Poštová známka z emisného radu Technické pamiatky s vyobrazením parnej lokomotívy 498.104 Albatros.
Deň vydania: 17. 04. 2015
Nominálna hodnota: 0,45 €
Rozmery známky: 44,1 x 26,5 mm
Forma tlačového listu: TL
Počet známok na tlačovom liste: 50
Počet známok v sérii: 2
Rytina známky: Mgr. art. Ľubomír Žálec
Tlačiareň: Poštovní tiskárna cenin, a.s., Praha, Česká republika
Technika tlače: Rotačná oceľotlač v kombinácii s hĺbkotlačou
Náklad: 1000000
Textový motív: 498.104 Albatros
Obrazový motív: Parná lokomotíva 498.104 Albatros.
Pôvodný výtvarný návrh(y)(1):
Tematický popis a súvislosti
Parný rušeň 498.104 si prevzali zástupcovia Československých štátnych dráh (ČSD) z výrobného závodu Škoda Plzeň 24. 12. 1954. Jedná sa v poradí o štvrtý rušeň z pätnásť kusovej série. Jednotkové Albatrosy, ako ich často prezývali, patria medzi najťažšie, najväčšie a najrýchlejšie parné rušne vyrobené pre ČSD. Predstavujú vrchol Československej konštrukčnej školy parných rušňov.
Vďaka farebnému vyhotoveniu podľa návrhu akademického maliara Viléma Kreibicha sa Albatrosy so slivkovomodrým náterom rušňa a tendra bez liniek, červenými kolesami, červenohnedým pojazdom a dominantnou bielou strechou kabíny stali nekorunovanými kráľmi na železnici.
V prevádzke prekonali jednotkové Albatrosy všetky očakávania – bez problémov ťahali až tisíc ton ťažké vlaky takmer stokilometrovou rýchlosťou a spoľahlivo slúžili v rýchlikovej doprave aj na trati Praha – Žilina – Košice.
V šesťdesiatych rokoch museli Albatrosy ustúpiť postupujúcej elektrifikácii. Tak sa stalo, že sa v roku 1960 v Bratislave sústredilo všetkých pätnásť Albatrosov. Slávna éra Albatrosov v Bratislave trvala až do roku 1970. V roku 1982 bol Albatros 498.104 odtiahnutý do depa Bratislava východ a v roku 1985 bol získaný pre muzeálne účely. V roku 1990 bol zverený do starostlivosti zakladajúcich členov terajšieho ALBATROS klubu, ktorí ho po 42 mesiacoch driny dňa 15.3.1994 slávnostne zakúrili. V súčasnosti je bratislavský rušeň 498.104 Albatros jediný prevádzkyschopný rušeň svojho typu na svete.
Mgr. František Šiller
