100. výročie uvedenia do prevádzky leteckej linky Praha - Bratislava - Košice

Príležitostná poštová známka venovaná 100. výročiu uvedenia do prevádzky leteckej linky Praha - Bratislava - Košice.

03. 05. 2024

Kompletná informácia

Známkové územia a teritoriálna filatelia:
Známkové územia - Podnestersko

Autor: Marián Kováč

Zdroj: www.postoveznamky.sk

Publikované: 29. 03. 2024 15:22

Príspevok z oblasti známkových území zameraný na históriu a poštovú službu Podnesterska.

Podnestersko

Podnestersko, oficiálne známe ako Podnesterská moldavská republika (PMR), je medzinárodne neuznaný štát považovaný za súčasť Moldavska. Kontroluje väčšinu úzkeho pruhu zeme medzi riekou Dnester a moldavsko-ukrajinskou hranicou, ako aj časť územia na druhej strane brehu rieky v okolí mesta Bendery (moldavsky Tighina), o celkovej rozlohe 4 163 km2. Jeho hlavné a najväčšie mesto je Tiraspol.

Podnestersko uznali iba tri ďalšie neuznané alebo čiastočne uznané separatistické štáty: Abcházsko, Artsakh (Náhorný Karabach) a Južné Osetsko.

Región možno v angličtine označovať aj ako Trans-Dniester, Transdniester alebo Transdniestria. Tieto názvy sú adaptáciou rumunského hovorového názvu Podnestersko, čo znamená „za riekou Dnester“.

Od konca 15. storočia bolo územie súčasťou Krymského chanátu. Od druhej polovice 18. storočia bolo podriadené Jedisánskej horde, ktorá v roku 1770 prijala ruské občianstvo. Podľa zmluvy Kuchuk-Kainardzhi z roku 1774 získali nezávislosť a podľa zmluvy z Jassy sa 9. januára 1792 stalo toto územie súčasťou Ruskej ríše.

Poľný maršal Alexander Suvorov je považovaný za zakladateľa moderného Tiraspolu, ktorý svoj názov prevzal od Tyras, gréckeho názvu rieky Dnester.

Zemstvo Tiraspol

Zemská pošta bola poštová služba organizovaná v druhej polovici 19. storočia väčšinou správ zemstiev v Rusku na zasielanie korešpondencie v rámci okresov.

Priame povolenie na zriadenie poštových úradov na prepravu súkromnej a inej korešpondencie dostali zemstvá oficiálne v roku 1870 výnosom vládneho senátu. Podľa nariadenia mala slúžiť len ako pokračovanie štátnej pošty, jej pôsobnosť bola obmedzená len na tie oblasti, kde štátna služba nebola.

V okrese (újezd) Tiraspol, ktorý sa nachádzal v gubernii Cherson, bola vytvorená zemská vláda v roku 1865 a dňa 1. januára 1873 tam bola otvorená zemská pošta. Korešpondencia bola zasielaná po dvoch trasách dvakrát týždenne do obývaných oblastí okresu.

Pohľadnica budovy zemskej vlády v Tiraspole z roku 1904.

Pohľadnica zobrazujúca Poštový a telegrafný úrad v Tiraspole.

Mapa okresu Tiraspol z roku 1886.

Pre súkromnú korešpondenciu bola v roku 1873 vydaná známka nominálnej hodnoty 5 kopejok modrej farby okrúhleho formátu s rozmermi 31,5x31,5 mm, tlačená litografiou (kameňotlač) bez perforácie v tlačových listoch formátu 6x8 známok. Všetky poštovo použité známky boli označené prečiarknutím atramentom.

V roku 1875 bola pre služobné účely vydaná známka bez nominálnej hodnoty červenej farby okrúhleho formátu s rozmermi 31,5x31,5 mm, taktiež tlačená litografiou bez perforácie v tlačových listoch formátu 6x8 známok.

V roku 1879 bola vydaná známka pre súkromnú korešpondenciu nominálnej hodnoty 5 kopejok viacfarebná v kombinácii so zlatou (neskôr v 1887 s bronzovou), s rozmermi 24x43 mm, tlačená litografiou v listoch formátu 6x4 alebo 10x4 známok, zúbkované aj strihané.

List poslaný 10. októbra 1897 z obce Tsibulevka v okrese Tiraspol.
Extrémne vzácny, jeden zo siedmich známych listov.

Ukrajinské Podnestersko

Známky zemstiev zanikli približne v období ruskej revolúcie v priebehu roku 1917.

