Zbieranie známkových území (ZZ)
Úvod
Zbieranie známok po jedinom kuse zo všetkých známkových zemí sveta (tiež znamkových krajín alebo známkových území, ale zostávame pri zaužívanej
skratke ZZ), je moderný spôsob zbierania známok, formálne zaraďovaný do teritoriálnej filatelie, ale svojou pestrosťou námetov a odlišným prístupom
k zakladaniu zbierky sa od klasickej teritoriálnej filatelie podstatne líšiaci. V dôsledku týchto odlišností, ktoré umožňujú úsporu nákladov, vzniká
čoraz väčšia skupina zberateľov, ktorí popri tematickej alebo teritoriálnej zbierke zakladajú i zbierky ZZ.
Zberateľov ZZ nájdeme prakticky v každom štáte, málokde však na takej úrovni, ako u nás (niekdajšom Československu). To má svoje historické príčiny.
Prvou je mimoriadne veľký počet lokálnych známok (revolučné 1918-19, doplatné a novinové provizória, okupácia 1938-45, revolučné vydania 1944-45),
druhou dostatok odbornej literatúry, treťou organizovanosť zberateľov. Na Slovensku nájdeme popredných zberateľov ZZ najmä v Bratislave a okolí,
viacero pokročilých zberateľov hlási Poprad a Levice, vieme i o zberateľoch v okresoch Trnava, Hlohovec, Piešťany, Trenčín, Dubnica, Martin, Prievidza...
a radi sa zoznámime s ďalšími.
Pracovné skupiny zberateľov ZZ
Koncom roka 1989 vznikla v Prahe pri Komisii teritoriálnej filatelie ZČSF osobitná sekcia s názvom GEOGRAFILATELIA (v súčasnosti aktívna ako Asociácia
GEOFILA), ktorá si dala za úlohu spájať zberateľov, ktorí sa rozhodli budovať svoje zbierky zo známkových zemí celého sveta. Veľkým pomocníkom a
propagátorom zbierania známkových zemí je členský časopis „Zpravodaj Asociace sberatelu známkových zemí celého sveta“, ktorý táto sekcia od roku 1990
vydáva. Jubiljné 50. číslo by malo byť vydané práve pri príležitosti 20. výročia založenia sekcie na jeseň 2009, ročne su vydávaná ďalšie 2 – 3 čisla.
Po osamostatnení sa Slovenska v roku 1993 vznikla pri KTF ZSF samostatná odborná skupina s názvom Slovenská spoločnosť zberateľov známkových krajín
celého sveta (SSZZK). Zakladajúce valné zhromaždenie SSZZK sa konalo za účasti 34 zberateľov 9. júna 1995 v Bratislave počas konania medzinárodnej
filatelistickej výstavy DUNAJFILA’95. Vzhľadom k technickému pokroku, keď poštový styk členov s vedením nahradil internet, úmrtiu tajomníka Ota Hradského,
česť jeho pamiatke, a pasivite členskej základne došlo v roku 2010 k reorganizcii spoločnosti, zmene stanov i náplne činnosti.
Dnes funguje ako Slovenská spoločnosť zbrerateľov známkových územi (SSZZÚ). Jej čestným predsedom je súčasný predseda ZSF Miroslav Ňaršík,
odborno-technická komisia pracuje naďalej pod vedením Petra Valdnera, komunikáciu sprostredkúva Vojtech Jankovič a styk s Geofilou a stretnutia
zabezpečuje Július Balogh. Praktickú činnosť vyvíja ako súčasť Geofily, najmä poskytovaním článov do „Zpravodaja“, známok do aukcií a organizovaním
celoštátnych stretnutí – zatiaľ posledné bolo v Bratislave 5. júna 2010 pri príležitosti Bratilslavských zberateľských dní. Cieľom je vytvoriť tradíciu
stretnutí v Bratislave - vždy v sobotu o 13.00 v nadväznosti na dátum konania sa Bratislavských zberateľských dní.
Zmena stanov priniesla 2 podstatné zmeny. Bol zrušený výber členských poplatkov, ale v záujme aktivizácie členov bola zavedená povinnosť poslať svoju
aktuálnu chýbenku ZZ pri prihlásení sa a potom 2x ročne (k stavu k 30. júnu a 31. decembru) do 15 dní po skončení polroka odbornej komisii na email
valdpete@yahoo.com. Nesplnením uvedenej povinnosti členstvo končí, ale je ho možné kedykoľvek obnoviť.
