Poštová známka vydaná k Vianociam v roku 2017 s vajnorskou ľudovou maľbou s motívom viniča, obilných kláskov, kvetov, vtákov, včiel a granátových jabĺk
Deň vydania: 16. 11. 2017
Nominálna hodnota: 0,50 €
Rozmery známky: 26,5 x 33,9 mm
Forma tlačového listu: TL
Počet známok na tlačovom liste: 50
Počet známok v sérii: 1
Grafická úprava: Mgr. art. Marianna Žálec Varcholová
Výtvarný návrh známky: Hedviga Krištofičová
Tlačiareň: Poštovní tiskárna cenin, a.s., Praha, Česká republika
Technika tlače: Ofset
Náklad: 1700000
Textový motív: nie je
Obrazový motív: Ľudové motívy z Vajnor.
Pôvodný výtvarný návrh(y)(1):
Tematický popis a súvislosti
Motív viniča, obilné klásky, kvety, vtáky, včely i granátové jablká tak, ako ich nachádzame zobrazené v pamiatkach ľudovej nástennej maľby – to sú symboly, ktoré spolu s darmi prírody na sviatočnom stole aj dnes dotvárajú tradičnú vianočnú atmosféru.
V emisii sú reprodukované maľby z Kostola Sedembolestnej Panny Márie vo Vajnoroch (dnes mestská časť Bratislavy). Je to jedna z mála do súčasnosti dochovaných pamiatok nástennej maľby, kde sa charakteristická ornamentálna ľudová maľba nachádza v autentickej podobe, avšak v neštandardnej situácii a v priestore netypickom pre ľudové umenie . Nástenná maľba má korene v dedinskom prostredí, kde sa z pôvodne účelovej maľby ohniska v otvorenej kuchyni vyvinula do dekoratívnej interiérovej maľby. Táto tradične výhradne ženská tvorba nadobudla v priebehu storočí vo Vajnoroch charakteristickú ornamentálnu podobu motivicky inšpirovanú v okolitej prírode. Neskôr, najmä v spojitosti s výšivkou liturgických textílií, bola motivická skladba obohatená o prvky kresťanskej symboliky. V prvých desaťročiach 20. storočia novými motívmi ornamentálnu tvorbu obohatila a priviedla k vrcholu Katarína Brúderová (1882 – 1964), jedna z najvýznamnejších slovenských ľudových umelkýň. Vajnorský ornament v spojitosti s jej maliarskou a výšivkárskou tvorbou (napr. nástenná maľba v budove SNM v Martine, výšivky na výstave v Londýne r. 1911) vošiel do povedomia kultúrnej verejnosti doma i v zahraničí. Ornamentálna tvorba mala vo Vajnoroch široké zázemie tvorkýň i v generácii jej o čosi mladších nasledovníčok. V roku 1968 ďalšia vajnorská ľudová umelkyňa Hedviga Krištofičová (1909 – 1999) vytvorila ornamentálnu maľbu v kostole. Mária Feketová, Terézia Zemanová, Mária Škvorcová a ďalšie ňou predkreslenú predlohu vymaľovali. Tieto prosté ženy z poslednej generácie neškolených ľudových tvorkýň tradíciu ornamentu naďalej rozvíjali. Zopár pamiatok, ktoré sa dochovali v originálnej podobe i tie nachádzajúce sa v prenesenom prostredí, prezentuje výpovede prostých, výtvarne neškolených, ozajstných ľudových umelkýň. Ich diela sú umelecky vyzretou autentickou ľudovou tvorbou, neoceniteľným kultúrnym dedičstvom.
Mgr. Antónia Paulinyová
