Slovenská spoločnosť olympijských a športových zberateľov
Slovenská spoločnosť olympijských a športových zberateľov
Slovenská spoločnosť olympijských a športových zberateľov
Aktuality

Aktuality

 
 
WOCF 2017

WOCF 2017

 
 WOCF 2017
 
Agenda

Agenda

 
 
Slovenská spoločnosť olympijských a športových zberateľov
Filatelistickí partneri

Filatelistickí partneri

 
Slovenský olympijský výbor
 
Medzinárodné združenie olympijských zberateľov
 
 
Filatelistický a zberateľský portál
 
OLYMPSPORT - Česká asociácia pre olympijskú a športovú filateliu
 
Slovenská spoločnosť olympijských a športových zberateľov
Hlavná stránka Slovenská spoločnosť olympijských a športových zberateľov Identifikácia spoločnosti Slovenská spoločnosť olympijských a športových zberateľov Prihláška za člena Slovenská spoločnosť olympijských a športových zberateľov Kontakty Slovenská spoločnosť olympijských a športových zberateľov   Angličtina / Angličtina / English / Englisch  
2. svetová vojna a Sovietsky zväz v zrkadle poštovej histórie

2. svetová vojna a Sovietsky zväz v zrkadle poštovej histórie

2. svetová vojna a Sovietsky zväz v zrkadle poštovej histórie

2. svetová vojna a Sovietsky zväz v zrkadle poštovej histórie


2. svetová vojna a Sovietsky zväz v zrkadle poštovej histórie   Prvá časť série článkov venovaná poštovej histórii ZSSR v období 2. svetovej vojny so zameraním na poštové materiály z obdobia rokov 1939 - 1941.


Minulý rok si svet pripomínal 70 rokov od ukončenia toho najkrvavejšieho konfliktu v ľudských dejinách, ktorý má pre Rusko zvlášť silnú symboliku a preto ma napadlo, že by bolo vhodné napísať článok týkajúci sa poštovej histórie ZSSR v období 2. svetovej vojny. Avšak táto téma je na materiál tak rozsiahla, že som sa ju rozhodol rozdeliť na niekoľko častí. V prvej časti tejto série sa budem venovať materiálu z obdobia rokov 1939 - 1941, teda v rokoch, keď ZSSR nebol vo vojne a bol oficiálne neutrálnym štátom, avšak aj napriek svojej oficiálnej neutralite sa významnou mierou podieľal na územných zmenách, ktoré vtedy v Európe prebiehali.

ZSSR bol až do roku 1939 dá sa povedať pasívnym pozorovateľom diania v Európe, pretože žiadna európska veľmoc ho nechcela uznať ako rovnocenného partnera. Všetko sa to zmenila 23. augusta 1939, keď do Moskvy pricestoval nemecký minister zahraničných vecí Joachim von Ribbentrop s ponukou uzavrieť pakt o neútočení medzi Nemeckom a ZSSR. Pôvodný nemecký návrh na 100 rokov bol odmietnutý a nahradený dĺžkou 10 rokov. Takisto si tieto dve totalitné veľmoci rozdelili takzvané sféry vplyvu v Európe v tajnom dodatku zmluvy. Stalo sa niečo, čo by bolo ešte pred pár dňami nemysliteľné. Dvaja najväčší ideový nepriatelia uznali jeden druhého a našli spôsob ako spolu budú koexistovať a spolupracovať.


Zabratie (anexia) Poľska


1. septembra 1939 napadlo nacistické Nemecko Poľsko. Veľká Británia a Francúzsko ako garanti nezávislosti Poľska, vyhlásili vojnu Nemecku a začala sa 2. svetová vojna. V tajnom dodatku paktu o neútočení sa ZSSR a Nemecko dohodli, že si medzi sebou rozdelia Poľsko. 17. septembra 1939 napadol ZSSR Poľsko z  východu. Slabé poľské vojsko bolo rýchlo porazené a 28. septembra bola uzavretá dohoda o IV. delení Poľska a stanovili sa nové hranice na línii riek Pisa, Narva, Bug a San. ZSSR získalo územie o celkovej rozlohe 201 015 km2 s populáciou okolo 13 299 000 obyvateľov. Obyvateľstvo na týchto nových územiach bolo zmiešané, žili tu vedľa seba Poliaci, Ukrajinci, Bielorusi a aj početná Česká menšina. Nové územia sa stali súčasťou Ukrajinskej a Bieloruskej SSR. Územie okolo mesta Vilnius na severovýchodnom cípe Poľska bolo po necelom mesiaci od dobytia 28. októbra 1939 odstúpené Litve v kompenzácii za súhlas litovskej vlády o zriadení niekoľkých vojenských základní na ich území. ZSSR sa podarilo získať späť územia, ktoré patrili cárskemu Rusku pred Brest-Litovským mierom v roku 1918 a to územia okolo miest: Brest-Litovsk, Bialystok, Grodno a podarilo sa mu aj získať bývalé územia R-U monarchie s veľkými mestami ako Ľvov, Stanislau alebo Przemysl.

