Poštová známka:
Osobnosti: Pavol Horov (1914 – 1975)

Poštová známka z emisného radu Osobnosti pripomínajúca 100. výročie narodenia významného slovenského básnika a prekladateľa Pavla Horova.

Pôvodný výtvarný návrh(y):

Tematický popis a súvislosti:

Básnik Pavol Horov (vl. menom Pavol Horovčák, pseudonymy Ján Onda, Pavol Horov, Peha, Péhá, PeKa, P. U. Horov, Urban Čák, Urban Horov a i.) svojou tvorbou nadviazal na tradíciu modernej slovenskej poézie, reprezentovanej Ivanom Kraskom a Lacom Novomeským. Vo svojich básňach zužitkoval podnety symbolizmu, poetizmu a surrealizmu, smerujúc k vytvoreniu vlastného individuálneho štýlu a poetiky. Býva označovaný za básnika domova, nakoľko ústredným motívom jeho poézie je domov, konkrétne priestor Zemplína a východoslovenských rovín.

Toto bytostné prepojenie s krajinou detstva sa v jeho poézii sprítomňuje aj cez básnický jazyk, v použití východoslovenských (zemplínskych) nárečových a krajových slov: ústredným slovom je „valal“, ako označenie intímneho vnútorného priestoru domova. Druhým kľúčovým motívom a zároveň základnou etickou konštantou je matka.

V básnickej tvorbe Pavla Horova možno vyčleniť tri obdobia. To prvé je časovo situované do štyridsiatych rokov 20. storočia, keď zbierkami Zradné vody spodné (1940), Nioba matka naša (1942) a Defilé (1947, s lyricko-epickým cyklom Panta rei) reagoval na hrôzy vojny a ľudské utrpenie. Druhé obdobie tvoria jeho tzv. „slnečné“ básnické zbierky: Moje poludnie (1952), Slnce nad nami (1954) a Vysoké letné nebe (1960). Po zbierke Balada o sne (1960) nasledovali posledné knihy, s motívmi dojmov z cesty do Talianska a prvkami sebareflexie, Koráby z Janova (1966) a Ponorná rieka (1972), ktoré už mali bilančnú povahu.

Pavol Horov sa označuje za výrazného novátora básnického jazyka. Okrem využívania východoslovenských dialektologizmov je preňho príznačné používanie protikladu abstraktného a konkrétneho, domáceho a prevzatého slova. Antické a biblické výrazy mu slúžili na zdôraznenie symbolickej a mýtickej roviny jeho básnickej výpovede, ktorá mala výrazne humanistický ráz.

Autor (zdroj) popisu: Mgr. Dana Hučková, CSc.