Ochrana prírody: Vihorlatské vrchy – Hadiar krátkoprstý (Circaetus gallicus)

Príležitostná poštová známka z emisného radu Ochrana prírody venovaná pohoriu Vihorlatské vrchy a zástupcovi ich fauny – hadiarovi krátkoprstému (Circaetus gallicus).

07. 06. 2024

Celinová obálka s prítlačou:
800. výročie prvej písomnej zmienky o Malackách

800. výročie prvej písomnej zmienky o Malackách
Deň vydania: 15. 09. 2006
Koniec platnosti: 31. 12. 2009
Nominálna hodnota: 10 Sk

Celinová obálka Lipová ratolesť II. s prítlačou k 800. výročiu prvej písomnej zmienky o Malackách.


Textový motív: OSEMSTOROČNÉ MALACKY / 800 / 1206 - PRVÁ PÍSOMNÁ ZMIENKA

Obrazový motív: Pohľad na staré Malacky - ulica s ľuďmi, autami a bicyklom.

Tematický popis a súvislosti:

Malacky (maď. Malacka, nem. Malatzka, Kirchlee, Kyrchle) sú okresné mesto na Slovensku, ktoré leží v centre južnej časti Záhorskej nížiny. Pôvod názvu Malaciek je zahmlený.

Prvá písomná zmienka o Malackách pochádza z roku 1206, keď veľmoži Sebuš a Alexander zo Svätého Jura a Pezinka dostali okrem iných obcí a krajov aj chotár zvaný Malucha. V nasledujúcich desaťročiach sa osada rozvíja vďaka obchodnej ceste, známej pod názvom Magna via, ktorá dosiahla svoj rozkvet za vlády Karola Róberta v 14. storočí.

Osada Malacky vďaka tomu, že bola križovatkou ciest, mohutnela. Za zmienku stojí údaj historikov, že v 15. storočí, keď mala Bratislava okolo 7 000 obyvateľov, žilo v Malackách 500 ľudí, čo bol na tú dobu pomerne značný počet. V polovici 16. storočia získal Malacky a celé Plavecké panstvo Štefan Balaš. Malacky sa zásluhou Balašovcov stávali centrom celého Plaveckého panstva. Rodina sem chodila na lov a hodovala v tzv. loveckom kaštieli. V roku 1566 udelil cisár Maximilián II. Malackám trhové právo.

Nové obdobie rozmachu zažili Malacky od roku 1622, keď Plavecký hrad dostal do daru od Ferdinanda II. Pavol Pálfi. Opustil hrad a v Malackách začal so stavbou renesančného kaštieľa. Za ním prišli do Malaciek aj úrady, bola tu sústredená majetková agenda z celého okolia. To upevnilo význam Malaciek, zaručovalo jeho ďalší rast.

Pavol Pálfi začal budovať kláštor a vedľa neho aj kostol, ktorý po dohotovení v roku 1653 odovzdal rádu sv. Františka Assiského. Stavba kláštora s kostolom je dodnes obdivovaná ako príklad renesančnej kláštornej architektúry, komponovanej spolu s kostolom a opevnením.

Sedemnáste storočie sa stalo obdobím, v ktorom sa Malacky ako mestečko napriek nepriaznivej situácii v Uhorsku ekonomicky rozvinulo. Konali sa tu pravidelné týždenné trhy a výročné jarmoky.

V 18. storočí, v rokoch 1748-1787 za vlády Jozefa II. sa uskutočnil prvý skutočný súpis obyvateľstva v Uhorsku. Malacky mali z právneho hľadiska postavenie mestečka s trhovým právom. V roku 1787 v nich žilo spolu 2 152 obyvateľov, z toho 1 087 mužov a 1 066 žien. V mestečku stálo 231 domov. Z hľadiska sociálneho zloženia tvorili najpočetnejšiu skupinu želiari a sedliaci, teda kategórie obyvateľstva, ktoré sa v prevažnej miere venovali poľnohospodárstvu.


Autor (zdroj) popisu: Malacky


Filatelistickí partneri

POFIS - Poštová filatelistická služba
EXPONET - Virtuálna medzinárodná filatelistická výstava
Slovenská spoločnosť olympijských a športových zberateľov
Filaso.cz ...alebo filatelisti pre seba
OLYMPSPORT - Česká asociácia pre olympijskú a športovú filateliu
ZSF - Zväz slovenských filatelistov