Arabské šejkáty

Ilegálne a nežiaduce vydania - Arabské šejkáty.

Pravdepodobne každý zberateľ sa už stretol s farebnými známkami s atraktívnymi motívmi s názvom krajiny Ajman, Dubai, Sharjah & Dependences, Fujeira, Ras Al Khaima alebo Umm-al-Qiwain. Menej znalí si ich bez váhania kúpia a zaradia do zbierky, znalejší nad nimi váhajú, a tí ktorí presne vedia, o čo ide, sa im radšej veľkým oblúkom vyhýbajú. Prečo? V čom je háčik? Aby sme zodpovedali na tieto otázky, musíme poznať aspoň stručne históriu tohto územia (pozri napr. [1]) a poznať základné pojmy riadne (legálne) vydanie, nežiaduce vydanie a ilegálne vydanie [2].

Známky arabských šejkátov (tzv. Trucial States: Abu Dhabi (slov. Abú Zabí), Ajman (slov. Adžmán), Dubai (slov. Dubaj), Sharjah & Dependences (slov. Šardžá a menšie enklávy), Fujeira (slov. Fudžajra), Ras Al Khaima (slov. Rás al-Chajmá) a Umm al-Quwain (slov. Umm al-Kuvajn)) dávajú krásny príklad ako je dôležité poznať históriu a skutkový stav. Znalci histórie južného pobrežia Perzského zálivu vedia, že klasifikácia známok závisí od dátumu ich vydania, ktorý rozhoduje o tom, či ide o známky riadneho vydania, nežiaduceho vydania alebo dokonca ilegálneho vydania. Platí totiž pravidlo, že všetky vydania poštových známok arabských šejkátov vydané do 20. mája 1967 považujeme za riadne poštové známky a preto ich možno bez akýchkoľvek obmedzení zaradiť do zbierok a súťažných exponátov (obr. 1).

Obr. 1 - (Riadna) známka Adžmánu vydaná roku 1964.

Od tohto dátumu však viacerí panovníci podpísali dohody s filatelistickými agentúrami (niektorí s dvoma rôznymi agentúrami súčasne) a svetové trhy zaplavili obrovské množstvá známok so všetkými módnymi námetmi toho obdobia, najmä reprodukciami európskeho maliarstva (mnohé z nich boli akty, čo vyvoláva pochybnosti, či sa vôbec niekedy objavili v príslušnej krajine). Preto známky arabských šejkátov vydané po tomto dátume označila FIP za nežiaduce vydania a nemali by sa objavovať v súťažných výstavných exponátoch (ich zaradenie do zbierky je vecou každého zberateľa) (obr. 2).

Obr. 2 - (Nežiaduca) známka Adžmánu vydaná roku 1968 (známka je vytlačená už s pečiatkou).

Ďalším dôležitým dátumom je 2. december 1971, keď sa arabské šejkáty spojili a vytvorili Spojené arabské emiráty. Takto vznikol legitímny štátny útvar s umiernenou známkovou politikou, ktorého známkové vydania možno opäť považovať za riadne poštové známky vhodné na zaradenie do filatelistických exponátov (obr. 3).

Obr. 3 - (Riadna) známka Spojených arabských emirátov vydaná roku 1988.

Celá záležitosť sa komplikuje ešte tým, že známky šejkátov platili až do konca roku 1972, čo pravdepodobne využili pôvodne poverení súkromní vydavatelia na základe zmluvy s pôvodnými zástupcami šejkátov a vydávali známky pre jednotlivé šejkáty aj ďalej. Takto vydané známky sú však už zo svojej podstaty klasifikované ako ilegálne vydania (z dôvodu neexistujúceho štátneho útvaru), preto sú vo filatelistických exponátoch absolútne neprípustné (do zbierky ich samozrejme možno zaradiť, ale ich filatelistická hodnota je absolútne nulová) (obr. 4). Táto filatelistická smršť sa skončila až roku 1973, odkedy platia na celom území len známky Spojených arabských emirátov.

Obr. 4 - (Ilegálna) známka Fudžairy vydaná roku 1972 (známka je vytlačená už s pečiatkou).

Z uvedeného vyplýva, že len dôkladné poznanie emisie, dátumu jej vydania a krajiny pôvodu vedie k správnej identifikácii známok a odpovedá na otázky, akú filatelistickú hodnotu známka má a či ju možno zaradiť do filatelistického exponátu.