2. svetová vojna a Sovietsky zväz v zrkadle poštovej histórie


Celistvosti a iný poštový materiál týkajúci sa anexie východného Poľska sa po roku 1989 tešia veľkému záujmu zo strany zberateľov, hlavne u špecializovaných zberateľov Poľska a Ukrajiny. Je pochopiteľné, že z politických dôvodov bola táto téma do roku 1989 opomínaná. Ceny mnohých celistvostí z tejto oblasti sa šplhajú až do astronomických čísiel. Najvzácnejšie sú celistvosti zo zmiešanou frankatúrou poľsko-sovietských známok posielaných v prvých dvoch mesiacoch anexie. Na poštových úradoch sa používali latinkové poľské denné a R-pečiatky, ktoré boli postupne nahradzované novými sovietskymi pečiatkami v azbuke. Avšak na mnohých poštách neboli dlho staré poľské R-pečiatky nahradené novými v azbuke. To umožnilo vznik množstva celistvosti s rôznymi variantmi pečiatok. Je to až kuriózne, ale je o dosť ťažšie naraziť na celistvosť s novou sovietskou R-pečiatkou v azbuke, ako so starým poľským v latinke.

Dokladom poštovej prevádzky na novozískaných poľských územiach sú nasledovné 4 celistvosti:

Č. 1: Doporučený vnútromestský list posielaný 27. 10. 1939 z Vilniusu. Vyfrankovaný zmiešanou frankatúrou poľských a sovietskych známok. Celistvosť je opečiatkovaná poľskou dennou pečiatkou: WILNO 1 /27.10.1939/, ako aj poľskou R-pečiatkou Wilno 1. Celistvosť bola posielaná deň pred tým, ako bolo mesto odovzdané pod litovskú správu. Evidentne ide o filatelisticky motivovaný list, ale aj tak veľmi zaujímavý, že?

2. svetová vojna a Sovietsky zväz v zrkadle poštovej histórie


Č. 2: Doporučený medzinárodný list posielaný 2. 7. 1940 z Ľvova do Tel Avivu (Palestína). Celistvosť bola opečiatkovaná už novou sovietskou dennou pečiatkou, ale aj starou poľskou R-pečiatkou: LWOW 1-f. List bol cenzurovaný britským cenzorom v Palestíne, ktorá bola vtedy britským mandátnym územím, svedčí o tom cenzorná páska na ľavom okraji ako aj fialová štvorcová pečiatka: PALESTINE. OPENED AND PASSED BY CENSOR na rubovej strane celistvosti.

2. svetová vojna a Sovietsky zväz v zrkadle poštovej histórie


2. svetová vojna a Sovietsky zväz v zrkadle poštovej histórie


Č. 3: Doporučený medzinárodný list posielaný 23. 8. 1940 zo Zbaražu do Seattlu v štáte Washington v USA. Celistvosť bola opečiatkovaná novou sovietskou dennou pečiatkou, ako aj novou sovietskou R-pečiatkou v azbuke. Zaujímavé je, že list prišiel do USA až na začiatku novembra 1940, teda po viac ako dvoch mesiacoch po odoslaní, svedčia o tom príchodzie americké pečiatky na zadnej strane.

2. svetová vojna a Sovietsky zväz v zrkadle poštovej histórie


Č. 4: Doporučený medzinárodný list posielaný 23. 3. 1940 z Przemyslu do Sosnowiec, ktorý bol v Nemcami okupovanom Generálnom Gouvernemente. Celistvosť bola opečiatkovaná novou sovietskou dennou pečiatkou, ale aj starou poľskou R-pečiatkou PRZEMYŚL 1-c.

