Malá škola filokartie (19b): Organizované zberateľstvo pohľadníc

Malá škola filokartie (19b): Organizované zberateľstvo pohľadníc

19. (2. časť) pokračovanie seriálu článkov o zbieraní pohľadníc s názvom Malá škola filokartie od Alexandra Urminského - Organizované zberateľstvo pohľadníc.

V celom kultúrnom svete vrátane z nášho pohľadu v exotických krajinách (Stredná a Južná Amerika, Blízky Východ či krajiny juhovýchodnej Ázie) postupne vznikali spolky, spoločnosti či kluby zberateľov pohľadníc. Ich etablovanie sa takmer kryje s rozvojom masového používania pohľadníc, v čom má Európa prím, lebo tu začala zlatá éra pohľadníc na prelome 19. a 20. storočia. Literatúra uvádza Nemecko ako prvú krajinu, kde už v roku 1894 vznikol klub zberateľov pohľadníc v Hamburgu. Postupne sa zberatelia organizovali skoro v celej Európe. V rakúskej časti monarchie boli prví Česi a doposiaľ sa české zberateľstvo pohľadníc radí do Európskej špičky. Na českom území sú známe prvé kluby a spolky od roku 1898, a každoročne organizované výstavy pohľadníc mobilizovali zakladanie ďalších pobočiek a vydávanie zberateľských periodík. V Uhorsku bola situácia iná. Jednak preto že v poštovníctve sa na celom území presadzovala maďarčina, a tiež preto, že každý národnostne alebo teritoriálne vymedzený spolok mal iba minimálne šance na zaregistrovanie. Na území Maďarska pôsobil spolok zberateľov pohľadníc na prelome storočí a vydával časopis Látokepes Levelezó-Lapok. Neskôr sa predpokladá že bolo spolkov viac (možno viac zistiť v Zemplínskom múzeu v Serenči, ktoré je špecializované na pohľadnice). Možno predpokladať že niektorí zberatelia zo slovenského územia boli organizovaní, či komunikovali s týmito spolkami. Mohlo ísť predovšetkým o šľachtu, prípadne bohatších mešťanov z Bratislavy, Košíc či iných miest v regióne.

Obr. 1. Klub zberateľov autogramov.

Obr. 2. 100 rokov zberateľstva pohľadníc v ČR.

Obr. 3. Pohľadnica ako pozvánka.

Ani po vzniku Česko - Slovenska nie je známy klub zberateľov pohľadníc na Slovensku, vlastne až do zániku federácie. V povojnovom období, po roku 1960 nastal všeobecný rozvoj zberateľstva vo Východnej Európe, ktorý vyvrcholil Svetovou výstavou pohľadníc v roku 1970 v Brne. Do toho obdobia patrí aj vznik KSK Praha a Orbis Pictus Brno, kde boli (a ešte aj sú) organizovaní aj viacerí zberatelia pohľadníc zo Slovenska. Napriek neexistencii zaregistrovanej spoločnosti zberateľov pohľadníc, postupne sa etablovali na Slovensku pod rôznym zastrešením viaceré kluby či spolky. Treba povedať, že mnohé z nich (Košice, Nitra, Trenčín, Bratislava, Trnava, Topoľčany či Piešťany – nech mi prepáčia tí, ktorých som z nevedomosti nemenoval) sú veľmi aktívne po stránke publikačnej, vydavateľskej či vystavovateľskej. A ešte treba povedať, že aj za toho „neorganizovaného stavu“ zberateľstvo pohľadníc na Slovensku dosiahlo mnohé úspechy a pozitívne je vnímané občianskou spoločnosťou, ale aj regionálnymi a kultúrnymi inštitúciami.

Obr. 4. Pohľadnica ako pozvánka.

Pri pohľade do minulosti zbierania pohľadníc na Slovensku treba spomenúť predovšetkým Pavla Socháňa a Maticu Slovenskú. Tá zostala „verná“ pohľadniciam od počiatku až doposiaľ, i keď boli zbierky delimitované SNK. Začiatkom 20. storočia bola súčasťou knižnice Apponyiovcov (Oponice) zbierka 60000 kusov pohľadníc. Z literatúry vieme, že väčšie zbierky pohľadníc boli v Kaštieľoch Beladice a Mojmírovce a na hrade v Starej Ľubovni. Zbierku 25000 pohľadníc vybudoval dr. Otmar Gergelyi z Nitry a je tiež v zbierkovom fonde MS.

Zbieranie, pokiaľ nie je myslené iba ako investičná činnosť, poskytuje široké možnosti využitia zbierky. Stačí sledovať edičnú činnosť vydavateľstiev kníh a časopisov na celoslovenskej alebo regionálnej úrovni. Popri špecializovaných publikáciách (mestá na pohľadniciach, kalendáre a i.) skoro žiadna monografia obce, mesta, fabriky, školy či nemocnice (a veľa iných) sa nezaobíde bez pohľadníc, lebo ich výpovedná hodnota je jedinečná a často ničím nenahraditeľná. Dá sa nimi dokumentovať skoro všetko čo sa vybudovalo, udialo či zorganizovalo. Každý zo zberateľov pohľadníc vie o tom svoje. Kto sa pohľadniciam chce podrobnejšie venovať, plnohodnotne využívať ich obsah a odkaz, potrebuje komunikovať a poznávať všetko, čo súčasné zberateľstvo potrebuje alebo ponúka. Jednotlivec často dokáže veľa, ale život prináša poznanie, že viac ľudí dokáže viac. Napríklad kolektívne výstavy. Aj slogan o terajšej globalizujúcej sa spoločnosti hovorí, že komunikácia je prioritou a štúdium komunikačných systémov nevyhnutnosťou. Zamyslime sa spolu: Je, alebo nie je potrebné zberateľstvo pohľadníc organizovať? Samozrejme na princípe dobrovoľnosti. (Neťaháme pri kontaktoch so zberateľmi v zahraničí, aukčnými firmami, či „stolkármi“ na zahraničných burzách za kratší koniec? Nemanipulujú s nami?)

Viac informácií o zbieraní pohľadníc nájdete v odbornej sekcii Pohľadnice.

Kontakt na autora článku: Alexander Urminský

Poslať komentár