Odborno-technická komisia SSZZÚ informuje členov SSZZÚ i verejnosť prostredníctvom portálu www.postoveznamky.sk. Nájdete tu aktualizovaný zoznam ZZ,
niektoré z článkov o ZZ, publikovaných od roku 1990 v Zpravodaji a Nitrafile, prihlášku, aktuálne informácie či niektoré užitočné kontakty.
Nasledovný text je skráteným a upraveným článkom Zbierate ZZ?, ktorý bol uverejnený v Zpravodaji č. 49 v roku 2009 a kompletný ho nájdete v prílohe.
Filatelistický atlas známkových zemí
Názov známkové zeme (ZZ) zaviedol Filatelistický atlas známkových zemí (FAZZ) B. Hlinku a J. Muchu v roku 1971. Dovtedy sme dnešní päťdesiatnici a
starší zberatelia, z ktorých už žiaľ mnohí medzi nami nie sú, používali termín „jedna známka zovšadiaľ“, ako sa dodnes používa v zahraničí (z anglického
ASFE = A Stamp From Everywhere). Touto publikáciou, ktorá do tajov zbierania ZZ uviedla generáciu dnešných štyridsiatnikov a mladších zberateľov, sa
skončila éra, kedy sme si každý vytvárali vlastné chybenky a zbierali sme podľa osvedčenej zásady „názov na známke = ZZ“. Nehynúca zásluha tohto malého
veľdiela bola nielen v inšpirovaní širokej filatelistickej verejnosti, ktoré vygenerovalo nových zberateľov ZZ, ale upozornilo i na niektoré ZZ (príkladom
môžu byť Chorezm a Buchara), svetovými katalógmi neprávom zabudnuté, takže užitočné informácie, navyše doplnené prehľadnými encyklopedickými údajmi, si
tu našiel i pokročilý zberateľ ZZ.
FAZZ, podľa určitých kritérií, ktoré teraz mení doc. J. Marek v sérii opäť prelomových publikácií ABC známkových území, nalinkoval zbieranie 780 ZZ,
pričom abstrahoval najmä od lokálnych vydaní. Väčšina zberateľov tento nemý diktát doby obišla zbieraním politického a geografického vývoja jednotlivých
ZZ, zväčša i zbieraním rôznych druhov známok jednotlivých ZZ (poštová, telegrafická, telefónna, služobná, franšízová a pod.) a akoby natruc najmä
zbieraním lokálnych známok, ignorujúc oficiálny pohľad, predstavovaný v tom čase časopisom Filatelie, odporúčajúci NEZZ (teda neznámkové známkové zeme,
aký to paradox), nezbierať.
ABC známkových zemí
V roku 2007, teda o generáciu neskôr, sa na našom trhu objavuje nové prelomové dielo kolegu doc. J. Marka ABC, hoci dodnes len Európy, ktoré obdobnou
abecedne zoradenou prehľadnou publikáciou o známkových územiach (čo je rozhodne prijateľnejší názov ako zeme, najmä v slovenčine), prináša poznatky, ktoré
boli z veľkej časti vo FAZZe či už účelovo, alebo neúmyselne, neuvedené. Nadväzuje tak v prehľadnej a hutnej podobe na svoju sériu, nazvime ich pilotných,
filatelistických atlasov, ktoré sú síce so svojimi diagramami, zložitým číslovaním a obrázkami celistvostí výbornou pomôckou pre našich pokročilých
členov, ale nevhodné pre širokú verejnosť. ABC (aspoň to európske) žiaľ abstrahuje od lokálnych vydaní a artstamps. Akoby sa však nedalo vyhnúť
paradoxom, „zeme“ sú síce v názve vhodne nahradené „územiami“, ale v titule zostávajú známkové, hoci obsah tento názov neguje a pojednáva o územiach
poštových. Pozrime sa preto bližšie na otázku, prečo územia voláme známkovými. Logicky preto, že buď na nich, alebo pre ne boli vydané známky. Čo je to
však známka?