2. svetová vojna a Sovietsky zväz v zrkadle poštovej histórie



Zabratie (anexia) Fínska


ZSSR svoju ďalšiu pozornosť zameral na svojho severného suseda Fínsko. 30. novembra 1939 napadol ZSSR neutrálne Fínsko a začala sa takzvaná Zimná vojna. Stalin bol rozhodnutý dobyť Fínsko ako celok a tak pripojiť k ZSSR ďalšie stratené územie z ruskej občianskej vojny. Za svoju agresivitu voči neutrálnemu susedovi bol ZSSR vylúčený 14. decembra zo spoločnosti národov. Pôvodné sovietske plány počítali s bleskovou vojnou a pádu Helsínk do 14 dni. Ale sovietske velenie fatálne podcenilo svojho protivníka a ich veliteľa Maršala Carla Gustava Emila von Mannerheima, ako aj odhodlanosť fínskych vojakov brániť svoju vlasť. Červená armáda bola navyše oslabená čistkami v dôstojníckom zbore. Konflikt, ktorý mal pôvodne trvať niekoľko týždňov sa pretiahol na vyše 4 mesiace.

Fínske jednotky skutočne hrdinsky bránili svoju vlasť a spôsobili svojmu protivníkovi značné straty. Na sovietskej strane padlo vyše 125 tisíc vojakov oproti 25 tisíc Fínom. Sovietskym jednotkám sa nakoniec podarilo dobyť niektoré hraničné územia, ale len za cenu veľkých strát. 13. marca bol v Moskve podpísaný mier v ktorom došlo k minimálnemu naplneniu sovietskych požiadaviek. Fínsko postúpilo ZSSR 11% svojho predvojnového územia (Rybársky polostrov, Ladožskú Karéliu, Karelsku šiju, Salla, Hanko, a ostrovy vo Fínskom zálive). Pre Fínsko bolo však bolestivá strata druhého najväčšieho mesta Viipuri (Vyborg). Na novo získanom sovietskom území bola najprv zriadená bábková Fínska demokratická republika, ktorá sa neskôr zlúčila z Karelskou Autonómnou SSR a 31.3.1940 vznikla nová zväzová republika Karelsko- Fínska SSR.

2. svetová vojna a Sovietsky zväz v zrkadle poštovej histórie>


Materiál týkajúci sa novo získaných fínskych území patrí k tým najvzácnejším a najzriedkavejším. Naraziť na neho je skutočne len veľmi ťažké. Doteraz som do-konca žiadny nevidel. Tieto územia boli s výnimkou niekoľkých väčších miest len veľmi riedko osídlené. Dostupnejšie sú však celistvosti týkajúce sa pokračovacej vojny v rokoch 1941-1944 ale o tom až nabudúce. V marci roku 1941 však pošta ZSSR vydala dvojicu známok pripomínajúcu prvé výročie založenia Karelo-Fínskej SSR, Michel: 810-811.

2. svetová vojna a Sovietsky zväz v zrkadle poštovej histórie



Zabratie (anexia) pobaltských republík


V lete 1940 zameral ZSSR svoju pozornosť na svojich ďalších susedov na baltské štáty: Litvu, Lotyšsko, Estónsko a na Rumunsko. Baltské štáty boli taktiež bývalé územia Cárskeho Ruska, ktoré si v občianskej vybojovali nezávislosť. Sovietska vláda predložila v polovici júna 1940 všetkým trom baltským krajinám ultimáta, ktoré ich vlády nemohli splniť ak chceli zostať suverénnymi krajinami. 15 júna 1940 prekročili vojska Červenej armády litovskú hranicu a o deň na to lotyšskú a estónsku hranicu. Malé a nepripravené armády baltských štátov nekládli až na niekoľko výnimiek nijak výraznejší odpor voči postupujúcej Červenej armáde. 14. a 15. júla 1940 boli vo všetkých troch baltských republikách vyhlásené voľby do takzvaného ľudového parlamentu s jednotnou kandidátkou komunistickej strany. Hlasovalo sa len za alebo proti. Za komunistickú stranu hlasovalo vo všetkých republikách vyše 90% obyvateľstva. Tieto údaje však boli s určitosťou sfalšované. Moskovské noviny oznamovali triumfálne výsledky už 12 hodín pred oficiálnym vyhlásením výsledkov. 21. júna 1940 na prvých schôdzach nových parlamentov požiadali všetky tri republiky o začlenenie do ZSSR, ako aj zvolili svojich zástupcov, ktorí ich budú zastupovať v  Moskve na Najvyššom Soviete. 1. augusta 1940 pricestovali zástupcovia nových ľudových parlamentov zo žiadosťou o pričlenenie do ZSSR, v čom im bolo vyhovené. Litva sa 3. augusta 1940 stala v poradí 14. zväzovou republikou ZSSR, Lotyšsko 5. augusta 15. zväzovou republikou a Estónsko 6. augusta 16. zväzovou republikou ZSSR.