Možnosti zbierania a využitia vo filatelistických exponátoch

Pretože niektoré motívy známok arabských šejkátov sú skutočné výnimočné, môžeme si položiť otázku, či predsa len nemožno nežiaduce alebo dokonca ilegálne známky za nejakých okolností použiť vo filatelistickom exponáte? A ak áno, za akých podmienok? Otázka je plne legitímna, lebo mnohí zberatelia riešia dilemu ako filatelisticky dokumentovať historické fakty alebo osobnosti, keď sú zobrazené len na známkach nežiaducich alebo dokonca ilegálnych vydaní. Z vyššie uvedeného textu vyplýva, že známky ilegálnych vydaní nemožno(!) v žiadnom prípade využiť v súťažnom filatelistickom exponáte! V prípade známok nežiaducich vydaní existuje istá možnosť, ktorá je síce veľmi obmedzená, ale predsa sa dá využiť.

Známky nežiaducich vydaní mali teoreticky svoju poštovú platnosť, preto ak sú poštovo znehodnotené, dokladujú poštové použitie, t.j. splnenie svojho primárneho poštového poslania. Preto v takomto prípade nie je dôvod nezaradiť ich do filatelistického exponátu. Ale pozor! Na tento fígeľ prišli aj vydavatelia a úplne bežne začali tieto známky predávať pečiatkované alebo dokonca rovno tlačiť s pečiatkami (obr. 2 a obr. 4). Treba si preto dať veľký pozor, aby poštová pečiatka bola skutočná, čo sa dá väčšinou odhaliť zrakom, no jednoznačne to môžeme overiť, len ak máme k dispozícii známky na celej poštovej zásielke. Inými slovami, jediným možným a úplne prípustným použitím známok nežiaducich vydaní vo filatelistických exponátoch je ich zaradenie na kompletných celistvostiach, ktoré majú všetky náležitosti poštovej prevádzky.

Ako príklad uvádzame doporučenú zásielku šejkátu Adžmán (angl. Ajman) zaslanú hlavným poštovým úradom filatelistickému vydavateľovi Minkus v USA, ktorá dokladuje, že poštový úrad v Adžmáne mal známky k dispozícii. Ide o celistvosť filatelistického charakteru, nesie však všetky náležitosti správne poštovou prevádzkou prepravenej zásielky vrátane dátumu použitia 10. 1. 1969, čo je obdobie existencie šejkátu Adžmán pred vznikom Spojených arabských emirátov. Pre úplnosť uvedieme, že známky vyšli presne 10. 1. 1969, takže ide o prvý deň použitia týchto známok (FDC) (obr. 5).

Obr. 5 - Riadne poštou prepravená doporučená zásielka s (nežiaducimi) známkami Adžmánu, zaslaná z hlavného poštového úradu do USA v  prvý deň vydania známok 10. 1. 1969.

A na dôkaz, že nežiaduce známky v použitej forme na riadne poštou prepravenej celistvosti sa skutočne môžu použiť aj v kvalitných filatelistických exponátoch, pripájam dve ukážky listov z môjho exponátu "My Life as a Bicycle". Exponát sa mnohokrát zúčastnil medzinárodných výstav najvyššieho rangu a zatiaľ nikto nič proti použitiu tejto celistvosti nenamietal. Prvá ukážka je z verzie exponátu na Medzinárodnej výstave ANTVERPIA 2010 s použitím kompletnej celistvosti. Druhá ukážka je z verzie exponátu na Svetovej filatelistickej výstave PHILANIPPON 2011, na ktorej som kvôli úspore miesta, použil len pohľad na známku, ktorú tematicky využívam (T. Simpson) a zmenšenú kópiu celistvosti ako dôkaz, že je riadne prepravená poštou.

Referencie a použité zdroje

[1] Mackay, J.: Známky a čaro filatelie, Fortuna Libri, Bratislava 2007.

[2] Schiller, D.: Ilegální a nežádoucí vydání, Temaforum 39/2003 – 43/2004, Zpravodaj České námětové společnosti SČF.

Viac informácií o námetovej filatelii a zaraďovaní filatelistických materiálov do exponátu nájdete v sekcii Námetová filatelia.

______________________________________

Napíšte nám
Ak máte nejasnosti alebo potrebujete poradiť, neváhajte nás osloviť. Tiež uvítame vaše pripomienky, námety a vecné príspevky - prispejte k zvýšeniu transparentnosti obchodu so známkami a pomôžte eliminovať tých obchodníkov a špekulantov, ktorí sa snažia priživiť na dôverečivosti a často aj neznalosti zberateľov. A hlavne, nenechajte sa oklamať a neutrácajte peniaze za bezcenné papieriky!