Rôzne objekty zbierania známkových zemí
Už dávno neplatí, že je to kúsok papiera, ktorý treba nalepiť na zásielku za účelom jej doručenia adresátovi. Dnes môžeme známky (okrem základného
delenia na poštové a nepoštové) deliť podľa použitého materiálu, účelu, veľkosti, vzhľadu a množstva ďalších podstatných či nepodstatných kritérií. Pre
zbieranie ZZ by malo byť podstatné, že sa jedná o ceninu, vydanú v mene poskytovateľa poštových (a keďže pošta začínala ako PTT, tak aj telegrafických
či telefónnych) služieb, ktorú je možno na tzv. celistvosť prilepiť, alebo inak pripevniť.
Pošta, tak ako všetky iné odvetvia, prešla od roku 1840, kedy boli použité prvé poštové známky, určitým vývojom. Rozšírili sa služby (napr.
o bankovnícke), došlo k racionalizácii, mechanizácii, automatizácii i komercializácii služieb. Na všetky tieto aspekty musí reagovať aj zberateľ ZZ.
Ale ako?
Bankovníctvo znamená šeky, faktúry a pod. Iste, existujú i zberatelia takýchto artefaktov, ale nemiešajme ich s filateliou.
Racionalizácia priniesla napr. korešpondenčné lístky. Pokiaľ zbierate ZZ vo forme celistvostí, samozrejme celina je reprezentantom územia, ale nie
známkového. Čo neuberá na kráse zbierania celinových území, ale čo to má spoločné so ZZ? Iným príkladom racionalizácie sú známkové zošitky. Obsahujú
známky, tak sa do zbierky ZZ hodia. A sú niekedy povinným reprezentantom ZZ, ak pošta samostatné známky nevydala alebo nesú iný názov, ako obsiahnuté
známky. Príkladom môžu byť Prune Island a Petit St. Vincent roku 1976. Výnimočnosť Prune Island spočíva v skutočnosti, že ostrov bol premenovaný na
Palm Island, takže ďalších známok Prune Island sa už nedočkáme.
 |
 |
Mechanizácia priniesla napr. výplatné stroje a ich pečiatky (OVS). Oficiálna filatelia ich uznáva ako plnohodnotné výstavné materiály, ale ruku na
srdce, kto by už dal v zbierke ZZ prednosť OVS pred známkou? Jedinou relatívne objektívnou výnimkou sú ZZ, ktoré známky nevydali, ale OVS používajú.
Napr. ICRC, po našom Červený kríž, vo svojom sídle v Ženeve.
Automatizácia a pokrok v technike priniesli napr. výrobu známok na mieste podania, aj s uvedeným miestom pôvodu. Ich zbierka by bola obdobou zbierky
doterajších nálepiek na doporučené listy – dá sa vytvoriť zbierka po jednej známke z každej (plnohodnotnej) pošty na svete. Klobúk dolu pred tými,
ktorým sa to podarí. Zbierka nálepiek na doporučené listy, ktoré nie sú ceninami, však patrí medzi Cinderellas.
Komercializácia priniesla záplavu obrázkových známok (na rozdiel od výplatných a štátno-propagačných, resp. príležitostných), ktoré sú z poštového
hľadiska úplne zbytočné, ale čo by už bez nich zbierali námetári? Tak aj zberatelia ZZ ich nutne vzali na milosť, najmä ak zbierajú známku č. 1, alebo
známku s mapou, štátnym znakom, vlajkou a pod. Jedným z typov obrázkovej známky je aj hárček. Opäť z poštového hľadiska zbytočnosť, ale komerčne úspešná.
Hárček je plnohodnotným predstaviteľom známkového územia (veď obsahuje známku) a mať po jednom hárčeku z každej ZZ, pokiaľ nejaký vydala, by iste
neopovrhol žiadny zberateľ ZZ. Ale nikoho nenahováram (hárčeky na môj vkus zaberajú príliš mnoho miesta, ale to je môj subjektívny pohľad), každý si
môže zbierať také známky, aké mu vyhovujú. Výnimkou pre zberateľov ZZ sú tie územia, ktoré nevydali známky, ale len hárčeky (podľa klasickej zásady
názov = ZZ). Zatiaľ sa mi podarilo zistiť nasledovné ZZ: Iles Eparses de l´Ocean Indien, Anguilla Outer Islands a Remote Islands of the South Atlantic.