V rokoch 1917-21 prebiehal na Ukrajine reťazec politických a vojenských konfliktov medzi rôznymi politickými, etnickými a sociálnymi skupinami. Na jar 1917 ukrajinské strany v Kyjeve vytvorili zastupiteľský orgán - Centrálnu radu, ktorá prevzala funkcie štátneho parlamentu a 22. januára 1918 vyhlásila nezávislosť Ukrajinskej ľudovej republiky.

Paralelne s nimi sa od polovice roku 1917 začal formovať systém boľševických rád. V Charkove sa konal 24. - 25. decembra 1917 pod ich vedením „Prvý celoukrajinský zjazd sovietov“, ten vyhlásil vytvorenie Ukrajinskej ľudovej republiky sovietov, ktorá bola vo federálnom vzťahu s novovzniknutým sovietskym Ruskom.

Po podpísaní Brest-Litovských mierových zmlúv z 3. februára a 8. marca 1918 sa územie Ukrajiny dostalo pod kontrolu nemeckej a rakúsko-uhorskej armády. Z dôvodu neschopnosti ukrajinskej vlády dosiahnuť stabilizáciu vnútropolitickej situácie bola rozpustená Ústredná rada a bol vyhlásený Ukrajinský štát, ktorý bol až do decembra 1918 pod protektorátom Nemeckej ríše.

Doporučený list poslaný 31. októbra 1918 z Tiraspolu do Odesy,
na frankovanie použitý blok 25 známok Ukrajinského štátu, ruských s pretlačou v tvare trojzubca,
na zadnej strane obálky príchodzia pečiatka ОДЕССА 1.11.18.

Po porážke centrálnych mocností v prvej svetovej vojne bolo začiatkom roku 1919 celé územie Ukrajiny pod kontrolou boľševikov, 10. marca 1919 bola vyhlásená Ukrajinská sovietska socialistická republika a Podnestersko sa stalo až do roku 1940 jej súčasťou.

Poštový lístok odoslaný doporučene 7. júla 1924 z Tiraspolu do Moskvy,
transportná pečiatka ТИРАСПОЛЬ ХЕРС 8. 7. 24,
transportná pečiatka ТИРАСПОЛЬ ХЕРС 9. 7. 24,
príchodzia pečiatka MOCKBA 12. 7. 24 / 5 ЭКСПЕДИЦІЯ.

Besarábia

Začiatkom roka 1917 v Ruskej gubernii Besarábia, ako aj v ďalších regiónoch s prevažne neruským obyvateľstvom, ožilo národné hnutie. Po októbrovej revolúcii bol podľa vzoru ukrajinskej centrálnej rady vytvorený 21. novembra regionálny národný parlament Sfatul Tarii a 2. decembra bola vyhlásená Moldavská demokratická republika, ako súčasť Ruskej federatívnej republiky.

Mapa gubernie Besarábia z roku 1906.

Vlajka národného parlamentu.

Rumunské jednotky vstúpili do Besarábie ešte v decembri 1917, ich postup narazil na ozbrojený odpor boľševickej armády, no 13. januára 1918 bol obsadený Kišiňov a postupne celá oblasť. Pod tlakom rumunskej armády hlasoval Sfatul Tarii 27. marca 1918 za pripojenie Besarábie k Rumunsku a v novembri sa stala súčasťou Veľkého Rumunska s právami autonómie.

Poštový lístok s natlačenou známkou poslaný z Kišinova 22. apríla 1918 do Iasi,
2x podacia pečiatka OFIC. TEL. POSTAL MILITAR DIVIZIA I VANATORI 22. APR. 918,
fialová okrúhla pečiatka VANATORI (vojenská jednotka),
obdĺžniková cenzúrna pečiatka z Iasi, príchodzia pečiatka IASI 25. APR. 918.

Moldavská ASSR

Na území Podnesterska bola v rámci Ukrajinskej SSR vytvorená 12. októbra 1924 Moldavská autonómna sovietska socialistická republika (MASSR), ako odrazový mostík pre návrat Besarábie, pretože Sovietsky zväz neuznal jej pripojenie k Rumunsku. Za úradné jazyky boli vyhlásené moldavčina, ukrajinčina a ruština.

Vlajka a štátny znak Moldavskej ASSR.

Budova vlády Moldavskej ASSR.

