Príležitostná poštová pečiatka používaná pri príležitosti slávnostného uvedenia poštovej známky Veľká noc 2017: Vajnorská ľudová maľba vo Vajnoroch.
Deň používania: 09. 04. 2017
Pošta: BRATISLAVA 36
Farba: čierna
Textový motív: UVEDENIE POŠTOVEJ ZNÁMKY VEĽKÁ NOC 2017 / VAJNORSKÁ ĽUDOVÁ MAĽBA
Obrazový motív: Erb obce Vajnory, pohľad na kostol vo Vajnoroch.
Tematický popis a súvislosti
Veľkonočná emisia možno prekvapí netypickými motívmi a tematickým zameraním na ľudovú ornamentálnu maľbu. Zobrazené ornamentálne motívy vychádzajú z pôvodnej maľby ohnísk, ktorá patrí medzi najvýznamnejšie prejavy ľudovej maľby minulých storočí. Tvorba je obdivuhodná i tým, že pochádza výhradne od žien, gazdiniek, t.j. ide o nástennú maľbu neškolených ľudových umelkýň.
V malokarpatskej oblasti sa táto pôvodne ochranná nástenná maľba interiéru kuchyne zachovala aj po zániku otvorenej kuchyne a samotného ohniska. V priebehu 19. storočia sa rozvinula do podoby bohatej ornamentálnej reprezentatívnej výzdoby interiéru domu. Vo Vajnoroch (dnes mestská časť Bratislavy) boli steny vstupnej siene zvyčajne vyzdobené charakteristickými poloblúkovitými kompozíciami pestrej farebnosti s motívmi kvetov, rastlín a vtáčikov. Zo samotných nástenných malieb sa v originálnej podobe na stene do súčasnosti zachovalo pomerne málo pamiatok, v pôvodných interiéroch sa prakticky nevyskytujú.
Najucelenejšiu podobu charakteristickej vajnorskej ornamentiky nachádzame, tak trochu prekvapujúco a pre ľudovú maľbu netypicky, vo vajnorskom Kostole Sedembolestnej Panny Márie. V emisii sú reprodukované maľby z presbytéria.
Na známke dominuje motív pelikána, ktorý predstavuje veľmi dôležitý vtáčí symbol. V kresťanskej stredovekej i renesančnej symbolike ide o symbol sebaobetovania Ježiša Krista, obetavej rodičovskej lásky, lásky k blížnym, ako aj symbol miernosti v stravovaní. Motív pelikána sa ako symbol obety v kresťanstve rozšíril prostredníctvom renesančných vzorníkov, literatúry a cirkevných piesní. Podobne sú v duchu kresťanskej symboliky prezentované i motívy hrozna, obilné klásky či holúbky ako symboly obety, lásky a cností.
Maľby vytvorila v roku 1968 skupina vajnorských žien, ornamenty v duchu tradičnej maľby predkreslila ľudová umelkyňa Hedviga Krištofičová (1909 – 1999) a vymaľovala ich spoločne s Máriou Feketovou, Teréziou Zemanovou, Máriou Škvorcovou, Hedvigou Vrbovou a ďalšími rovesníčkami, neškolenými výtvarníčkami, ozajstnými ľudovými umelkyňami, nositeľkami ľudovej tradície maľby.
