Príležitostná poštová známka z emisného radu Ochrana prírody venovaná Národnej prírodnej rezervácii Šúr pri Svätom Jure a zástupcovi jej fauny krušiny jelšovej (Frangula alnus).
Deň vydania: 07. 10. 2016
Nominálna hodnota: 0,60 €
Rozmery známky: 27,2 x 44,4 mm
Forma tlačového listu: HA
Počet známok na tlačovom liste: 1
Počet známok v sérii: 3
Výtvarný návrh známky: akad. mal. Rudolf Cigánik
Výtvarný návrh hárčeka: akad. mal. Rudolf Cigánik
Rytina známky: akad. mal. Rudolf Cigánik
Rytina hárčeka: akad. mal. Rudolf Cigánik
Tlačiareň: Poštovní tiskárna cenin, a.s., Praha, Česká republika
Technika tlače: Ocelotlač z plochej platne v kombinácii s ofsetom
Náklad: 60000
Hárčeková úprava:
Pôvodný výtvarný návrh(y)(1):
Tematický popis a súvislosti
Krušina jelšová je typickým krom vyskytujúcim sa v slatinnom jelšovom lese NPR Šúr. Krovinné poschodie tu býva doplnené o vŕbu popolavú, kalinu obyčajnú, brest väzový alebo čremchu strapcovitú. Krušina dosahuje najbujnejší rast na vlhkých a dobre presvetlených miestach, opačne je tomu v miestach s väčšími jelšami a hustým zápojom korún. Dorastá do výšky 5 m, zriedkavo až 9 m, preto býva niekedy chybne označovaná ako strom. Kôra je čiernohnedá s bielo bodkovanou a hladkou kôrou. Tento vzhľad kôry spôsobujú početné belavé, šošovkovité dýchacie otvory, tzv. lenticely. Z kôry krušiny jelšovej sa získava červené farbivo ramnatoxín, okrem toho obsahuje glykozidovo viazané aj voľné antrachinóny. Kôra slúži na liečebné účely a po úprave pôsobí ako preháňadlo, tiež má antihelmintické, antimikrobiálne a antioxidatívne účinky. Listy na ľahko sa lámucich konároch rastú striedavo. Sú elipsovité, celistvo-okrajové, na báze zúžené do stopky, k vrcholu sa rozširujúce, na hrote krátko končisté s chĺpkami len na žilnatine. Kvety sú drobné, zelené s ružovými škvrnami rastúce v súkvetiach v pazuchách listov. Plod je kôstkovica, v zrelom stave fialovo-čierna, nezrelé sú zelené až červené. Konzumáciou plodov vtákmi ako sojky, škorce, drozdy, červienky dochádza k pomerne účinnej distribúcii do okolia. Zaujímavý je spôsob distribúcie prostredníctvom tečúcich vôd, nakoľko plody dokážu plávať na hladine 7-19 dní. Táto metóda je významná najmä v oblastiach s výskytom jesenných až zimných povodní. Kým Európa, Ázia a Severná Afrika sú miesta pôvodného výskytu krušiny jelšovej, v Severnej Amerike patrí medzi introdukované, invázne druhy ohrozujúce pôvodné mokrade a močiare.
Igor Kokavec