Moldavská SSR

Otázka sovietskych hraníc v juhovýchodnej Európe zostala otvorená od vzniku ZSSR. Po podpísaní sovietsko- nemeckého paktu o neútočení eskaloval územný spor o Besarábiu. Na jar 1940 došlo na hraniciach k sérii incidentov a po celý čas sa obidve strany pripravovali na možný konflikt.

List člena národnej obrany oslobodený od poštovného,
poslaný v apríli 1940 z Tiraspolu do Chomutovo v Orlovskej oblasti,
fialová pečiatka HKO CCCP (Hapoдный Koмиccapиaт Oбopoны),
na zadnej strane pečiatky ХОМУТОВО 3. 4. 40
a ШАТИЛОВО ОРЛОВСКОЙ 4. 4. 40.

Sovietsky zväz predložil 26. júna 1940 Rumunsku ultimátum požadujúce návrat Besarábie, ako aj prevod Severnej Bukoviny do ZSSR. Rumunsko, keďže na základe paktu stratilo podporu Nemecka, bolo nútené ultimátum prijať. Červená armáda vstúpila 28. júna do Besarábie a rumunské jednotky začali ustupovať. Nová sovietska hranica pozdĺž rieky Prut bola 3. júla definitívne uzavretá.

Na zasadnutí Najvyššieho sovietu ZSSR bol 2. augusta prijatý zákon o vytvorení Moldavskej sovietskej socialistickej republiky. Novovzniknutá republika zahŕňala podstatnú časť Besarábie a 6 oblastí Moldavskej ASSR. Zvyšné oblasti v okolí Odesy sa stali súčasťou Ukrajinskej SSR.

Vlajka a štátny znak Moldavskej SSR.

Obálka s natlačenou známkou poslaná 14. februára 1941 z Tiraspolu do Bendery.

Rumunská Transnistria

Aby si nacistická Tretia ríša zabezpečila lojálneho spojenca vo vojne proti ZSSR a takisto zdroj zásob ropy pre východný front, bola ešte pred začatím vojenských akcií uzavretá dohoda medzi rumunským a nemeckým velením, že sa juhozápadná časť ukrajinských krajín zmení na rumunskú okupačnú zónu.

Dňa 22. júna 1941 zaútočili nemecké jednotky v operácii Barbarossa na Sovietsky zväz. V ten deň začali vojenské akcie Rumunska voči Moldavskej SSR. Napriek tomu, že situácia bola vo všeobecnosti v prospech ZSSR, začala pripravovať sovietska armáda 29. júna ústup. Toto ťažké rozhodnutie bolo spôsobené rýchlym postupom nemeckých vojsk na západe Sovietskeho zväzu. Ak by dosiahli severné pobrežie Čierneho mora, hrozilo obkľúčenie celého južného frontu.

Guvernorát Podnestersko (Guvernământul Transnistriei) je administratívno-územná jednotka tvorená rumunskými úradmi na okupovanej Moldavskej a Ukrajinskej SSR počas druhej svetovej vojny. Vláda Rumunska vydala 19. augusta 1941 dekrét, ktorým sa na území medzi Dnestrom a Bugom zriadila rumunská civilná správa, so sídlom v meste Tiraspol.

Mapa rumunskej Transnistrie.

Pre obsadené územie vydala rumunská správa 6. októbra 1941 tri výplatné známky s nápisom POSTA ROMANA / TRANSNISTRIA. Boli tlačené rastrovou hĺbkotlačou na papieri s priesvitkou a rámcovým zúbkovaním 13½:13¼.

Na prvé výročie obsadenia boli v decembri 1942 vydané tri príplatkové známky s nápisom POSTA ROMANA / TRANSNISTRIA / UN AN DE LA CUCERIRE, tlačené rastrovou hĺbkotlačou na papier s priesvitkou a riadkovým zúbkovaním 13½.

V roku 1943 bolo pripravované vydanie známok prvej emisie v hárčekovej úprave na podporu Červeného kríža, bez perforácie a bez lepu, s nominálnou hodnotou 300 lei. Neboli ale schválené vládou v Bukurešti a neskôr boli v roku 1946 rozpredané zberateľom.

V júli 1943 boli vydané štyri definitívne známky s nápisom POSTA ROMANA / TRANSNISTRIA. Boli tlačené rastrovou hĺbkotlačou na papier s priesvitkou a riadkovým zúbkovaním 13½. Od prvého vydania sa líšia priesvitkou a zúbkovaním.