Nové tri zväzové republiky vydali svoje vlastné série známok. Tieto známky boli platné len na území danej zväzovej republiky a  boli ešte vydané v nomináloch starých národných mien pobaltských štátov. Prvú sériu vydalo Estónsko 30. 7. 1940, teda v čase, keď ešte nebolo oficiálne prijaté do ZSSR. Táto séria bola vydaná pri príležitosti 100. výročia vydania prvej poštovej známky a bola zahrnutá v emisnom pláne ešte pred sovietskou anexiou. V auguste, po oficiálnom prijatí do ZSSR, vydala svoju sériu Litva. Išlo o pretlačovú sériu na litovských výplatných známkach z roku 1940 s textom LTSR / 1940 / VII / 21. Ako posledné vydalo sériu Lotyšsko a to až v októbri - decembri 1940. Lotyšská SSR ako jediná vydala aj celinu.

Po sovietskej anexii platili v pobaltských štátoch tri rôzne druhy poštových cenín. Platili tu sovietske známky a ceniny, známky Estónskej, Litovskej a Lotyšskej SSR ako aj ešte staré známky a ďalšie ceniny vydané nezávislými baltskými republikami. To umožnilo vznik veľmi zaujímavých celistvostí a ďalších poštových dokumentov so zmiešanými frankatúrami. Podobne ako na novozískaných poľských územiach, sa najprv používali pôvodné latinkové pečiatky, používané pred sovietskou anexiou. Tieto pečiatky boli neskôr nahradené novými bilingválnymi pečiatkami v azbuke a latinke. Avšak pôvodné pečiatky nezávislých baltských republík sa používali ešte veľmi dlho a dokonca sú ešte pomerne bežné celistvosti z nemeckej okupácie, ktoré sú opečiatkované týmito pečiatkami. Ale o tom tiež až nabudúce.

Dokladom poštovej prevádzky z Pobaltia v tomto období je nasledovných 6 celistvostí, 2 z každej novej zväzovej republiky.

Č. 1: Doporučený medzinárodný expres list posielaný 14. 12. 1940 z Tallinu do Nemecka. Celistvosť bola vyfrankovaná sovietskymi známkami a opečiatkovaná estónskou dennou pečiatkou: TALLIN /EESTI ako aj estónskou R-pečiatkou. Celistvosť bola v Nemecku cenzurovaná, o čom svedčí nemecká cenzúrna páska na zadnej strane celistvosti.

2. svetová vojna a Sovietsky zväz v zrkadle poštovej histórie


Č. 2: Doporučený medzinárodný list posielaný 11. 1. 1941 zo stanice v Tartu do Nemcami okupovaného Dánska. Celistvosť bola vyfrankovaná zmiešanou frankatúrou sovietskej známky a známky Estónskej SSR a bola opečiatkovaná estónskou dennou staničnou pečiatkou TARTU VAKSAL ako aj estónskou R-pečiatkou. Je zaujímavé, že estónčina prevzala z ruštiny slovo vaksal, ktoré používa dodnes na označenie stanice. Celistvosť bola cenzurovaná najprv nemeckou a potom veľmi neobvyklou a zriedkavou dánskou cenzúrou, svedči o tom nemecká cenzúrna páska na zadnej strane ako aj dánska cenzúrna páska na ľavom okraji. Zaujímavosťou je, že Dánsko si aj napriek nemeckej okupácii zachovalo určitú suverenitu voči okupantom, o čom svedči aj existencia ich dánskej cenzúry.

2. svetová vojna a Sovietsky zväz v zrkadle poštovej histórie


2. svetová vojna a Sovietsky zväz v zrkadle poštovej histórie


Č. 3: Doporučený medzinárodný letecký expresný list posielaný 4. 2. 1941 z Vilniusu do Nemcami okupovaného Poľska. Celistvosť je vyfrankovaná zmiešanou frankatúrou známok Litovskej SSR, sovietskych známok a 1 litovskej známky. Opečiatkovaná je dennou litovskou pečiatkou VILNIUS, ako aj litovskou R-pečiatkou. Celistvosť je cenzurovaná nemeckou cenzúrou, o čom svedčí nemecká cenzúrna páska na zadnej strane. Myslím, že sa jedná o krásnu aj keď filatelistickú celistvosť.

