Príležitostná poštová známka z emisného radu Krásy našej vlasti vydaná pri príležitosti 140. výročia sprístupnenia Dobšinskej ľadovej jaskyne a 130. výročia jej prvej elektrifikácie.
Deň vydania: 15. 04. 2011
Nominálna hodnota: 1,10 €
Rozmery známky: 30,5 x 44,4 mm
Forma tlačového listu: UTL
Počet známok na tlačovom liste: 6
Počet známok v sérii: 1
Tlačiareň: Poštovní tiskárna cenin, a.s., Praha, Česká republika
Technika tlače: Ocelotlač z plochej platne v kombinácii s ofsetom
Náklad: 90000
Kód WMS: SK007.11 (pozri: Systém číslovania WNS (WADP Numbering System))
Textový motív: DOBŠINSKÁ ĽADOVÁ JASKYŇA
Obrazový motív: Dobšinská ľadová jaskyňa; na FDC je znázornený jeden z mnohých stalagnátov vyskytujúcich sa v Dobšinskej ľadovej jaskyni.
Hárčeková úprava:
Pôvodný výtvarný návrh(y)(1):
Autor výtvarného návrhu známky: Martin Činovský
Rytec známky: Martin Činovský
Tematický popis a súvislosti
Dobšinská ľadová jaskyňa sa nachádza v Slovenskom raji v spišsko-gemerskom krase, v katastri mesta Dobšiná. Vchod do jaskyne leží v nadmorskej výške 969 m, v severozápadnom svahu masívu Duča v blízkosti osady Dobšinská Ľadová Jaskyňa. Objavil ju 15. júna 1870 Eugen Ruffiny v doprovode Gustáva Langa a Andreja Megu. Jaskyňu vytvorila rieka Hnilec pozdĺž tektonických porúch a medzivrstvových plôch vo svetlých druhohorných stredno-triasových vápencoch, ako súčasť väčšieho komplexu, tzv. Stratenskej jaskyne. Dobšinská jaskyňa vznikla asi pred 400-tisíc rokmi, keď sa mohutným rútením oddelila od toho systému. Vytvoril sa tak depresný tvar podzemných priestorov so stagnáciou studeného vzduchu, umožňujúci prirodzené zaľadnenie. Charakteristická je mohutným zaľadnením s výskytom podlahového ľadu, ľadopádov, ľadových stalagmitov a stĺpov. Množstvo ľadu dosahuje 110 100 m3. Dĺžka jaskyne dosahuje 1388 metrov, z toho je 495 metrov sprístupnených verejnosti.
Ústredným priestorom jaskyne je Veľká sieň. Na dĺžku dosahuje 72 metrov, šírku 36 – 42 metrov a výšku 9 – 11 metrov. Charakteristická je mohutným výskytom podlahového ľadu s hrúbkou takmer 27 metrov. Dominantou Veľkej siene a zároveň symbolom jaskyne je dutý ľadový stalagnát Studňa. V rokoch 1891 až 1946 sa využívala na príležitostné korčuľovanie. Jaskyňa predstavuje významné zimovisko viacerých druhov netopierov. Najpočetnejšie sa vyskytujú netopier fúzatý (Myotis mystacinus) a netopier Brandtov (Myotis brandtii).
Sprístupnená je od roku 1871. Prvýkrát bola pokusne elektricky osvetlená 10. júla 1881, potom až do roku 1887 príležitostne a od roku 1887 je osvetlená stabilne. Dobšinská ľadová jaskyňa patrí medzi najväčšie a najvýznamnejšie ľadové jaskyne na svete, v roku 2000 sa stala súčasťou svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Ing. Ľubomír Očkaik, ŠOP SR Správa slovenských jaskýň
