Postage stamp of the Personalities stamp series commemorating the 200th anniversary of the birth of a Slovak evangelical priest, poet, critic of literary and dramatic works, journalist and translator Andrej Sladkovic (1820 – 1872).
Date of Issue: 31. 03. 2020
Face value: 1,00 €
Postage stamp dimensions: 33,9 x 26,5 mm
Printing sheet form: TL
Stamps in printing sheet: 50
Stamps in set: 1
Postage stamp artwork: akad. mal. Karol Felix
Printing company: Tiskárna Hradištko, s.r.o., Česká republika
Printing technique: Ofset
Amount printed: 1000000
Text motifs: ANDREJ / SLÁDKOVIČ / 1820 - 1872
Pictorial motifs: Portrét Andreja Sládkoviča.
Original artwork(s)(1):
Thematic description and context
Andrej Sládkovič (vlastným menom Andrej Braxatoris, pseudonymy Andrej Braxatoris-Sládkovič, Andrej Sládkovič, Ondřej Krasyslav Sládkovič) (* 31. marec 1820, Krupina – † 20. apríl 1872, Radvaň nad Hronom), bol slovenský evanjelický kňaz, básnik, kritik literárnych a dramatických prác, publicista a prekladateľ. Je po ňom pomenovaná planétka (4781) Sládkovič aj gymnázium v Banskej Bystrici aj v Krupine. V Krupine je po ňom pomenované aj múzeum, ulica a park.
Pochádza z rodiny učiteľa a literáta Ondreja Braxatorisa a Terézie, rodenej Bartolomeides. Vzdelanie získaval v rokoch 1826 – 1830 v Krupine, v rokoch 1830 – 1831 sa zdokonaľoval v maďarčine v Perovčanoch, v rokoch 1831 – 1832 navštevoval piaristické gymnázium v Krupine, v rokoch 1832 – 1840 pokračoval v štúdiu na Evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v rokoch 1840 – 1842 navštevoval Evanjelické lýceum v Bratislave a napokon v rokoch 1843 – 1844 študoval teológiu na univerzite v Halle.
V rokoch 1839 – 1840 vyučoval v dome Pavla Pišla v Banskej Štiavnici, kde spoznal Marínu Pišlovú - o ktorej napísal dielo Marína - ,v roku 1838 pôsobil ako pomocný učiteľ v Ladzanoch. V roku 1841 sa spolu so Samuelom Jurkovičom pričinil o založenie „slovenského národného divadla“ v Sobotišti. V rokoch 1842 – 1843 pôsobil ako vychovávateľ v Hodruši, po návrate zo štúdií v Halle sa stal vychovávateľom v rodine Pavla Bezegha v Rybároch.
V roku 1847 bol vysvätený za kňaza a ešte v tom roku začal pôsobiť ako evanjelický farár v Hrochoti. S nadšením vítal revolúciu v rokoch 1848 – 1849. Veril, že ideály slobody, rovnosti a bratstva preniknú do vedomia národov a že budú určujúce v širších spoločensko-politických a kultúrnych súvislostiach. V roku 1849 bol zaistený a vyšetrovaný. Od roku 1856 až do smrti pôsobil ako farár v Radvani nad Hronom. Zúčastnil sa na memorandovom zhromaždení v Martine, kde zastával funkciu zapisovateľa, bol tiež zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, ale tiež posudzovateľom literárnych a dramatických prác. Po smrti Karola Kuzmányho sa v roku 1867 stal predsedom Zpěvníkového výboru, ktorého úlohou bolo vydávanie duchovných piesní a náboženských kníh. V roku 1868 vážne ochorel na vodnatieľku, a z tohto ochorenia sa už nevyliečil. Pochovaný bol na evanjelickom cintoríne v Radvani.
Wikipedia - slobodná encyklopédia
