŕňala najmä obytné a nájomné domy v Berlíne, administratívne a obchodné budovy, ako aj interiérové a reprezentačné architektonické riešenia, pričom jeho návrhy niesli silný vplyv secesie, art deca a orientálnych motívov. Trenčianska synagóga, dokončená v roku 1913, predstavuje vrchol jeho tvorby a zároveň jedno z najvýznamnejších diel synagogálnej architektúry na Slovensku. Architektonicky jej dominuje železobetónová kupola a moderný konštrukčný prístup, ktorý umožnil vytvoriť rozľahlý vnútorný priestor. Interiér bol pôvodne bohato zdobený nástennými maľbami, lustrom a vitrážami. Výnimočné sú aj dekoratívne prvky fasády, ktoré spájajú symboliku judaizmu s ornamentikou typickou pre obdobie secesie. Stavba patrí medzi prvé sakrálne objekty na Slovensku využívajúce železobetón v takomto rozsahu, čo jej dodáva aj významný technický rozmer.

História stavby zrkadlí tragédie minulého storočia. Po holokauste a obnove poškodenej budovy bola v roku 1948 znovu vysvätená aj s pamätnými tabuľami obetí. Počas komunistického režimu bola vyvlastnená štátom a slúžila ako textilný sklad. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch prešla budova pamiatkovou obnovou. Interiér bol zabielený a z fasády odstránili náboženské symboly. Využívala sa ako výstavná sieň. Po roku 1989 sa začal proces reštitúcie, obnovy stavby a oživenia židovského komunitného života. Objekt je súčasťou Slovenskej cesty židovského kultúrneho dedičstva a patrí medzi významné miesta pripomínajúce dejiny slovenského židovstva, jeho kultúrny prínos aj tragické osudy počas 20. storočia.

Motívom obálky prvého dňa (FDC) je reliéf so stromom života a rohmi hojnosti z fasády, na pečiatke je detail vitráže s kalichom na požehnanie vína.

Autor (zdroj) popisu: Slovenská pošta / POFIS - Dr. phil. Maroš Borský + ChatGPT