List poslaný 6. marca 1942 z Tiraspolu do Calarasi v Rumunsku,
fialová okrúhla cenzorská pečiatka, dve ďalšie pečiatky CENZURAT,
na zadnej strane príchodzia pečiatka CALARASI 13. MAR. 942.

Poštový lístok s natlačenou známkou poslaný 8. júla 1942 z Tiraspolu do Bukurešti,
obdĺžniková cenzorská pečiatka CENZURAT,
príchodzia pečiatka BUCURESTI 11. IUL 42

Doporučený list poslaný expresne 10. apríla 1943 z Odesy do Mníchova,
na zadnej strane obdĺžniková cenzorská pečiatka CENZURAT,
transportná oválna pečiatka MUNCHEN 22. 4. 43,
príchodzia pečiatka MUNCHEN 24. 4. 43.

Poštový lístok s natlačenou známkou poslaný 27. septembra 1943 z Oceacov do Iacobesti v Rumunsku,
fialová obdĺžniková cenzorská pečiatka CENZURAT OCEACOV N.1,
príchodzia pečiatka IACOBESTI 4. OCT 943.

Doporučený list poslaný 12. januára 1944 z Odesy do Prahy,
na zadnej strane obdĺžniková cenzorská pečiatka CENZURAT,
ríšska cenzorská páska s červenou pečiatkou,
príchodzia pečiatka PRAHA 27. 1. 44.
Časť známok chýba, pravdepodobne odlepené počas transportu alebo cenzúrnej kontroly.

Doporučený list poslaný 26. februára 1944 z Odesy do Bernu vo Švajčiarsku,
na zadnej strane obdĺžniková cenzorská pečiatka CENZURAT,
transportná pečiatka BERN 1 BRIEFAUSGABE 9. III. 44,
príchodzia pečiatka BERN 16 BURGERNZIEL 9. III. 44.

Po stiahnutí Červenej armády obsadili 16. októbra 1941 rumunské jednotky Odesu a stala sa súčasťou Transnistrie. Na druhý deň 17. októbra sem bolo z Tiraspolu presunuté hlavné mesto.

Na počesť dobytia Odesy boli 4 rumunské známky a jeden hárček pretlačené nápisom ODESA / 16 Oct. 1941.

Moldavská SSR II

Po obrate v druhej svetovej vojne a porážke rumunskej a nemeckej armády, bolo po dobití Transnistrie celé jej územie znova pripojené k Sovietskemu zväzu a 26. augusta 1944 bola obnovená Moldavská SSR.

Celinová obálka s natlačenou známkou s vyobrazením Dramatického divadla v Tiraspole,
poslaná letecky 11. augusta 1974 z Tiraspolu do Czestochowa v Poľsku,
na zadnej strane tranzitná pečiatka WARSZAWA 22. 8. 74.

Podnesterská moldavská republika

V osemdesiatych rokoch bola sovietskym vedením v ZSSR vyhlásená Perestrojka, vnútroštátna politická situácia sa uvoľnila, čo viedlo k vzniku národnooslobodzovacích hnutí v jednotlivých zväzových republikách a postupne k rozpadu celého ZSSR.

Koncom osemdesiatych rokov sa v Moldavskej SSR zintenzívnilo národné hnutie, ktoré požadovalo demokratické zmeny a rozšírenie postavenia moldavského jazyka. V rámci tohto hnutia sa vytvoril nacionalistický Ľudový front Moldavska, ktorý žiadal oddelenie od ZSSR a zjednotenie s Rumunskom. Najvyššia rada Moldavskej SSR udelila 31. augusta 1989 moldavskému jazyku štatút jediného štátneho jazyka, 5. júna 1990 novelizovala ústavu, zmenila názov na Sovietska socialistická republika Moldavsko a 23. júna vyhlásila suverenitu.

Konflikt medzi vládou v Kišiňove a časťou obyvateľov Podnesterska (s Rusmi a Ukrajincami) sa začal v rokoch 1989-90 a týkal sa štátneho jazyka. Úrady v Kišiňove chceli zaviesť ako štátny jazyk rumunčinu s latinskou abecedou, to však bol problém pre menšiny z Podnesterska hovoriacich po rusky a ukrajinsky a používajúcich azbuku. V Tiraspole bolo 2. septembra 1990 na druhom mimoriadnom kongrese poslancov Podnesterska vyhlásené vytvorenie Podnesterskej moldavskej sovietskej socialistickej republiky (PMSSR).

