Ochrana prírody: Vihorlatské vrchy – Hadiar krátkoprstý (Circaetus gallicus)

Príležitostná poštová známka z emisného radu Ochrana prírody venovaná pohoriu Vihorlatské vrchy a zástupcovi ich fauny – hadiarovi krátkoprstému (Circaetus gallicus).

07. 06. 2024

Kompletná informácia

Poštová známka:
Bratislavský hrad

Deň vydania: 27. 06. 2007

Koniec platnosti: 31. 12. 2009

Nominálna hodnota: 37 Sk

Rozmery známky: 45 x 55 mm

Forma tlačového listu: HA

Počet známok na tlačovom liste: 1

Počet známok v sérii: 1

Tlačiareň: Poštovní tiskárna cenin, a.s., Praha, Česká republika

Technika tlače: Ocelotlač z plochej platne v kombinácii s ofsetom

Náklad: 60000

Kód WMS: SK014.07 (pozri: Systém číslovania známok WNS)

Poštová známka vydaná pri príležitosti 1100. výročia prvej písomnej zmienky o Bratislave.

Textový motív: Bratislavský hrad, / 1100. výročie prvej písomnej / zmienky o Bratislave

Obrazový motív: Vyobrazenie Bratislavského hradu z Viedenskej obrázkovej kroniky zo 14. storočia. Obrancovia hradu navrtávajú lode cisára Henricha III. r. 1052. Motív na FDC predstavuje pohľad na stredovekú Bratislavu s mestským znakom v popredí (drevorez z r. 1562).

Výtvarný návrh známky: Prof. akad. mal. Dušan Kállay

Výtvarný návrh hárčeka: Prof. akad. mal. Dušan Kállay

Hárčeková úprava:

Autor výtvarného návrhu známky: prof.akad. mal. Dušan Kállay
Rytec známky: František Horniak

Súvisiace články:

Opäť slovenská známka najkrajšia na svete!

Tematický popis a súvislosti:

Najstarší názov hlavného mesta Slovenskej republiky sme dlho nepoznali. Tradoval sa názov z nemeckého jazykového prostredia Presburg, ktorý sa slovakizoval v podobe Prešporok. V maďarskom jazykovom prostredí sa používal názov Pozsony (Požoň). Slovenský vedec P. J. Šafárik r. 1837 ako prvý upozornil, že v zdanlivo nemeckom názve je ukryté slovanské osobné meno Brecislav. Štúrovci preto nazývali mesto Bretislav - Bratislava. V novonájdených Salzburských letopisoch je najstarší názov k r. 907 zapísaný presne: Bellum pessimum fuit ad Brezalauspurc (Neúspešná bitka bola pri Brezalauspurc). V názve mesta je meno veľkomoravského kniežaťa, ktoré vládlo na dnešnom Bratislavskom hrade. Jeho základy z 9. stor. už archeológovia odokryli. Slovom burg (burgus) od čias panstva Rimanov označovali pevnostný objekt na hranici Limes Romanus. Ide teda o burgus Braslavov. Po ňom neskôr nastúpilo knieža Poznan – a z toho je maďarizovaná forma názvu. Naše hlavné mesto nieslo svoj slovenský, resp. slovensko-latinský názov už od 9. storočia.

Autor (zdroj) popisu: Prof. Matúš Kučera

Poslať komentár