Poštová známka z emisného radu Osobnosti pripomínajúca 300. výročie narodenia kňaza, astronóma, matematika a fyzika slovenského pôvodu Maximiliána Hella (1720 – 1792).
Deň vydania: 13. 05. 2020
Nominálna hodnota: T2 50g
Rozmery známky: 26,5 x 33,9 mm + k 26,5 x 33,9 mm
Forma tlačového listu: TL
Počet známok na tlačovom liste: 25
Výtvarný návrh známky: akad. mal. Vladislav Rostoka
Tlačiareň: Tiskárna Hradištko, s.r.o., Česká republika
Technika tlače: Ofset
Náklad: 500000
Obrazový motív: Portrét M. Hella prevzatý z medirytiny Jánosa Blaschka (1770 – 1822) na pozadí mapy mesiaca publikovanej v roku 1764 v Hvezdárskej ročenke M. Hella. Kupón je venovaný Hellovým pozorovaniam prechodu Venuše pred slnečným diskom (De Transitu Veneris ante discum Solis, 1770) a výpočtu vzdialenosti Zeme od Slnka (De parallaxi Solis, 1773). Motívom prítlače FDC je prierez ďalekohľadom z kvadrantu pri pozorovaní Venuše v nórskom Vardö v roku 1768 a motívom pečiatky je dobový kvadrant slúžiaci na astronomické pozorovania .
Známka s kupónom:
Pôvodný výtvarný návrh(y)(1):
Tematický popis a súvislosti
Maximilián Hell bol významný astronóm 18. storočia. Narodil sa 15. mája 1720 v Štiavnických Baniach. Základné vzdelanie získal v rodisku, stredoškolské na Gymnáziu v Banskej Bystrici. Po skončení gymnázia požiadal o prijatie do jezuitského rádu. V roku 1740 zložil rehoľné sľuby a odišiel študovať do Viedne históriu, teológiu a filozofiu. Po vysvätení za kňaza v roku 1750 odišiel do Banskej Bystrice, kde učil na jezuitskom gymnáziu. V roku 1752 ukončil štúdium na univerzite vo Viedni. Má zásluhu na budovaní hvezdární v Trnave, Kluži, Budíne a v Jágri. V roku 1755 bol vymenovaný do funkcie riaditeľa Ríšskeho observatória vo Viedni, ktorú zastával do smrti. Najväčšou udalosťou v jeho živote bola expedícia za severný polárny kruh na ostrov Vardö, kde pozoroval prechod Venuše popred slnečný disk. Expedícia dosiahla vynikajúce výsledky. M. Hell vypočítal paralaxu Slnka a určil vzdialenosť Slnka od Zeme. Priekopnícke sú jeho výskumy v oblasti polárnej žiary a magnetického poľa. Podal obraz o prírodných pomeroch Nórska, Fínska a oblastí Severného mora – o geologickej skladbe, flóre a faune, o príčinách svetielkovania mora a o morskom odlive. Významné sú jeho astronomické ročenky, ktoré začal vydávať v roku 1757. M. Hell bol členom mnohých učených spoločností v Paríži, Štokholme, Bologni, Kodani, Göttingene, Trondheime a v Londýne. Spolupracoval s anglickou Royal Society a v roku 1790 mu bol udelený Rád anglickej vlády za vedecké práce. UNESCO zaradilo 250. výročie jeho narodenia do kalendára výročí významných osobností. Nesie po ňom názov jeden z kráterov na Mesiaci, planétka 3727-Maxhell, Hvezdáreň a planetárium Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom a ZŠ M. Hella v Štiavnických Baniach. Zomrel 14. apríla 1792, pochovaný je v Maria Enzersdorfe pri Viedni.
Mária Beneová, Občianske združenie MAXIMILIÁN HELL