2. svetová vojna a Sovietsky zväz v zrkadle poštovej histórie


Č. 4: Dofrankovaná doporučená medzinárodná sovietska celina posielaná expresne 30.5.1941 z mesta Šiauliai do Brooklynu v New Yorku. Celina je opečiatkovaná už novou dvojjazyčnou sovietskou pečiatkou: ŠIAULIAI / ЛИТ. CCP/ ШЯ УЛЯЙ, ale aj starou litovskou R-pečiatkou. Celina dorazila do New Yorku až v auguste 1941, svedčia o tom americké príchodzie pečiatky z augusta 1941. Text na zadnej strane je písaný výlučne v jazyku jidiš.

2. svetová vojna a Sovietsky zväz v zrkadle poštovej histórie


Č. 5: Doporučený medzinárodný, letecký list posielaný 21. 10. 1940 z Rigy do USA cez Berlín (o čom svedči pečiatka BERLIN 25. 10. 1940). Celistvosť je vyfrankovaná dvomi 4-blokmi známok Lotyšskej SSR (20 a 40 sant). Tento list bol posielaný v deň vydania série známok Lotyšskej SSR, o čom informuje aj anglický nápis nad známkami First Day Cover from Soviet Latvia (obálka prvého dňa zo Sovietskeho Lotyšska). Celistvosť je opečiatkovaná novou dvojjazyčnou sovietskou dennou pečiatkou РИГА-RIGA ale aj starou lotyšskou R-pečiatkou ako aj lotyšskou leteckou nálepkou PAR AVION / GAISA PASTS. Zaujímavosťou je, že celistvosť je taktiež cenzúrovaná americkou cenzúrou, o  čom svedčí americká cenzúrna páska na pravom okraji. Znovu ide o filatelisticky motivovanú ale aj tak veľmi zaujímavú celistvosť.

2. svetová vojna a Sovietsky zväz v zrkadle poštovej histórie


Č. 6: Obyčajný letecký list posielaný 21. 4. 1941 z Liepaje do Brooklynu v New Yorku cez nemecký Königsberg. Celistvosť je vyfrakovaná sovietskymi známkami v celkovej hodnote 1,50 rub. List je opečiatkovaný starou lotyšskou dennou pečiatkou LIEPAJA ako aj lotyšskou leteckou nálepkou PAR AVION / GAISA PASTS.

2. svetová vojna a Sovietsky zväz v zrkadle poštovej histórie



Zabratie (anexia) Rumunska


V lete roku 1940 však ZSSR získal územia aj od Rumunska, a to historické územie Besarábie a Severnú Bukovinu. ZSSR sa pripravoval na vojenskú anexiu týchto území, avšak na ultimátum týkajúceho sa odstúpení týchto území dostal z Bukurešti neočakávane kladnú odpoveď. 28 júna 1940 začali vojska Červenej armády obsadzovať novozískané územia. ZSSR získal nové územia o celkovej rozlohe 50 762 km2 s populáciou okolo 3 700 000 obyvateľov. V severnej Bukovine na bývalom území patriacemu k Rakúsko-uhorskej monarchii tvorili väčšinu obyvatelia ukrajinskej národnosti, v Besarábii žilo zmiešané obyvateľstvo moldavskej a ukrajinskej národnosti.

Severná Bukovina spolu zo Severnou a Južnou Besarábiou sa stali súčasťou Ukrajinskej SSR. Územie centrálnej Besarábie sa spojilo s Moldavskou ASSR a vznikla nová v poradí 17. zväzová republika: Moldavská SSR. Územie Besarábie bolo až do roku 1917 súčasťou Ruského impéria. ZSSR sa teda podarilo získať ďalšie územie stratené po 1. svetovej vojne, ako aj ďalšie bývalé územia Rakúsko-uhorskej monarchie. Až na Podkarpatskú Rus, ktorá bola odstúpená ZSSR v roku 1945, sa ZSSR podarilo v roku 1940 zjednotiť všetky územia západnej Ukrajiny, ktoré boli inak po stáročia rozdelené.

