Zaujímavosti výplatných známok Kultúrne dedičstvo Slovenska (X.)
 |
|
Desiata časť špecializovaného článku Zaujímavosti výplatných známok Kultúrne dedičstvo Slovenska. |
Známka „Synagóga v Leviciach“
2. januára 2014 bola vydaná ďalšia známka tejto emisie, hodnota 65 c „Synagóga v Leviciach”. Rovnako ako ostatné výplatné známky, aj táto bola vytlačená kombinácou rotačnej oceľotlače s viacfarebnou hĺbkotlačou v Poštovej tlačiarni cenín Praha na stroji Wifag. Základná tlač prebehla v novembri 2013 (známe sú dátumy tlače 22. a 26. novembra) s použitím perforačnej zostavy s malým priemerom perforačných otvorov.
Valec pre svetlomodrú hĺbkotlačovú farbu bol zhotovený v externej firme strojovým rytím. Iridescentná biela podtlač bola tlačená z nového valca s väčšími rozmermi podtlače. Na známkach neboli zistené žiadne výraznejšie doskové chyby.
Farba, vytvárajúca obraz známky na všetkých doterajších známkach emisie „Kultúrne dedičstvo Slovenska” siaha len po perforáciu. V prípade novej známky „Synagóga v Leviciach” kresliaca svetlomodrá farba, podobne ako nová podtlač, presahuje do okrajov PL za perforáciu, čím sa zabráni vzniku známok s bielym okrajom pri posunoch zúbkovania. Na porovnanie vyobrazujeme rohové známky z pravej časti PL novej známky a hodnoty 50 c „Spišská Kapitula” s obidvomi variantmi podtlače.
Posun zúbkovania
Výraznejšie posuny zúbkovania existujú aj na známke 80 c „Prievidza“. V tomto prípade je zúbkovanie posunuté smerom nahor, všetky známky v PL majú zle centrovaný obraz (dobre viditeľný na polohe nápisu „SLOVENSKO“) a známky v hornom rade majú horný okraj biely.
Oprava číslovania dotlačí
V prehľade o dotlačiach emisie „Kultúrne dedičstvo Slovenska“ Zaujímavosti výplatných známok „Kultúrne dedičstvo Slovenska” - prehľad dotlačí boli urobené u známok 5 c „Šivetice“, 10 c „Pominovce“ a 1 € c „Bíňa“ úpravy číslovania dotlačí. Na tieto nedostatky nás upozornil p. Andrej Moško z Michaloviec.
Dátum tlače a poradové číslo listu odtláčané na okraji priehradkových listov poskytuje veľmi dobrú informáciu o konkrétnej tlači resp. dotlači. V minulosti zbieranie dátumov tlače veľmi napomohlo pri identifikácii zmien tlačových foriem, výskyte retuší doskových chýb, odchýlok luminiscencie papiera (papier bez prísad, s opticky zjasňujúcou prísadou, s luminiscenčnou prísadou Cartax PTT, Cartax DP, atď.), odchýlok farieb, odchýlok lepu a pod. Vznikla skupina zberateľov, ktorá sa snaží zachytiť a vyhodnotiť všetky dátumy tlače. Vzhľadom k tomu, že na stroji Wifag tlačí Poštovní tiskárna cenin, a. s. Praha čoraz menej slovenských a českých známok, by to v súčasnosti už nemal byť neprekonateľný problém.
Výsledkom je počítačová evidencia dátumov tlače, ktorej minulosť je veľmi pestrá (obsahuje poštové známky viacerých štátov, poštové lístky, kolky a rôzne nálepky). V súčasnosti – po ukončení tlače českých kolkov v PTC – pribúdajú už len poštové známky Slovenska a Českej republiky. Samotná PTC vychádza v ústrety zberateľom a na svojej internetovej stránke http://ptcpraha.cz/spolecnost/informace-pro-filatelisty.html zverejňuje prehľad tlačených českých známok, ktorý však už len preto, že neobsahuje slovenské známky môžeme považovať iba za orientačný.
To znamená, že až po určitom časovom odstupe (po vyskladnení českých a slovenských emisií na poštové úrady a ich zozbieraní) je v tejto evidencii možné vypočítať poradové čísla dotlačí. Bohužiaľ nie so 100%-nou istotou, pretože v ojedinelých prípadoch dochádza k mylnému nastaveniu dátumu tlače (vtedy je možné zorientovať sa podľa poradového čísla, ktoré je zaplombované a obsluha stroja ním nemanipuluje a do úvahy treba zobrať aj kalendár pracovných a voľných dní v Českej republike). Tiež sa môže stať, že sa objaví ďalší, neočakávaný dátum tlače (napr. zo schvaľovania nátlačkov, ktoré sú archivované medzi materiálmi známkovej tvorby v poštovom múzeu v Banskej Bystrici alebo v Prahe). Niektoré dotlače môžu byť prekvapujúco časovo rozsiahle, čo v letných mesiacoch môže mať prozaický dôvod – celozávodnú dovolenku. Kde sú tie časy, keď dotlače výplatných známok trvali nepretržite niekoľko týždňov ba dokonca niekoľko mesiacov...
Súvisiace články (12):
Autor: Ing. Miroslav Gerec
Publikované: 11. 05. 2014 20:34
Poslať komentár
|