Už uvádzané Petit St. Vincent a Prune Island sú tiež hárčeky, vydané aj formou známkových zošitkov, takže sú do zbierky ZZ zaraditeľné v ľubovoľnej
forme. Ak viete o ďalších, prosím o informáciu.
 |
 |
 |
Precancels, hoci na poštových známkach štátov, majú použitie len miestne. Sú to teda známky lokálne. Dnes už ich je toľko, že sa prakticky
nedajú kompletne zozbierať, ale mať po aspoň jednej z každého štátu USA alebo Kanady je iste zatraktívnením každej zbierky ZZ.
Ešte pár slov o nepoštových známkach. Pre potreby zbierania ZZ ich môžeme rozdeliť na Artstamps a Cinderellas.
Artstamp je umelecké dielo, ktoré ma vzhľad a atribúty ako poštová známka, ale ňou nie je, nakoľko nebolo vydané za účelom úhrady poštových
(resp. PTT) služieb. Patrí medzi širšiu skupinu Cinderellas, čo sú zase diela vo veľkosti približne ako poštové známky.
Kolok, tiež súčasť Cinderellas, je oficiálnou ceninou, často graficky hodnotnejšou a ťažšie falšovateľnou ako známky poštové. Sú vynikajúcim
reprezentantom územia, dokonca známkového, ale keďže sa zaoberáme zbieraním známok poštových, tak do zbierky ZZ patria len vtedy, ak poštová (popr.
telegrafická či telefónna) známka (hárček, známkový zošitok, precancel...) neexistujú. To je príklad mnohých indických feudálnych štátov či argentínskych
provincií. Nevhodné je napr. nahradenie poštovej známky Mosquita kolkom, úplne na smiech (či zaplakanie) je nahradenie poštovej známky argentínskej
Cordoby kolkom (neraz) španielskej Cordoby.
Čo na záver? Zrejme zbierame známkové územia, kedže ZÚ je však zaužívanou skratkou pre zastupiteľský úrad, odporúčam zostať pri skratke ZZ. Ak
zbierate aj celiny, tak zbierate poštové územia (odporúčam skratku PÚ, aby sme vaše chybenky ľahko odlíšili od chybeniek zberateľov ZZ). Len pozor,
celina známku v zbierke ZZ nenahrádza.
Takže sa tešme na ABC ďalších kontinentov, ale rozšírené o lokálne vydania a artstamps, ako tomu bolo v prípade úspešných pilotných filatelistických
atlasov jednotlivých kontinentov, naopak ale očistené od celín. Ideálnym by bolo vydanie kompletného ABC celého sveta, ktoré môže dať podnet na
zbieranie ZZ novej generácii filatelistov.
Toľko spomínaný článok z 49. čísla Zpravodaja: Zbierate ZZ? (P. Valdner 2009, Zpravodaj č. 49)
Praktické rady pre začiatok
Obmedzíme sa na niekoľko základných praktických rád
- Rozhodnite sa, čo budete zbierať. Väčšina zberateľov ZZ akceptuje v zbierke ktorúkoľvek známku z príslušného územia. Ak vychádzate
z teritorialistickej praxe, môžte zvoliť známku č.1, známku z prvej série, celú prvú sériu, celistvosť, známku len čistú, alebo naopak len použitú,
bývalí námetári niekedy pokračujú vo svojom zameraní, napr. známka musí mať námet prírody, politickej osobnosti a pod. Obľúbené sú spoločné vzory.
Buďte si však vedomí skutočnosti, že čím prísnejsie kritéria na zbierané známky si stanovíte, tým ťažšie budete v kompletizovaní zbierky napredovať.
- Vytvorte si svoju chýbenku, teda zoznam ZZ, ktoré ešte nemáte. Vyhnete sa zbytočnému nákupu známok, ktoré už máte, len si to nepamätáte.
- Zverejnite svoju chýbenku. Skúsenosť hovorí, že kontakt s jediným pokročilým zberateľom ZZ vám môže dať viac, ako mnohoročné hľadanie známok
na internete či po burzách.
- Nerobte si ilúzie, že v krátkej dobe zozbierate všetky ZZ podľa aktualizovaného zoznamu ZZ alebo dokonca aj všetky miestne vydania. Aj celoživotní zberatelia ZZ si vačšinou pomáhajú
tzv. spacefillers, viď rovnomenný článok. Cieľom je samozrejme zbierka čo najkompletnejšia, ale zberateľov s kompletnou zbierkou všetkých ZZ, vrátane miestnych a podobných vydaní, už viac ako
100 rokov na svete niet. 780 ZZ podľa FAZZu, s pomocou spacefillers, však zozbierateľných je.