Na novozískaných rumunských územiach platili najprv známky a iné ceniny Rumunského kráľovstva, ktoré boli postupne nahradzované tými sovietskymi. To umožnilo vznik celistvosti zo zmiešanou sovietsko-rumunskou frankatúrou. Na rozdiel od Pobaltia, neboli zhotovené žiadne pretlače alebo emisie známok. Spočiatku sa takisto používali pôvodné rumunské pečiatky, ktoré boli postupne nahradzované tými sovietskymi. Materiály poštovej histórie týkajúce sa anexie Besarábie a Severnej Bukoviny sa zháňajú len skutočne veľmi ťažko. Jednalo sa o chudobné oblasti, akými sú v podstate aj dnes. Spolu s novozískanými fínskymi územiami patria materiály poštovej histórie týkajúce sa anexie Besarábie a Severnej Bukoviny k tomu najvzácnejšiemu, čo sa týka územných ziskov v rokoch 1939 - 1941.

2. svetová vojna a Sovietsky zväz v zrkadle poštovej histórie


Dokladom poštovej prevádzky v novovzniknutej Moldavskej SSR a Severnej Bukovine sú nasledovné 2 celistvosti:

Č. 1: Doporučená vnútroštátna dofrankovaná celina posielaná 11. 6. 1941 z Cernauti do ukrajinskej Vinice. Celistvosť je opečiatkovaná novou sovietskou dennou pečiatkou ako aj novou sovietskou R-pečiatkou. List dorazil do Vinice 14. 6. 2014, svedčí o tom príchodzia pečiatka na zadnej strane.

2. svetová vojna a Sovietsky zväz v zrkadle poštovej histórie


Č. 2: Doporučená medzinárodná dofrankovaná celina posielaná 8. 1. 1941 z Kišineva do Šanghaja. Celistvosť je opečiatkovaná novou sovietskou dennou pečiatkou, ako aj novou sovietskou vnútroštátnou R-pečiatkou: Z (Zakaznoe) / Кишинёв MCCP/ ale aj improvizovanou medzinárodnou R-pečiatkou s dopísaným názvom mesta v latinke. Na pošte zrejme ešte nedisponovali novou medzinárodnoum R-pečiatkou. Celistvosť skutočne do Šanghaja dorazila, svedčí o tom príchodzia pečiatka, avšak na pečiatke sú okrem názvu mesta všetky ďalšie údaje len v čínskych znakoch.

2. svetová vojna a Sovietsky zväz v zrkadle poštovej histórie


2. svetová vojna a Sovietsky zväz v zrkadle poštovej histórie


Každá jedna celistvosť z popísaných novozískaných území je svojim spôsobom unikát, ktorý dokumentuje politiku ZSSR v rokoch 1939 - 1941. Ako som už písal do roku 1989 bola táto téma z politických dôvodov prinajmenšom opomínaná, ale po roku 1989 sa teší veľkému záujmu. Je pochopiteľné, že pre obyvateľstvo, ktorého sa tieto územné zmeny týkali, je táto téma veľmi citlivá a mnohí ju považujú skôr za okupáciu ako pridruženie. Ale ako sa neskôr ukázalo po nemeckom napadnutí ZSSR v júni 1941 pre ZSSR boli tieto územné zisky veľmi dôležité, pretože sa vytvorila akási nárazníková zóna, ktorú musela Nemecká armáda prekonať, aby sa dostala do srdca ZSSR. Mnohí ruskí historici považujú vytvorenie tejto nárazníkovej zóny za dôvod, prečo neboli mestá ako Moskva a Leningrad dobyté a ZSSR nebol vo vojne porazený.


Použitá literatúra a iné zdroje


  1. Soviet occupation of western poland 1939/41 a Postal History, Chris Kulpinski, USA, 2007
  2. Wikipedia - Soviet occupation of the Baltic states (1940)
  3. Wikipedia - Soviet occupation of Bessarabia and Northern Bukovina
  4. Wikipedia - Winter War



Viac informácií o zbieraní známkových území Ruska nájdete na stránke Sekcia známkových zemí Ruska pri SČF.


Kontakt na autora článku: Simon Horecky




Súvisiace odborné sekcie (1):

Sekcia známkových zemí Ruska pri SČFSekcia známkových zemí Ruska pri SČF



Autor: Simon Horecký

Publikované: 29. 04. 2016 15:31
Aktualizované: 30. 04. 2016 16:05



 



Poslať komentár

2. svetová vojna a Sovietsky zväz v zrkadle poštovej histórie

2. svetová vojna a Sovietsky zväz v zrkadle poštovej histórie
2. svetová vojna a Sovietsky zväz v zrkadle poštovej histórie
 
 
Copyright (c) 2007-2016 FilaNotes. Všetky práva vyhradené.
Slovenská spoločnosť olympijských a športových zberateľov