Analogické pohľadnice (Cartes Maximum) (CM) - úvod k zbieraniu CM.
Základné pojmy
Analogická pohľadnica (medzinárodné pomenovanie carte maximum, skratka CM) je zberateľský objekt, ktorý sa skladá z troch zložiek:
- poštová známka
- poštová pečiatka
- pohľadnica
Keď sa spoja tieto tri zložky do analogického súladu, vzniká analogická pohľadnica. Analogický súlad znamená, že vyobrazenie na platnej poštovej
známke sa musí zhodovať s obrázkom na pohľadnici. Známka sa nalepí na obrazovú stranu pohľadnice a opečiatkuje sa analogicky zhodnou príležitostnou
alebo dennou pečiatkou príslušnej pošty.
Zbieraniu a tvorbe analogických pohľadníc sa venuje samostatný zberateľský odbor maximafília.
 |
| |
| Ukážka analogickej pohľadnice so zhodným obrazom ako poštová známka - neznámy vydavateľ/autor v roku 1995 k príležitostnej známke Leonardo da Vinci - La Joconde. |
Krátko z dejín maximafílie
Nejeden zberateľ analogických pohľadníc si položí otázku, ako vznikli? Kedy začali zberatelia s ich tvorbou?
Asi v r. 1895 navštívil istý cestovateľ - turista Egypt a ako to býva pri podobných príležitostiach zvykom, kúpil si aj niekoľko pohľadníc, na ktorých
boli zobrazené egyptské pyramídy. A keďže aj na vtedajších egyptských poštových známkach boli obrázky pyramíd, nalepil známky na obrazovú stranu
pohľadníc. Tak vznikli prvé analogické pohľadnice, z ktorých sa z tohto obdobia zachovalo veľmi málo a preto sú mimoriadne vzácne a cenné.
Aby sa predišlo nedorozumeniam pri doručovaní takto ofrankovaných pohľadníc, odosielatelia napísali na miesto, pôvodne určené pre nalepenie poštovej
známky, skratku TCV, čo znamená timbre cote vue - známka na obrazovej strane. Takéto pohľadnice, z prvých desaťročí 20. storočia sú
tiež veľmi cenené.
Obľuba takto zhotovených analogických pohľadníc sa rýchlo šírila, takže ešte zo „starých čias TCV“ z rokov 1920 – 1925 sú známe takéto pohľadnice,
ktoré v Rumunsku zhotovil zberateľ Grigore Scarlatescu. Zo Španielska sú známe karty, ktoré medzi rokmi 1925 – 1935 zhotovoval klub „IBERIA CULTURAL
FILATELICA“ a vo Francúzsku klub „LIBRE ECHANGE“.
V roku 1938 bol na výstave v Sibiu v Rumunsku vystavený exponát Berthe Dengela s názvom Pohľadnice TCV. Nebol to však maximafilistický exponát
v dnešnom poňatí.
V roku 1945 si M. Lecester z Melunu kúpil v Paríži pohľadnicu so zobrazením Víťazného oblúka, poštovú známku s rovnakým obrazom nalepil na obrazovú
stranu pohľadnice a na pošte č. 108 v Paríži si to dal opečiatkovať. Tomuto pánovi sa táto trojkombinácia tak zapáčila, že ju označil ako maximum
a tak sa od tých čias tento filatelistický produkt nazýva cartes maximum a zberateľský odbor nazývame maximafília.
Francúzske a španielske filatelistické kluby zvolali do Dijonu na 11. až 14. septembra 1947 prvý Medzinárodný kongres maximafílie, aj keď už 3 roky
predtým, v roku 1944 sa uskutočnilo kolektívne stretnutie maximafilistov, ktoré zorganizoval G. de la Ferté a následne v roku 1945 sa objavil aj ich
prvý časopis. V roku 1946 bol vypracovaný a schválený prvý zberateľský poriadok analogických pohľadníc. Prvý katalóg CM bol vydaný v roku 1959.
V roku 1973 bolo na Kongrese FIP v Mníchove prijaté rozhodnutie, že exponáty analogických pohľadníc môžu byť vystavované na medzinárodných výstavách
FIP. Kongres FIP r. 1976 v Madride rozhodol vytvoriť samostatnú sekciu maximafílie, čo sa však plne realizovalo až v r. 1981, kedy sa komisia maximafílie
odčlenila od námetovej.
Po uvedených kongresoch a zasadaniach FIP boli v r. 1992 v španielskej Granade na 61. kongrese prijaté pravidlá pre hodnotenie súťažných exponátov
na výstavách FIP, ktoré vstúpili do platnosti 1. januára 1995 a 5. októbra Kongres FIP v Istanbule schválil Smernice pre posudzovanie exponátov CM na
výstavách FIP (SREV). Kongresy FIP v Madride 2000 a v Soule 2002 formulovali podmienky a smernice až do dnešnej podoby maximafílie.
Zbieranie analogických pohľadníc na Slovensku
A ako je to so slovenskou organizovanou maximafíliou? Odborná skupina maximafílie bola ustanovená 18. apríla 1998 v Trnave na zasadaní Komisie námetovej
filatelie ZSF. Za vedúceho odbornej skupiny bol menovaný MVDr. Július Molnár, CSc. a ďalšími členmi vedenia odbornej skupiny sa stali Mgr. Ján Mička a
Mgr. Milan Šnirc. Odborná skupina, ktorá sa od toho času rozrástla na vyše dve desiatky členov, úspešne spolupracuje s Komisiou CM pri FIP, ktorej
prezidentom je Nicos Rangos z Cypru.
 |
| |
| Ukážka analogickej pohľadnice so zhodným obrazom ako poštová známka - vydala Slovenská pošta v roku 2002 k príležitostnej poštovej známke EURÓPA: Cirkus - Emil Bačík. |
 |
| |
| Ukážka analogickej pohľadnice s nie zhodným (analogickým) obrazom ako poštová známka - vydala Slovenská pošta v roku 2007 k výplatnej známke Janko Hraško. |
Súvisiace články venované problematike analogických pohľadníc
Súťaž o najkrajšiu analogickú pohľadnicu vytvorenú v roku 2010
Recenzia knihy G. P. Čudesová – Petrohrad v maximafílii
Ukážky exponátov venovaných analogickým pohľadniciam (www.exponet.info)
S. BANSAL (India) - Lietajúce mory a motýle - maximafilia
S. BANSAL (India) - Maximafilia - mačkovité divoké šelmy
S. BANSAL (India) - Pandy - ohrozené cicavce a ich ochrana
Anonymný vystavovateľ - Maximálny život - život s analogickými pohľadnicami (A MAXIMUM LIFE)
C. Barducci (Taliansko) - A človek sa naučil lietať (E L'UOMO IMPARO'A VOLARE)
A. Nowak (Poľsko) - Cicavce sveta (SSAKI SWIATA (MAMMALS OF WORLD))
C. Barducci (Taliansko) - Vývoj lodí (L'EVOLUZIONE DELL'IMBARCAZIONE)
C. Barducci (Taliansko) - Významné osobnosti Európy (PERSONAGGI CELEBRI D'EUROPA)
V prípade, že máte akékoľvek pripomienky k obsahu tejto sekcie, máte nápady na jej ďalšie rozšírenie a doplnenie alebo máte zaujímavé analogické pohľadnice, ktoré chcete prezentovať na našich stránkach, neváhajte kontaktovať správcu obsahu sekcie. Taktiež ho môžete kontaktovať, ak potrebujete poradiť alebo máte analogické pohľadnice, o ktorých chcete vedieť viac.
| Správca obsahu sekcie Analogické pohľadnice: Ján Mička |