Činnosť odborno-technickej komisie SSZZÚ
Odborno-technická komisia SSZZÚ:
- aktualizuje zoznam ZZ
- posudzuje predložené známky z pohľadu zaradenia v zozname ZZ
- na základe chybeniek členov posudzuje relatívnu vzácnosť ZZ
- eviduje členov a ich chybenky
- je nápomocná pri vzdelávaní členov a verejnosti v oblasti politickej geografie, najmä formou publikovania odborných článkov
- spolupracuje so zberateľmi ZZ v zahraničí
Odborno-technická komisia neposudzuje známky z filatelistického pohľadu, teda ich pravosť, zachovalosť, cenu a identifikáciu podľa čísel známkových
katalógov.
Aktualizovaný zoznam známkových zemí/krajín
Pre záujemcov uverejňujeme aktualizovaný zoznam známkových zemí, ako ho spracovala odborná komisia SSZZÚ. Je to aktualizácia zoznamu 780 ZZ z FAZZu
(prvé vydanie v roku 1971, posledné v roku 1986). Tento zoznam je vytvorený podľa kriterií FAZZu, kde boli vylúčené „lokálne vydania“. Celkový zoznam i
s lokálnymi vydaniami a artstamps má teoreticky viac ako 40.000 položiek, ale z toho väčšina sú US precancels. Skutočných známkových uzemí, vrátane
lokálnych, je aj bez nich do 20.000. FAZZ ešte dnes možno nájsť v antikvariátoch alebo vo filatelistických predajniach.
Je na každom zberateľovi, aby sa rozhodol, čo bude zbierať. 780 ZZ z FAZZu je však akýmsi medzinárodne uznávaným minimom, veď FAZZ bol prevztý aj
americkým vydavateľstvom Scott a je preto známy v celom svete. Aktualizovaná verzia tohto zoznamu len konkretizuje niektoré ZZ, ktoré vo FAZZe boli
skumulované.
 Zoznam 780 známkových zemí
(posledná aktualizácia: 9. 6. 2010)
Členstvo v SSZZÚ
Členom SSZZÚ sa môže stať každý zberateľ známok, ktorý pošle elektronickou poštou prihlášku, sprevádzanú svojou chybenkou ZZ, predsedovi
odborno-technickej komisie. Jedinou povinnosťou členov je poslať aktualizovanú chybenku k 30. 6. a 31. 12. každého roka do 15 dní od tychto termínov.
Právom je zúčastňovať sa na stretnutiach, konzultovať s odborno-technickou komisiou, ponúkať prebytky svojich známok a prístup k prebytkom ZZ, ponúkaným
inými členmi.
Prihláška za člena SSZZÚ
Články venované problematike známkových zemí
- Mafeking (P. Valdner 2010)
- Postsovietske Moldavsko (P. Valdner 2009, Zpravodaj č. 51)
- Zbierate ZZ? (P. Valdner 2009, Zpravodaj č. 49)
- Tiflis (P. Valdner 2008)
- Nga Khe (P. Valdner 2008, Zpravodaj č. 48)
- Zagreb (P. Valdner 2008)
- Franšízové známky a známkové zeme (P. Valdner 2007, Zpravodaj č. 46)
- Čriepky z Čile (P. Valdner 2007, Zpravodaj č. 45)
- Bazilej (P. Valdner 2006, Zpravodaj č. 44)
- Buchara a Chorezm ve světle nových poznání (J. Petřík 2005)
- Uhorsko 1918 – 1924 (P. Valdner 2005, Zpravodaj č. 42)
- SCADTA (P. Valdner 2005, Zpravodaj č. 41)
- Abu Dhabi (P. Valdner 2004, Zpravodja č. 40)
- Padania a Italia Stato Federale (P. Valdner 2002, Zpravodaj č. 34)
- Interpostals (P. Valdner 1995, Zpravodja č. 17)
- Buchara (P. Valdner 1994, Zpravodaj č. 13)
- Spomienky na Uruguaj (P. Valdner 1990, Zpravodaj č. 5)
Užitočné kontakty
Partnerská spoločnosť
Najbližšie aktivity SSZZÚ:
Pridať komentár k tomuto článku
|