Najvyššia rada ZSSR premenovala 23. mája 1991 SSR Moldavsko na Moldavskú republiku a 27. augusta vyhlásil jej parlament úplnú nezávislosť.

V súvislosti s udalosťami rozpadu ZSSR bola 5. novembra 1991 PMSSR premenovaná na Podnesterská moldavská republika. Od marca do augusta 1992 sa v regióne odohral ozbrojený konflikt a PMR sa úplne oddelila od Moldavska, ktoré jej odtrhnutie neuznalo. Otázka tohto územia zostala nevyriešená a od toho momentu prebieha pomalý dialóg o riešení konfliktu.

V júni 1992 poštové úrady v Tiraspole pretlačili hárky dvoch definitívnych známok Sovietskeho zväzu nápisom Тирасполь / 30-VI-92 s dvomi nominálnymi hodnotami 20 a 28 kopejok. Pretlače boli červenej a čiernej farby, horizontálne a vertikálne, takže vzniklo celkovo 8 variant.

Tieto provizóriá sa používali iba do 21. júla 1992, potom boli skonfiškované a zničené moldavskými úradmi v Kišiňove.

Obálka (celinová?) poslaná doporučene 30. júna 1992 z Bendery do Kijeva,
na zadnej strane príchodzia pečiatka КИЕВ 24 КИІВ 16.07.92

Celinová obálka poslaná doporučene 9. júla 1992 z Tiraspolu do Bendery,
na zadnej strane príchodzia pečiatka БЕНДЕРЫ 16 МОЛД. CCP 14.07.92.

Prezídium Najvyššej rady PMR rozhodlo 18. novembra 1993 o vydaní poštových známok a prvá sa dostala do obehu 31. decembra 1993, s nápisom ПOЧTA ПPИДHECTPOBCKAЯ MOЛДABCKAЯ PECПУБЛИKA, s nominálnou hodnotou 12 rubľov, tlačená v hárčekoch s tromi kupónmi na bledomodrom papieri bez lepu a zúbkovania.

Poštový lístok s natlačeným novoročným pozdravom
poslaný doporučene v prvý deň vydania známky (FDC) 31. decembra 1993 z Tiraspolu do Bendery.

Známky s rovnakým motívom a rovnakej hárčekovej úprave, ale v iných farbách a nomináloch, boli vydané 21. februára 1994.

Poštový lístok s natlačenou známkou poslaný 21. decembra 1994 z Tiraspolu do Dubossari.

Moldavský poštový lístok s natlačenou známkou poslaný 2. augusta 1995 miestne v Dubossari.

Od roku 1994 nesú známky nápis ПОЧТА ПМР, od roku 2005 s dodatkom latinkou PMR.
Nominálna hodnota je od októbra 1994 zobrazovaná v rubľoch alebo veľkými písmenami:

Keďže Podnestersko nie je členom Svetovej poštovej únie, jeho známky nie sú mimo krajiny akceptované a platia len pre vnútroštátnu prepravu. Pošta do Moldavska a medzinárodná preprava vyžaduje moldavské známky.

Celinová obálka s natlačenou známkou PMR poslaná 21. novembra 1995 z Tiraspolu do Nemecka.

List poslaný letecky 8. júna 2015 z Tiraspolu do Bangalore v Indii.

Doporučený list poslaný 16. januára 2017 z Dnestrovsku do Tiraspolu,
na zadnej strane príchodzia pečiatka Тирасполь 17.01.17.

Podvodné a ilegálne vydania

Podvodné emisie známok sú v regióne problémom už niekoľko rokov, súkromné osoby pretláčajú známky ZSSR alebo tlačia „známky“ pripomínajúce Podnesterské a predávajú ich nič netušiacim zberateľom.

Zvyčajne majú názov ПМР alebo PMR.

V roku 2006 sa v Podnestersku konalo referendum, podľa ktorého sa 97,2 % voličov vyslovilo za pripojenie k Rusku.

V marci 2014 požiadala Najvyššia rada PMR ruskú Štátnu dumu o vypracovanie zákona, ktorý by umožnil prijatie neuznanej republiky do Ruska.

Prezident Moldavska oznámil 7. februára 2020 pripravenosť Kišiňova poskytnúť širokú autonómiu s cieľom vyriešiť dlhotrvajúci konflikt. Obe územia sú podľa neho jeden štát a Podnestersko nemá bez Moldavska budúcnosť.

Situácia nie je do súčasnosti stále vyriešená.