Poštová známka z edičného radu Umenie s vyobrazením obrazu Martina Martinčeka "Po dojení" z roku 1964, ktorý je majetkom Slovenskej národnej galérie.
Deň vydania: 29. 11. 2013
Nominálna hodnota: 1,20 €
Rozmery známky: 44,4 x 54,4 mm
Forma tlačového listu: UTL
Počet známok na tlačovom liste: 4
Počet známok v sérii: 2
Tlačiareň: Poštovní tiskárna cenin, a.s., Praha, Česká republika
Technika tlače: Ocelotlač z plochej platne v kombinácii s ofsetom
Náklad: 80000
Textový motív: MARTIN MARTINCEK (1913 – 2004) / PO DOJENI, 1964 / SLOVENSKA NARODNA GALERIA
Obrazový motív: Obraz Martina Martinčeka "Po dojení".
Upravený tlačový list:
Pôvodný výtvarný návrh(y)(1):
Autor výtvarného návrhu známky: akad. mal. Rudolf Cigánik
Rytec známky: akad. mal. Rudolf Cigánik
Tematický popis a súvislosti
Martin Martinček patrí medzi najvýznamnejšie postavy slovenskej fotografie 20. storočia. Bol jediným slovenským fotografom, ktorý vytvoril diela prvoradého významu v oblasti výtvarnej aj dokumentárnej fotografie.
Narodil sa 30. januára 1913 v Liptovskom Petre. Vyštudoval práva na Univerzite Komenského v Bratislave (1937), pôsobil ako advokát a neskôr ako sudca. Počas oslobodzovania Československa v roku 1945 pomáhal vytvárať nové orgány štátnej správy, po vojne pôsobil na Povereníctve financií a potom ako prezidiálny šéf Predsedníctva Slovenskej národnej rady. Po februári 1948 čelil nespravodlivým obvineniam, krátko bol uväznený a v roke 1951 spolu s manželkou maliarkou Ester Fridrichovou - Martinčekovou bol nútene vysťahovaný z Bratislavy. Usadil sa v rodnom Liptove, spočiatku pracoval ako robotník a až v 2. polovici 50. rokov sa dostal k intenzívnejšiemu fotografovaniu. Veľmi rýchlo však dosiahol uznanie a už od roku 1961 pôsobil ako fotograf v slobodnom povolaní.
Od začiatku 60. rokov v početných fotografických cykloch a neskôr aj v publikáciách uskutočňoval svoj základný zámer – chcel vytvoriť „výtvarný slovník liptovskej krajiny“. Fotografoval v pomerne obmedzenom okruhu, nevzdialil sa z Liptova, ale postupne stvárnil krajinu a jej obyvateľov univerzálnym spôsobom, na rôznych vizuálnych úrovniach. Vo svojich fotografiách oduševňoval neživú prírodu – v detailoch spíleného dreva, tečúcej vody, v blate aj v ľade nachádzal magické, antropomorfné obrazy. V početných záberoch, pripomínajúcich sochárske reliéfy, zachytil aj podobu liptovskej krajiny, poznačenej ľudskou prácou, typické, vtedy ešte väčšinou drevené obydlia, pracovné nástroje a predovšetkým ľudí, ktorí nijako nepripomínali vtedajších „budovateľov socializmu“, ba práve naopak, stelesňovali skôr základné ľudské aj duchovné, či kresťanské hodnoty, ktoré sa vtedy ocitli v ohrození. Vďaka tomu vznikla „zvláštna symbióza krajiny a ľudí, vzácna rudimentárna jednota štýlu, osobitný mýtus, na ktorý rezonujeme“ (Milan Rúfus).
M. Martinček bol držiteľom viacerých cien a vyznamenaní, o. i. bol prvým slovenským fotografom, ktorý získal štátne profesijné ocenenie – titul zaslúžilého umelca. Zomrel 1. mája 2004 v Liptovskom Mikuláši.
Aurel Hrabušický
