Odborná sekcia: Analogické pohľadnice

Analogické pohľadnice - cartes maximum (CM)

Základné pojmy

Analogická pohľadnica (medzinárodné pomenovanie carte maximum, skratka CM) je zbertaeľský objekt, ktorý sa skladá z troch zložiek:

• poštová známka
• poštová pečiatka
• pohľadnica

Keď sa spoja tieto tri zložky do analogického súladu, vzniká analogická pohľadnica. Analogický súlad znamená, že vyobrazenie na platnej poštovej známke sa musí zhodovať s obrázkom na pohľadnici. Známka sa nalepí na obrazovú stranu pohľadnice a opečiatkuje sa analogicky zhodnou príležitostnou alebo dennou pečiatkou príslušnej pošty.

Zbieraniu a tvorbe analogických pohľadníc sa venuje samostatný zberateľský odbor maximafília.

Ukážka analogickej pohľadnice so zhodným obrazom ako poštová známka - neznámy vydavateľ/autor v roku 1995 k príležitostnej známke Leonardo da Vinci - La Joconde.

Krátko z dejín maximafílie

Nejeden zberateľ analogických pohľadníc si položí otázku, ako vznikli? Kedy začali zberatelia s ich tvorbou?

Asi v r. 1895 navštívil istý cestovateľ - turista Egypt a ako to býva pri podobných príležitostiach zvykom, kúpil si aj niekoľko pohľadníc, na ktorých boli zobrazené egyptské pyramídy. A keďže aj na vtedajších egyptských poštových známkach boli obrázky pyramíd, nalepil známky na obrazovú stranu pohľadníc. Tak vznikli prvé analogické pohľadnice, z ktorých sa z tohto obdobia zachovalo veľmi málo a preto sú mimoriadne vzácne a cenné.

Aby sa predišlo nedorozumeniam pri doručovaní takto frankovaných pohľadníc, odosielatelia napísali na miesto, pôvodne určené pre nalepenie poštovej známky, skratku TCV, čo znamená timbre cote vue - známka je na obrazovej strane. Takéto pohľadnice, z prvých desaťročí 20. storočia sú tiež veľmi cenené.

Obľuba takto zhotovených analogických pohľadníc sa rýchlo šírila, takže ešte zo „starých čias TCV“ z rokov 1920 – 1925 sú známe takéto pohľadnice, ktoré v Rumunsku zhotovil zberateľ Grigore Scarlatescu. Zo Španielska sú známe karty, ktoré medzi rokmi 1925 – 1935 zhotovoval klub „IBERIA CULTURAL FILATELICA“ a vo Francúzsku klub „LIBRE ECHANGE“.

V roku 1938 bol na výstave v Sibiu v Rumunsku vystavený exponát Berthe Dengela s názvom Pohľadnice TCV. Nebol to však maximafilistický exponát v dnešnom poňatí.

V roku 1945 si M. Lecester z Melunu kúpil v Paríži pohľadnicu so zobrazením Víťazného oblúka, poštovú známku s rovnakým obrazom nalepil na obrazovú stranu pohľadnice a na pošte č. 108 v Paríži si to dal opečiatlkovať. Tomuto pánovi sa táto trojkombinácia tak zapáčila, že ju označil ako maximum a tak sa od tých čias tento filatelistický produkt nazýva cartes maximum a zberateľský odbor nazývame maximafília.

Francúzske a španielske filatelistické kluby zvolali do Dijonu na 11. až 14. septembra 1947 prvý Medzinárodný kongres maximafílie, aj keď už 3 roky predtým, v roku 1944 sa uskutočnilo kolektívne stretnutie maximafilistov, ktoré zorganizoval G. de la Ferté a následne v roku 1945 sa objavil aj ich prvý časopis. V roku 1946 bol vypracovaný a schválený prvý zberateľský poriadok analogických pohľadníc. Prvý katalóg CM bol vydaný v roku 1959.

V roku 1973 bolo na Kongrese FIP v Mníchove prijaté rozhodnutie, že exponáty analogických pohľadníc môžu byť vystavované na medzinárodných výstavách FIP. Kongres FIP r. 1976 v Madride rozhodol vytvoriť samostatnú sekciu maximafílie, čo sa však plne realizovalo až v r. 1981, kedy sa komisia maximafílie odčlenila od námetovej.

Po uvedených kongresoch a zasadaniach FIP boli v r. 1992 v španielskej Granade na 61. kongrese prijaté pravidlá pre hodnotenie súťažných exponátov na výstavách FIP, ktoré vstúpili do platnosti 1. januára 1995 a 5. októbra Kongres FIP v Istanbule schválil Smernice pre posudzovanie exponátov CM na výstavách FIP (SREV). Kongresy FIP v Madride 2000 a v Soule 2002 formulovali podmienky a smernice až do dnešnej podoby maximafílie.

Zbieranie analogických pohľadníc na Slovensku

A ako je to so slovenskou organizovanou maximafíliou? Odborná skupina maximafílie bola ustanovená 18. apríla 1998 v Trnave na zasadaní Komisie námetovej filatelie ZSF. Za vedúceho odbornej skupiny bol menovaný MVDr. Július Molnár, CSc. a ďalšími členmi vedenia odbornej skupiny sa stali Mgr. Ján Mička a  Mgr. Milan Šnirc. Odborná skupina, ktorá sa od toho času rozrástla na vyše dve desiatky členov, úspešne spolupracuje s Komisiou CM pri FIP, ktorej prezidentom je Nicos Rangos z Cypru.

Ukážka analogickej pohľadnice so zhodným obrazom ako poštová známka - vydala Slovenská pošta v roku 2002 k príležitostnej známke EUROPA: Cirkus - Emil Bačík.

Ukážka analagickej pohľadnice s nie zhodným (analogickým) obrazom ako poštová známka - vydala Slovenská pošta v roku 2007 k výplatnej známke Janko Hraško.

Ukážky exponátov venovaných analogickým pohľadniciam (www.exponet.info)

Anonymný vystavovateľ - Maximálny život - život s analogickými pohľadnicami (A MAXIMUM LIFE)

C. Barducci (Taliansko) - A človek sa naučil lietať (E L'UOMO IMPARO'A VOLARE)

A. Nowak (Poľsko) - Cicavce sveta (SSAKI SWIATA (MAMMALS OF WORLD))

C. Barducci (Taliansko) - Vývoj lodí (L'EVOLUZIONE DELL'IMBARCAZIONE)

C. Barducci (Taliansko) - Významné osobnosti Európy (PERSONAGGI CELEBRI D'EUROPA)

Pridať komentár k tomuto článku